Keď sa manželský pár rozhodne definitívne sa rozísť, jeden z manželov prípadne obaja spolu začnú rozvodové konanie.
O rozvode vo väčšine krajín rozhoduje súd a rozsudkom, ktorý vynesie, rozvedie manželstvo.
V prípade, že manželia majú deti, rozvod okrem rozchodu manželov zahŕňa aj nové usporiadanie vzťahov oboch z manželov s ich spoločnými deťmi.
Rozvod zároveň vedie k rozdeleniu spoločne nadobudnutého majetku a v prípade potreby aj k vyplácaniu príspevku alebo výživného na výchovu detí zo strany jedného z manželov druhému.
Pravidlá Európskej únie umožňujú rozchádzajúcemu sa páru zistiť, na ktorý súd je potrebné podať žiadosť o rozvod. Tieto pravidlá sú zvlášť užitočné pre páry, ktoré pochádzajú z dvoch rôznych štátov, alebo pri ktorých partneri žili v priebehu manželstva v dvoch rôznych členských štátoch.
Tieto pravidlá každopádne umožňujú, aby sa rozvod vyhlásený v jednom štáte Európskej únie jednoduchšie uznal v inom členskom štáte a postupovalo sa tam podľa neho.
Podrobnejšie informácie na vnútroštátnej úrovni sa zobrazia, ak si zvolíte príslušnú štátnu vlajku.
Tieto stránky spravuje Európska komisia. Informácie na tejto stránke nemusia nevyhnutne vyjadrovať oficiálne stanovisko Európskej komisie. Komisia nenesie žiadnu zodpovednosť ani inak neručí za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Pokiaľ ide o pravidlá v oblasti autorských práv pre webové stránky EÚ, pozri právne upozornenie.
V belgickom práve existujú dva druhy rozvodu: rozvod na základe trvalého rozvratu manželstva a rozvod dohodou.
Rozvod na základe trvalého rozvratu manželstva možno dosiahnuť dvoma spôsobmi:
Rozvod dohodou sa môže dosiahnuť iba v prípade, že manželia predložia celkovú predbežnú dohodu upravujúcu všetky účinky rozvodu a až do vydania rozsudku o rozvode si nepretržite želajú rozviesť sa dohodou. Celková predbežná dohoda sa skladá z listiny o vyrovnaní, v ktorej manželia musia uviesť, ako sa dohodli v súvislosti so všetkými záležitosťami týkajúcimi sa ich príslušného majetku (článok 1287 súdneho poriadku), a dohody o rozvode upravujúcej otázky týkajúce sa miesta pobytu každého z manželov počas konania, rodičovských práv a povinností, správy majetku spoločných detí, práva styku počas rozvodu a po ňom, prispievania každého z manželov na výživu spoločných detí a výšky prípadného výživného medzi manželmi počas rozvodu a po ňom (článok 1288 súdneho poriadku).
V belgickom práve existujú dva druhy rozvodu: rozvod na základe trvalého rozvratu manželstva (článok 229 občianskeho zákonníka) a rozvod dohodou (článok 230 občianskeho zákonníka).
Rozvodom sa do budúcnosti ruší manželský zväzok. Bývalí manželia prestávajú byť osobami oprávnenými po sebe navzájom dediť zo zákona. Bývalí manželia môžu opäť uzavrieť manželstvo. V Belgicku manželstvo nemá žiadny vplyv na priezvisko manželov. Manžel má však právo používať priezvisko druhého manžela. Po rozvode už nie je povolené používať priezvisko bývalého manžela v každodennom a pracovnom živote. Existuje jedna výnimka z tohto pravidla, ktorá platí za osobitných podmienok a týka sa obchodného mena.
Spoločné vlastníctvo zaniká. V rámci rozvodu na základe trvalého rozvratu manželstva manželia strácajú všetky výhody, ktoré navzájom získali na základe dohody manželov a od okamihu uzavretia manželstva, ako aj výhodu zmluvného nakladania s majetkom v závete, pokiaľ neuzavrú dohodu, v ktorej stanovia opak. V prípade rozvodu dohodou sa manželia vopred dohodnú na svojich príslušných právach v celkovej predbežnej dohode (pozri otázku 1).
