This page was last modified on 29 December 2015, at 14:15.

Slovensko:Bakalár

Z Eurydice

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prehľad Slovensko

Contents

Slovensko:Politické, spoločenské a ekonomické pozadie a trendy

Slovensko:Historický vývoj

Slovensko:Hlavné výkonné a legislatívne orgány

Slovensko:Populácia: demografická situácia, jazyky a náboženstvá

Slovensko:Politická a ekonomická situácia

Slovensko:Organizácia a riadenie

Slovensko:Základné princípy a národná politika

Slovensko:Stratégia celoživotného vzdelávania

Slovensko:Organizácia vzdelávacieho systému a jeho štruktúra

Slovensko:Organizácia súkromného vzdelávania

Slovensko:Národný kvalifikačný rámec

Slovensko:Administrácia a riadenie na centrálnej a regionálnej úrovni

Slovensko:Administrácia a riadenie na miestnej a inštitucionálnej úrovni

Slovensko:Štatistika o organizácii a riadení

Slovensko:Financovanie vzdelávania

Slovensko:Financovanie predškolského a školského vzdelávania

Slovensko:Financovanie vysokoškolského vzdelávania

Slovensko:Financovanie vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Predprimárne vzdelávanie a raná starostlivosť

Slovensko:Organizácia programov pre deti vo veku do 2-3 rokov

Slovensko:Výučba a učenie sa v programoch pre deti vo veku do 2-3 rokov

Slovensko:Hodnotenie programov pre deti vo veku do 2-3 rokov

Slovensko:Organizácia programov pre deti vo veku od 2-3 rokov

Slovensko:Výučba a učenie sa v programoch pre deti vo veku od 2-3 rokov

Slovensko:Hodnotenie programov pre deti vo veku od 2-3 rokov

Slovensko:Organizačné varianty a alternatívne prístupy v predprimárnom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Jednotná vzdelávacia štruktúra (integrované primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie)

Slovensko:Organizácia jednotnej vzdelávacej štruktúry

Slovensko:Výučba a učenie sa v jednotnej vzdelávacej štruktúre

Slovensko:Hodnotenie v jednotnej vzdelávacej štruktúre

Slovensko:Organizačné varianty a alternatívne štruktúry

Slovensko:Vyššie sekundárne vzdelávanie a post-sekundárne neterciárne vzdelávanie

Slovensko:Organizácia vyššieho sekundárneho vzdelávania

Slovensko:Výučba a učenie sa vo vyššom sekundárnom vzdelávaní

Slovensko:Hodnotenie vo vyššom sekundárnom vzdelávaní

Slovensko:Organizácia odborného vyššieho sekundárneho vzdelávania

Slovensko:Výučba a učenie sa v odbornom vyššom sekundárnom vzdelávaní

Slovensko:Hodnotenie v odbornom vyššom sekundárnom vzdelávaní

Slovensko:Organizácia post-sekundárneho neterciárneho vzdelávania

Slovensko:Výučba a učenie sa v post-sekundárnom neterciárnom vzdelávaní

Slovensko:Hodnotenie v post-sekundárnom neterciárnom vzdelávaní

Slovensko:Vysokoškolské vzdelávanie

Slovensko:Typy vysokoškolských inštitúcií

Slovensko:Programy prvého stupňa

Slovensko:Bakalár

Slovensko:Vyššie odborné vzdelávanie

Slovensko:Programy druhého stupňa

Slovensko:Programy okrem bakalárskej a magisterskej štruktúry

Slovensko:Programy tretieho stupňa (PhD.)

Slovensko:Vzdelávanie a odborná príprava dospelých

Slovensko:Rozdelenie zodpovednosti

Slovensko:Vývoj a aktuálne politické priority

Slovensko:Hlavní poskytovatelia

Slovensko:Hlavné typy vzdelávania a odbornej prípravy

Slovensko:Uznávanie neformálneho a neinštitucionálneho vzdelávania

Slovensko:Učitelia a pedagogickí zamestnanci

Slovensko:Počiatočné vzdelávanie učiteľov pracujúcich v predškolskom a školskom vzdelávaní

Slovensko:Podmienky služby učiteľov pracujúcich v predškolskom a školskom vzdelávaní

Slovensko:Sústavný profesijný rozvoj učiteľov pracujúcich v predškolskom a školskom vzdelávaní

Slovensko:Počiatočná príprava akademických zamestnancov vysokých škôl

Slovensko:Podmienky služby pre akademických zamestnancov vysokých škôl

Slovensko:Sústavný profesijný rozvoj akademických zamestnancov v oblasti vysokoškolského vzdelávania

Slovensko:Počiatočné vzdelávanie a odborná príprava učiteľov a školiteľov v oblasti vzdelávania dospelých