Zánik manželstva rozvodom nemá žiadny vplyv na práva detí narodených v tomto manželstve (článok 304 občianskeho zákonníka). Po zániku manželstva rozvodom vykonávajú práva a povinnosti vo vzťahu k deťom a správu majetku detí spoločne matka a otec alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti na základe riadne schválenej dohody strán alebo rozhodnutia vydaného predsedom súdu, ktorý rozhodoval v konaní o nariadení predbežného opatrenia (článok 302 občianskeho zákonníka). Každý z manželov musí úmerne svojim finančným možnostiam prispievať na náklady na bývanie, výživu, dohľad, výchovu a vzdelávanie detí až do ich plnoletosti, alebo ak v tom čase ešte nedokončili vzdelanie, do ukončenia ich vzdelania (článok 203 občianskeho zákonníka). Úmerne svojmu podielu musia prispievať na bežné a mimoriadne náklady vyplývajúce z tejto povinnosti (článok 203a občianskeho zákonníka). Tento príspevok sa vo všeobecnosti poskytuje vo forme výživného stanoveného súdmi alebo dohodou.
Rozvod na základe trvalého rozvratu manželstva: manželia sa môžu prípadne dohodnúť na výživnom po rozvode, na jeho výške a na pravidlách, podľa ktorých sa bude môcť dohodnutá výška prehodnotiť. Ak taká dohoda neexistuje, súd môže na návrh manžela v núdzi schváliť vyplácanie výživného druhým manželom. Súd smie zamietnuť návrh týkajúci sa výživného, ak odporca preukáže, že navrhovateľ sa dopustil závažnej chyby, ktorá znemožnila ďalší spoločný život. Výživné sa v žiadnom prípade neprizná manželovi, ktorý bol uznaný vinným z fyzického násilia spáchaného na druhom manželovi. Ak odporca preukáže, že stav núdze navrhovateľa je výsledkom jeho vlastného rozhodnutia, ktoré nebolo odôvodnené potrebami rodiny, súd je oprávnený oslobodiť odporcu od povinnosti vyplácať výživné, prípadne ho môže aj znížiť (článok 301 ods. 1, 2 a 5 občianskeho zákonníka). Výška výživného musí pokryť aspoň stav núdze osoby oprávnenej dostávať výživné a nesmie byť vyššia ako jedna tretina príjmu osoby povinnej vyplácať výživné. Obdobie vyplácania nesmie byť dlhšie ako trvanie manželstva. Toto obdobie možno za výnimočných okolností predĺžiť (článok 301 ods. 3, 4, 6, 8 a 9 občianskeho zákonníka).
Rozvod dohodou: manželia vopred upravia svoje príslušné práva v celkovej predbežnej dohode (pozri otázku 1). Môžu sa dohodnúť na výške prípadného výživného počas rozvodu a po ňom, ako aj na vzorci indexácie a na pravidlách, podľa ktorých sa bude výška výživného prehodnocovať (článok 1288 prvý odsek bod 4 súdneho poriadku).
Vo všetkých prípadoch môže súd bez ohľadu na vôľu účastníkov konania výživné zvýšiť, znížiť alebo zrušiť, ak jeho výška už nie je primeraná v dôsledku nových okolností. V rámci rozvodu na základe trvalého rozvratu manželstva môže súd takisto upraviť platbu, ak má rozvod za následok zmenu finančnej situácie manželov.
Rozluka nemá za následok zánik manželského zväzku, ale uvoľňuje vzájomné práva a povinnosti manželov: povinnosť žiť spolu zaniká a majetok sa rozdelí.
Dôvody na rozluku sú rovnaké ako dôvody na rozvod.
Rozluka nemá za následok zánik manželského zväzku, ale uvoľňuje vzájomné práva a povinnosti manželov. Pokiaľ ide o osobu manželov, rozluka zrušuje len povinnosť žiť spolu a povinnosť pomáhať si. Povinnosť byť si verný a vyživovacia povinnosť naďalej platia (článok 308 občianskeho zákonníka). Rozluka, pokiaľ ide o majetok, vždy vedie k rozdeleniu majetku (článok 311 občianskeho zákonníka). Dôsledky rozluky, pokiaľ ide o deti, sú rovnaké ako v prípade rozvodu. Manželia po rozluke nemôžu dostávať výživné, ale môžu požiadať o uplatnenie vyživovacej povinnosti (článok 213 občianskeho zákonníka).
Dôsledky rozluky dohodou sú rovnaké ako v prípade rozvodu dohodou a upravujú ich predbežné dohody s výhradou, že manželský zväzok sa neruší. Naďalej trvajú aj povinnosti vernosti a vzájomnej pomoci.
Anulovanie manželstva je sankcia v občianskom práve, ktorá sa uplatňuje vtedy, keď sa manželstvo uzavrelo v rozpore s právnymi predpismi napriek predchádzajúcim kontrolám matrikára.
Dôvody absolútnej neplatnosti manželstva sú:
K relatívnym dôvodom neplatnosti manželstva patrí nedostatok súhlasu manželov alebo jedného z manželov s uzavretím manželstva alebo omyl v osobe (články 180 až 181 občianskeho zákonníka).
Anulovanie manželstva znamená, že je neplatné, pokiaľ ide o minulosť i budúcnosť. Neplatnosť má spätnú účinnosť k dátumu uzavretia manželstva. Všetky účinky manželstva zanikajú. Na manželstvo sa hľadí, ako keby nikdy neexistovalo.
Keď sa manželia vzali v dobrej viere, t. j. keď nemuseli vedieť o existencii dôvodu na neplatnosť, súd môže rozhodnúť, že manželstvo sa anuluje len vo vzťahu k budúcnosti, zatiaľ čo účinky v minulosti sa zachovajú. Keď iba jeden z manželov uzavrel manželstvo v dobrej viere, manželstvo má účinky len v jeho prospech.
Účinky v prospech detí sa zachovajú, a to aj vtedy, keď ani jeden z manželov neuzavrel manželstvo v dobrej viere. Za otca dieťaťa narodeného v manželstve alebo do 300 dní od anulovania manželstva sa aj naďalej bude považovať manžel matky tohto dieťaťa.
V zákone sú stanovené dve formy mediácie: dobrovoľná mediácia, keď sa strany samy obrátia na mediátora bez zásahu súdu, a súdna mediácia v rámci súdneho konania na návrh strán alebo súdu, pričom v tomto prípade sa súdne konanie preruší. Mediáciu možno využiť v sporoch týkajúcich sa manželských povinností (články 201 a 203 občianskeho zákonníka), práv a povinností manželov (články 221 až 224 občianskeho zákonníka), dôsledkov rozvodu (články 295 až 307a občianskeho zákonníka), výkonu rodičovských práv a povinností (články 371 až 387a občianskeho zákonníka), rozvodu na základe trvalého rozvratu manželstva (článok 229 občianskeho zákonníka), rozvodu dohodou (články 1254 až 1310 súdneho poriadku) a skutočného spolužitia. Každá zo strán môže slobodne navrhnúť využitie procesu (dobrovoľnej) mediácie (článok 1730 a nasl. súdneho poriadku). Konajúci súd takisto môže kedykoľvek počas konania nariadiť (súdnu) mediáciu (článok 1734 a nasl. súdneho poriadku). V oboch prípadoch platí, že ak strany dospejú k mediačnej dohode, môžu ju predložiť súdu na schválenie. Súd môže odmietnuť schváliť dohodu len vtedy, ak je v rozpore s verejným poriadkom alebo so záujmami maloletých detí.
Samotné vyhlásenie rozvodu je v právomoci súdov.
Súdom príslušným rozhodovať o návrhu na rozvod alebo rozluku na základe trvalého rozvratu manželstva alebo o návrhu na zmenu rozluky na rozvod je súd prvého stupňa v mieste posledného miesta pobytu manželov alebo bydliska odporcu (článok 628 prvý odsek bod 1 súdneho poriadku).
V prípade rozvodu dohodou sa manželia obrátia na súd prvého stupňa podľa ich výberu (článok 1288a druhý odsek súdneho poriadku).
Návrh na anulovanie manželstva sa podáva na súd prvého stupňa v mieste bydliska odporcu (článok 624 súdneho poriadku).