Slovensko:Podmienky služby učiteľov a školiteľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Sústavný profesijný rozvoj učiteľov a školiteľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Riadiaci pracovníci a ďalši pedagogickí zamestnanci

Slovensko:Riadiaci pracovníci pre predškolské a školské vzdelávanie a ranú starostlivosť

Slovensko:Zamestnanci zapojení do monitorovania kvality predškolského a školského vzdelávania a ranej starostlivosti

Slovensko:Pedagogickí zamestnanci zodpovední za poradenstvo v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Ostatní pedagogickí zamestnanci alebo pracovníci spolupracujúci so školami

Slovensko:Riadiaci pracovníci vo vysokoškolskom vzdelávaní

Slovensko:Ostatní pedagogickí zamestnanci alebo zamestnanci pracujúci vo vysokoškolskom vzdelávaní

Slovensko:Riadiaci pracovníci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Ostatní pedagogickí zamestnanci alebo zamestnanci pracujúci vo vzdelávaní a odbornej príprave dospelých

Slovensko:Zabezpečovanie kvality

Slovensko:Zabezpečovanie kvality v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosť

Slovensko:Zabezpečovanie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní

Slovensko:Zabezpečovanie kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Podpora a metodická podpora vo vzdelávaní

Slovensko:Zabezpečovanie špeciálnych vzdelávacích potrieb v rámci vzdelávania v hlavnom prúde

Slovensko:Samostatné špeciálne vzdelávanie v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Podporné opatrenia pre žiakov v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Metodická podpora a poradenstvo v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Podporné opatrenia pre študentov vysokých škôl

Slovensko:Metodická podpora a poradenstvo vo vysokoškolskom vzdelávaní

Slovensko:Podporné opatrenia pre študujúcich v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Metodická podpora a poradenstvo v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu

Slovensko:Mobilita a internacionalizácia

Slovensko:Mobilita v predškolskom a školskom vzdelávaní

Slovensko:Mobilita vo vysokoškolskom vzdelávaní

Slovensko:Mobilita vo vzdelávaní a odbornej príprave dospelých

Slovensko:Ďalšie dimenzie internacionalizácie v predškolskom a školskom vzdelávaní a ranej starostlivosti

Slovensko:Ďalšie dimenzie internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania

Slovensko:Ďalšie dimenzie internacionalizácie vzdelávania a odbornej prípravy dospelých

Slovensko:Bilaterálne dohody a celosvetová spolupráca

Slovensko:Prebiehajúce Reformy a Politický Rozvoj

Slovensko:Úvod

Slovensko:Prebiehajúce reformy a politický rozvoj

Slovensko:Reformy predškolskej prípravy a starostlivosti

Slovensko:Reformy školského vzdelávania

Slovensko:Reformy odbornej prípravy a vzdelávania dospelých

Slovensko:Reformy vysokoškolského vzdelávania

Slovensko:Reformy v oblasti prierezových zručností a zamestnanosti

Slovensko:Európska perspektíva

Slovensko:Legislatíva

Slovensko:Inštitúcie


Odbor štúdia

Študijné programy prvého stupňa – bakalárske študijné programy sa zameriavajú na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a je im udeľovaný akademický titul bakalár (v skratke „Bc.“). Štandardná dĺžka štúdia je 3 – 4 akademické roky. V závislosti od štandardnej dĺžky štúdia je tak potrebné získať 180 až 240 kreditov.

Vysoká škola zostaví ku každému študijnému programu odporúčaný študijný plán. V prípade štúdia podľa odporúčaného študijného plánu je študent schopný riadne skončiť študijných program v štandardnej dĺžke štúdia.

Vzdelávanie prebieha v slovenskom jazyku, niektoré predmety ponúkajú vysoké školy v  cudzích jazykoch ( najčastejšie v anglickom jazyku). Vyučovací jazyk sa uvádza v informačnom liste príslušného predmetu. V ponuke vysokoškolského vzdelávania v SR je aj možnosť štúdia v maďarskom jazyku – jazyku 10%-nej  maďarskej národnostnej menšiny v SR.


Prijímacie požiadavky

Občan má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené vysokou školou. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania (vzdelávanie ukončené maturitnou skúškou).

Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov. Počet prijímaných si určuje vysoká škola/fakulta.