Návrh na rozvod na základe trvalého rozvratu manželstva sa podáva: 1. na základe článku 229 ods. 1 občianskeho zákonníka formou oznámenia súdneho úradníka; 2. na základe článku 229 ods. 2 občianskeho zákonníka spoločne formou žiadosti v súlade s článkom 1026 a nasl. súdneho poriadku podpísanej oboma manželmi alebo aspoň advokátom alebo notárom (článok 1254 ods. 1 súdneho poriadku); 3. na základe článku 229 ods. 3 občianskeho zákonníka jednostranne formou kontradiktórnej žiadosti v súlade s článkami 1034a až 1034e súdneho poriadku. Vo všetkých prípadoch musí písomnosť, ktorou sa začalo konanie, okrem zvyčajných povinných informácií obsahovať podrobný opis uvedených skutočností, ako aj totožnosť detí (článok 1254 ods. 1 súdneho poriadku). Predkladá sa aj výpis zo sobášneho listu, výpis z rodných listov detí a dôkaz o totožnosti a štátnej príslušnosti oboch manželov, pokiaľ nie sú zapísaní v evidencii obyvateľstva alebo v evidencii cudzincov (článok 1254 ods. 2 súdneho poriadku).
V prípade rozvodu dohodou sa návrh predkladá formou žiadosti (článok 1288a súdneho poriadku). Okrem dokumentov, ktoré sa vyžadujú v rámci rozvodu na základe trvalého rozvratu manželstva, sa k nej musia priložiť predbežné dohody uzavreté stranami, prípadne súpis ich majetku.
Uplatňujú sa všeobecné právne predpisy. Pozrite si informačný prehľad o „právnej pomoci“ (odkaz).
Odvolanie proti akémukoľvek rozhodnutiu, ktorým sa prijíma alebo zamieta návrh na rozvod/rozluku na základe trvalého rozvratu manželstva alebo návrh na anulovanie manželstva, možno podať v lehote jeden mesiac od doručenia rozsudku vydaného pre zmeškanie alebo vydaného kontradiktórne (článok 1048 prvý odsek a článok 1051 prvý odsek súdneho poriadku).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa vyhlásil rozvod, je prípustné len vtedy, ak je založené na nedodržaní zákonných podmienok pre vyhlasovanie rozvodu alebo na obnovení manželského spolužitia. Môže ho podať prokuratúra do jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku. V tomto prípade je doručené obom stranám. Odvolanie môže podať aj jeden z manželov alebo obaja manželia, a to samostatne alebo spoločne, do jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku. V tomto prípade je doručené kráľovskému prokurátorovi, a ak ho podal len jeden manžel, doručí sa druhému manželovi. Odvolanie založené na obnovení manželského spolužitia musí byť vo všetkých prípadoch podané spoločne oboma manželmi do jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku. Toto odvolanie sa doručí kráľovskému prokurátorovi (článok 1299 súdneho poriadku). Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa zamietol rozvod alebo rozluka dohodou, je prípustné, len ak ho podajú obidve strany, a to samostatne alebo spoločne, do jedného mesiaca od vyhlásenia rozsudku (článok 1300 súdneho poriadku).
Od 1. marca 2005 sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“). Toto nariadenie sa uplatňuje v Európskej únii (s výnimkou Dánska). Rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte sa automaticky uznávajú v ostatných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné začať nejaké konanie (článok 21 ods. 1 nariadenia Brusel IIa). Nevyžaduje sa žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie. (článok 21 ods. 2 nariadenia Brusel IIa). Rozsudok o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa neuzná, ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom, ak bol vydaný v konaní bez účasti odporcu, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, alebo ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi (článok 22 nariadenia Brusel IIa). Právomoc súdu pôvodu sa v konaní nesmie skúmať (článok 24 nariadenia Brusel IIa) a za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (článok 26 nariadenia Brusel IIa). Uznanie rozsudku navyše nemožno odmietnuť z dôvodu, že belgický právny poriadok by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod (článok 25 nariadenia Brusel IIa). Dokumenty, ktoré sa majú predložiť na účely uznania rozsudku zahraničného súdu, sú uvedené v článku 37 nariadenia Brusel IIa.
Keď sa neuplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel IIa), na rozsudky vydané po 1. októbri 2004 sa vzťahujú ustanovenia kódexu medzinárodného práva súkromného (ďalej len „kódex MPS“) (článok 126 ods. 2 kódexu MPS). Podľa článku 22 kódexu MPS sa uznanie vykonáva automaticky bez nutnosti súdneho konania. Rozhodnutie zahraničného súdu sa neuzná, ak je účinok uznania v zjavnom rozpore s verejným poriadkom, ak boli porušené práva na obhajobu, ak je dosiahnuté rozhodnutie výsledkom porušenia zákona, ak sa voči rozhodnutiu stále možno odvolať, ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v Belgicku alebo s rozhodnutím vydaným predtým v zahraničí, ktoré môže byť uznané v Belgicku, ak bol návrh podaný v zahraničí po tom, čo bol v Belgicku podaný návrh, o ktorom sa ešte nerozhodlo, týkajúci sa tých istých strán a tej istej veci, ak majú belgické súdy výlučnú príslušnosť rozhodovať o návrhu, ak príslušnosť zahraničného súdu bola založená len na prítomnosti odporcu alebo majetku v krajine, v ktorej sa tento súd nachádza, bez priamej súvislosti so sporom alebo ak je uznanie v rozpore s jedným z dôvodov zamietnutia, ktoré sú nevyčerpávajúco uvedené v kódexe (v oblasti osobného a rodinného práva ide výlučne o priezvisko, osvojenie a odmietnutie) (článok 25 ods. 1 kódexu MPS). Rozhodnutie zahraničného súdu sa v žiadnom prípade nesmie od jeho vydania preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (článok 25 ods. 2 kódexu MPS). Dokumenty, ktoré sa majú predložiť na účely uznania rozhodnutia zahraničného súdu, sú uvedené v článku 24 kódexu MPS.
Základnou zásadou nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel IIa), ako aj kódexu medzinárodného práva súkromného je automatické uznanie bez akejkoľvek formy konania. Ak sa však uznanie zakladá na nariadení Brusel IIa, každý zainteresovaný účastník môže postupom upraveným v oddiele 2 navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní rozsudku. (článok 21 ods. 3 nariadenia Brusel IIa). Ak sa neuplatňuje nariadenie Brusel IIa, každá osoba, ktorá na tom má záujem, ako aj prokuratúra môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 23 kódexu MPS požiadať o rozhodnutie, že rozsudok sa musí úplne alebo čiastočne uznať alebo sa nemôže uznať (článok 22 ods. 2 kódexu MPS).
Článok 55 ods. 1 kódexu MPS obsahuje pravidlo uplatňovania práva pre rozvody/rozluky s medzinárodným rozmerom. Rozvod a rozluka sa riadia:
Pojem „obvyklý pobyt“ je vymedzený v článku 4 ods. 2 kódexu MPS. „Spoločný obvyklý pobyt“ nemusí nutne znamenať pobyt na rovnakej adrese alebo v rovnakej obci, ale pobyt v rovnakej krajine. Uplatňovanie práva určeného podľa článku 55 ods. 1 kódexu medzinárodného práva súkromného je vylúčené, keďže toto právo sa netýka inštitútu rozvodu. V tomto prípade sa uplatňuje právo určené na základe kritéria stanoveného subsidiárne v odseku 1 (článok 55 ods. 3 kódexu MPS).
Manželia takisto majú obmedzenú možnosť sami si vybrať rozhodné právo pre rozvod alebo rozluku: právo štátu, ktorej štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia v čase podania návrhu, alebo belgické právo (článok 55 ods. 2 kódexu MPS). Rozhodné právo si môžu vybrať najneskôr na prvom pojednávaní na súde rozhodujúceho o návrhu na rozvod alebo rozluku.
Rozhodné právo určené podľa článku 55 kódexu MPS stanovuje pravidlá týkajúce sa prípustnosti rozluky, dôvodov a podmienok rozvodu alebo rozluky alebo v prípade spoločného návrhu podmienok súhlasu vrátane spôsobu, akým sa má vyjadriť, povinnosti dohody medzi manželmi, v ktorej sa stanovujú opatrenia týkajúce sa osoby, výživného a majetku manželov a detí, za ktoré sú zodpovední, ako aj zániku manželského zväzku alebo v prípade rozluky stupeň uvoľnenia zväzku (článok 56 kódexu MPS).