Prijímacie skúšky organizujú priamo fakulty, ktoré si určujú podmienky prijatia tak, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Fakulta, alebo vysoká škola zverejní formu, rámcový obsah a spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímacej skúšky. Ďalšie podmienky nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania v zmysle školského zákona. Prijímacia skúška sa koná prevažne písomnou formou testu. Niektoré školy však na vybraté programy konajú aj ústne skúšky alebo pohovory. Ich cieľom je posúdiť celkové predpoklady na zvolené štúdium, resp. jazykové vedomosti apod. Talentovú, resp. praktickú skúšku konajú uchádzači o štúdium učiteľstva pre I. stupeň základnej školy, uchádzači učiteľstva akademických predmetov v kombináciách s telesnou výchovou, hudobnou výchovou a výtvarnou výchovou, pri študijných programoch ako sú šport, žurnalistika, architektúra a pri všetkých programoch umeleckého zamerania. Viaceré vysoké školy alebo fakulty rozhodujú o prijatí na základe priebehu stredoškolského štúdia. O prijatí uchádzača na štúdium rozhoduje dekan fakulty, v prípade odvolania,  s konečnou platnosťou o prijatí študenta na vysokú školu, rozhoduje rektor vysokej školy. Výsledok prijímacej skúšky je uverejnený spravidla v deň jej konania, prípadne na druhý deň. Skoro všetky fakulty už však dnes uverejňujú výsledky na svojich internetových stránkach.  Písomné rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí dostane uchádzač do 30 dní.

Uchádzačovi so zdravotným postihnutím sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie. Na každej vysokej škole je podľa vysokoškolského zákona určený koordinátor pre prácu  so zdravotne postihnutými študentmi. Osobitné podmienky na prijímanie niektorých skupín obyvateľstva sa neuplatňujú.

Uchádzač, ktorý úspešne zložil prijímacie skúšky, sa po zápise stáva študentom vysokej školy. Podmienky prijímania cudzincov na štúdium na vysokej škole sú rovnaké ako pre občanov Slovenskej republiky.

V prípade študijných programov v zdravotníckych študijných odboroch je v prípade externej formy štúdia obmedzené prijatie tak, že uchádzač musí mať predchádzajúce vzdelanie vo vybraných zdravotníckych odboroch.

V prípade štátnych vysokých škôl môžu byť postupy odlišné, s ohľadom na obmedzenia vyplývajúce z ich postavenia. Počet prijímaných v niektorých prípadoch určuje príslušné ministerstvo, prípadne sú uprednostnení uchádzači, ktorí sú v služobnom pomere v danom rezorte, pred ostatnými uchádzačmi. V prípade vojenských vysokých škôl štúdium civilných občanov v bakalárskych študijných programoch nie je možné.


Obsah vzdelávania

Vysoké školy a ich fakulty sú autonómne v tvorbe študijných programov. Právne predpisy upravujú niektoré základné požiadavky na študijné programy. Ide napríklad o štandardnú záťaž študenta (60 kreditov za akademický rok), obmedzenia na štandardnú dĺžku štúdia, či členenie predmetov na povinné, povinne voliteľné a výberové. Súčasne sa vyžaduje, že na riadne skončenie štúdia je potrebné obhájiť bakalársku prácu. Študent študuje študijný program podľa študijného plánu, ktorý si sám zostavuje. Všetci študenti študijného programu musia absolvovať všetky povinné predmety, požadovanú časť povinne voliteľných predmetov a zvyšný počet kreditov získajú z výberových predmetov.


Vyučovacie metódy

Obsah a metódy vyučovania v rámci jednotlivých predmetov sú v plnej kompetencii vysokých škôl a fakúlt v súlade so základnými právami a slobodami vysokých škôl. Rovnako aj organizácia vzdelávania – veľkosť skupiny, čas výučby a pod.

Na vysokých školách je výber vyučovacích metód determinovaný druhom výučby a špecifikami kladenými na jednotlivé predmety. Prednášky, semináre, prosemináre (kombinovaná forma výučby, spravidla sa skladá z prednáškovej a zo seminárnej časti), cvičenia, kurzy, konzultácie, exkurzie, odborné praxe, ročníkové práce sú hlavnými formami výučby. V technických a prírodovedných predmetoch je to aj laboratórna práca. V prednáškovej časti sa využívajú dialogické metódy spojené s výpočtovou technikou a inými učebnými pomôckami.

Vysoké školy sú autonómne vo výbere učebníc, či vzdelávacieho softvéru, ako aj v ich tvorbe. V prípade, že vysokoškolský učiteľ zostaví vysokoškolskú učebnicu, či skriptum, je tento výstup čiastočne zohľadnený pri určení dotácie pre danú vysokú školu. Osobitný systém podpory pri tvorbe didaktických materiálov, či vysokoškolských učebníc na centrálnej úrovni neexistuje.


Postup študentov

Každý študent má právo uchádzať sa o štúdium na inej fakulte alebo vysokej škole, prípadne v zahraničí. Na vysokých školách je možný prestup z jedného študijného programu na iný, za podmienok stanovených v študijných poriadkoch fakúlt a vysokých škôl, prípadne študent môže dokončiť štúdium na inej vysokej škole ako pôvodne začal.