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V bulharskom práve sa uznávajú tieto spôsoby zrušenia manželstva rozvodom:
Pri rozvode dohodou obaja manželia podajú na okresnom súde (rajonen săd) spoločný návrh, v ktorom predložia dohodu podľa článku 50 Zákona o rodine. V tejto dohode manželia musia upraviť záležitosti týkajúce sa pobytu detí, výkonu rodičovských práv, styku s deťmi a ich vyživovania, rozdelenia majetku, využitia domácnosti manželov, výživného medzi manželmi a priezviska. Dohodu musí schváliť súd po predchádzajúcom overení, že sú ochránené záujmy detí. Ak súd určí, že dohoda je nedostatočná alebo záujmy detí nie sú náležite ochránené, stanoví lehotu na odstránenie nedostatkov. Ak sa nedostatky odstránia v stanovenej lehote, súd návrh na rozvod zamietne.
V prípade rozvodu na návrh z dôvodov hlbokého a nenapraviteľného rozvratu manželstva podáva návrh jeden z manželov. Návrh preskúmava okresný súd (rajonen săd) príslušný podľa miesta pobytu odporcu. Súd je povinný z vlastného podnetu rozhodnúť o otázke viny za rozvrat manželstva a o výkone rodičovských práv, styku s deťmi narodenými v manželstve a ich vyživovaní, o rozdelení majetku, využití domácnosti manželov, výživnom medzi manželmi a používaní manželovho priezviska. Tieto pravidlá platia vtedy, keď strany neuzavreli dohodu o majetkovom režime manželov, v ktorej sa upravujú uvedené vzťahy v prípade rozvodu manželstva.
V prípade rozvodu na návrh môžu manželia vyhlásiť, že sa záväzne dohodli o vysporiadaní záležitostí týkajúcich sa výkonu rodičovských práv, styku s deťmi narodenými v manželstve a ich vyživovaní, rozdelenia majetku, využitia domácnosti manželov, výživného medzi manželmi a používania manželovho priezviska. Súd rozhodne o vine len v prípade, keď to výslovne požaduje jeden alebo obaja účastníci konania, v každom prípade však musí konštatovať, že existujú dôvody na ukončenie manželstva, a teda hlboký a nenapraviteľný rozvrat.
Pri rozvode dohodou:
Základom schválenia rozvodu dohodou je vyhlásenie manželov o záväznom a neodvolateľnom vzájomnom súhlase s ukončením manželstva. Súd neskúma motívy manželov na ukončenie manželstva.
Pri rozvode na návrh:
Základom schválenia rozvodu na návrh je hlboký a nenapraviteľný rozvrat manželstva. Neexistuje žiadne právne vymedzenie pojmu „hlboký a nenapraviteľný rozvrat manželstva“. Podľa právnej teórie a výkladovej judikatúry Najvyššieho kasačného súdu (Vărhoven kasacionen săd) hlboký a nenapraviteľný rozvrat manželstva nastal vtedy, keď manželský zväzok formálne existuje, ale úplne v ňom chýba podstata, ktorú vyžaduje verejná morálka a zákon. Hlboký a nenapraviteľný rozvrat manželstva je objektívny stav, ktorý sa musí zisťovať v každom jednotlivom prípade. Prípustné sú všetky dôkazné prostriedky vrátane ústnej výpovede. Zákon nestanovuje nespochybniteľné predpoklady hlbokého a nenapraviteľného rozvratu manželstva. V judikatúre sa však ako príčiny okrem iných uznávajú nevera, dlhodobá rozluka de facto, nadmerné užívanie alkoholu alebo iných intoxikačných látok, fyzické a psychické týranie a pretrvávajúce zanedbávanie rodiny. Podľa nového zákona o rodine sa od súdu už nevyžaduje, aby z vlastného podnetu rozhodoval o záležitostiach týkajúcich sa zavinenia rozvratu manželstva s výnimkou prípadov, keď o to účastník alebo účastníci konania výslovne žiadali. V prípade chýbajúcej dohody je však vina naďalej určujúcim faktorom pri rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv, styku s deťmi narodenými v manželstve a ich vyživovaní a využívania domácnosti manželov.
Po rozvode môže súd zachovať spoločné priezvisko manželov alebo obnoviť pôvodné priezvisko niektorého z manželov na jeho žiadosť. Druhý z manželov nesmie napadnúť žiadosť o zachovanie priezviska manželov alebo obnovenie pôvodného priezviska.
V novom zákone o rodine sa stanovuje niekoľko možných majetkových režimov medzi manželmi počas manželstva: zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zákonný režim oddeleného majetku manželov a zmluvný režim.
1. Zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nedeliteľné spoločné vlastníctvo všetkého majetku vrátane hotovostných vkladov nadobudnutých počas manželstva. Tento majetok vlastnia obaja manželia bez ohľadu na to, na čie meno ho nadobudli, pokiaľ na jeho nadobudnutie spoločne prispeli obaja manželia. Spoločné prispievanie manželov môže mať formu investície finančných prostriedkov a práce, starostlivosti o deti a prác v domácnosti. Spoločné prispievanie sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podľa platného Zákona o rodine (prijatého v r. 2009) hotovostné vklady už nie sú spoločným majetkom manželov.
Osobný majetok každého z manželov pozostáva z majetku, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva, a z dedičstva a darov nadobudnutých počas manželstva. Hnuteľné veci (hnuteľný majetok), ktoré jeden z manželov nadobudol počas manželstva na svoju obvyklú osobnú potrebu alebo výkon svojho povolania, sú osobným majetkom.
Po rozvode sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov transformuje na podielové vlastníctvo.
2. Zákonný režim oddeleného majetku manželov:
Držiteľom práv, ktoré nadobudol každý z manželov počas manželstva, je osobne príslušný manžel, ale po skončení manželstva na základe návrhu na rozvod je každý z manželov oprávnený získať časť hodnoty práv nadobudnutých druhým z manželov počas manželstva v rozsahu, ktorý uplatní ako svoj príspevok k ich nadobudnutiu svojou prácou alebo finančnými prostriedkami, starostlivosťou o deti, prácami v domácnosti alebo inak. Výdavky na uspokojenie potrieb rodiny znášajú obaja manželia; manželia spoločne a nerozdielne zodpovedajú za plnenie povinností predpokladaných pri uspokojovaní každodenných potrieb rodiny.
3. Zmluvný režim:
Podľa nového zákona o rodine môžu manželia uzavrieť dohodu o majetkovom režime manželov, ktorá je novou možnosťou v bulharskom práve. Dohodu o majetkovom režime manželov môžu manželia uzavrieť buď pred uzavretím manželstva, alebo počas neho. Podmienky dohody o majetkovom režime manželov sa týkajú rozdelenia majetku medzi jej zmluvné strany, ako sú: práva na majetok nadobudnutý počas manželstva; práva na majetok, ktorý vlastnili pred uzavretím manželstva; spôsob správy a nakladania s majetkom vrátane domácnosti manželov; rozdelenie výdavkov a povinností zmluvných strán; majetkové dôsledky v prípade rozvodu; vyživovacia povinnosť manželov počas manželstva a v prípade rozvodu; vyživovacia povinnosť voči deťom narodeným v manželstve. Ustanovenie, ktorým by sa akýkoľvek predmanželský majetok jednej zo strán menil na majetok bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je neprípustné. Dohoda o majetkovom režime manželov nesmie obsahovať ustanovenia o opatreniach v prípade smrti, s výnimkou dohodnutých podielov manželov na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prípade zániku manželstva. Na akékoľvek majetkové vzťahy, ktoré nie sú vysporiadané v dohode o majetkovom režime manželov, sa uplatňuje zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Bez ohľadu na režim, ktorý si manželia zvolili, na nakladanie s domácnosťou manželov sa uplatňuje všeobecný režim, t. j. keď je domácnosť manželov osobným majetkom jedného z manželov, pri nakladaní s ňou je nutný súhlas druhého z manželov, pokiaľ obaja manželia nevlastnia iné obydlie, ktoré je v ich spoluvlastníctve alebo v osobnom vlastníctve každého z nich. Ak manželia nedospejú k dohode, nakladať s týmto majetkom možno s povolením okresného sudcu, pokiaľ sa preukáže, že toto nakladanie s majetkom nepoškodzuje neplnoleté deti ani rodinu. Keď sa rozvod schváli a domácnosť manželov nemôžu využívať oddelene obaja manželia, súd prizná jej využívanie jednému z nich, a to tomu, ktorý o to požiadal a ktorý ubytovanie potrebuje. Ak sú v manželstve deti, ktoré ešte nedosiahli plnoletosť, súd z vlastného podnetu rozhodne o využívaní domácnosti manželov a priznať ho môže tomu z manželov, ktorému bol priznaný výkon rodičovských práv na celé obdobie ich výkonu.