Študent si môže jeden predmet počas štúdia zapísať najviac dvakrát. V prípade, že sa mu ani na druhý krát nepodarí predmet riadne absolvovať, je zo štúdia vylúčený. Tempo štúdia a poradie predmetov si študent určuje v rámci možností sám. Celková doba štúdia však nemôže byť dlhšia o viac ako dva akademické roky v porovnaní so štandardnou dĺžkou štúdia daného študijného programu.

Študijný poriadok vysokej školy a pravidlá študijného programu určujú, koľko kreditov je potrebné najmenej získať na postup do ďalšej časti štúdia. Časti štúdia sú vyjadrené obvykle akademickými rokmi, to je, na začiatku alebo konci akademického roka sa vyhodnotí, či študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu – obvykle vyjadrené minimálnym počtom kreditov, ktorý je potrebný v priebehu roka získať.


Zamestnanosť

V súčasnosti sa neuplatňujú osobitné nástroje na umiestňovanie absolventov bakalárskych študijných programov na trhu práce. Doterajšia prax a možnosti prijatia do ďalšieho stupňa vzdelávania spôsobujú, že prevažná časť absolventov bakalárskych študijných programov pokračuje v ďalšom vysokoškolskom štúdiu. 

V niektorých študijných odboroch, na základe dialógu medzi vysokou školou a praxou ( najmä v prípade automobilového  priemyslu) nastáva modifikácia bakalárskych študijných programov vo vzťahu k potrebám praxe a zvýšeniu možností zamestnávania absolventov bakalárskeho stupňa vzdelania. Na výkon viacerých zdravotníckych profesií je postačujúce bakalárske vzdelanie a títo absolventi majú možnosť priameho uplatnenia v praxi (napr. pôrodné asistentky, ošetrovatelia). 

V mnohých bakalárskych študijných programoch vysoké školy zabezpečujú stáže, či praxe pre svojich študentov. Povinnou a neoddeliteľnou súčasťou učiteľských študijných programov sú pedagogické praxe, ktoré musí študent absolvovať na zmluvných školách, ktoré poskytujú predprimárne, primárne a sekundárne vzdelávanie. 


Hodnotenie študentov

Podrobnosti o hodnotení výkonov študentov počas štúdia sú stanovené v študijných  poriadkoch vysokých škôl a fakúlt. Postupy pri hodnotení študentov sú na  vysokých školách rôzne.

Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe. Štandardná záťaž za akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.

Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje najmä:

  • priebežnou kontrolou študijných výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia štúdia (kontrolné otázky, písomné testy, úlohy na samostatnú prácu, referáty, semestrálne práce ap.)
  • skúškou za dané obdobie štúdia.

Absolvovanie predmetu sa hodnotí známkou. Známka vyjadruje kvalitu osvojenia si vedomostí alebo zručností v súlade s cieľom predmetu.
Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice, ktorá má šesť klasifikačných stupňov:

  • A výborne = 1
  • B veľmi dobre = 1,5
  • C dobre = 2
  • D uspokojivo = 2,5
  • E dostatočne = 3
  • FX – nedostatočne = 4

z kvalifikačných stupňov od A po E. Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta vo vymedzenom období sa používa vážený študijný priemer. Vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie.

V prípade zdravotníckych študijných programov si študenti vedú záznamník klinickej praxe, v ktorej sa zaznamenávajú jednotlivé úkony, ktoré vykonávali počas praxe v klinickom pracovisku.

Podmienkou na riadne skončenie štúdia sú štátne skúšky. Okrem obhajoby záverečnej (bakalárskej) práce sú obvykle predpísané aj ďalšie štátne skúšky. Štátna skúška je obvykle komisionálnym overením vedomostí študenta a pochopenia absolvovaných predmetov v súvislostiach.


Doklady o vzdelaní

Absolventom bakalárskeho štúdia vydávajú vysoké školy diplom s uvedením študijného odboru a študijného programu, udeleného akademického titulu, identifikácie vysokej školy a fakulty a absolventa (meno, priezvisko, dátum narodenia), vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok diplomu. Dodatok diplomu obsahuje podrobné informácie o absolvovanom štúdiu a systéme vš vzdelávania v SR. Vysoké školy priznávajú absolventom bakalárskeho štúdia  akademický titul "bakalár" (Bc.).

V prípade akademického uznávania dokladov o vzdelaní (za účelom pokračovania v štúdiu) je uznanie štúdia na inej vysokej škole v zahraničí štandardne v kompetencií vysokej školy. V prípade uznania vzdelania zo zahraničia na profesijné účely rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní štandardne ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Doklady vydané v SR, okrem zahraničných vysokých škôl, sú platné v SR bez ďalšieho uznávania.


Legislatíva

Zákon č. 131/2002 o vysokých školách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky).
.