Manželia prestávajú byť po rozvode vzájomnými zákonnými dedičmi a prichádzajú o všetky výhody, ktoré plynú z opatrení v prípade smrti. Po rozvode je možné požadovať vrátenie darov majetkovej povahy značnej hodnoty, ktoré v súvislosti s manželstvom alebo počas manželstva daroval jeden z manželov alebo jeho blízki príbuzní druhému z manželov, pokiaľ to nie je v rozpore s verejnou morálkou. Návrh na vrátenie daru možno podať do jedného roka od schválenia rozvodu.
Zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje vtedy, keď si osoby vstupujúce do manželstva nezvolili žiadny režim majetkových vzťahov, a ak ide o neplnoleté osoby alebo osoby s obmedzenou právnou spôsobilosťou. Majetkový režim sa zapisuje do registra majetkových vzťahov manželov. Majetkový režim sa môže počas manželstva zmeniť. Zmena sa zapisuje do knihy manželstiev a do uvedeného registra. Dohody o majetkovom režime manželov a príslušný zákonný majetkový režim sa zapisujú do centrálneho elektronického registra, ktorý spravuje registračná agentúra. Register je verejne prístupný. Ak sa jeden z manželov alebo obaja manželia podieľajú na transakcii s treťou stranou a v registri nie je zapísaný žiadny majetkový režim, uplatňuje sa zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V bulharských právnych predpisoch sa za uznaný právny pojem považuje „výkon rodičovských práv“.
V rozhodnutí o schválení rozvodu, ktorým manželstvo zanikne, je súd povinný rozhodnúť aj o otázkach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv, styku s deťmi narodenými v manželstve a ich vyživovaní a využívania domácnosti manželov. Súd pri tom prihliada na záujmy detí. Súd rozhodne, ktorý z manželov bude vykonávať rodičovské práva, a určí opatrenia týkajúce sa výkonu týchto práv, styku rodičov s deťmi a výživného na deti. Pri určovaní toho, ktorý z rodičov bude vykonávať rodičovské práva, súd posudzuje všetky okolnosti podstatné z hľadiska záujmu detí, vypočuje rodičov, a ak sú deti staršie ako desať rokov, aj deti.
Podľa článku 83 Zákona o rodine sa výživné priznáva len tomu z manželov, ktorý rozvod nezavinil. Výživné sa vypláca najviac tri roky od skončenia manželstva, pokiaľ sa strany nedohodli na dlhšom období. Súd môže predĺžiť toto obdobie, ak sa bývalý manžel, ktorý je príjemcom výživného, nachádza v mimoriadne náročnej situácii, a druhý z manželov môže výživné vyplácať bez osobitných ťažkostí. Opätovným uzavretím manželstva právo bývalého manžela na výživné zanikne. V praxi sa len veľmi zriedkavo vyskytujú prípady, keď sa bývalým manželom prizná výživné alebo nariadi jeho vyplácanie.
Súčasné bulharské právo nepozná inštitút súdnej rozluky.
V judikatúre rozluka de facto jednoducho znamená, že manželia ani spolu nebývajú, ani sa nepodieľajú na domácnosti. Nejde však o „súdnu rozluku“.
Pozri odpoveď na otázku 4.
Pozri odpoveď na otázku 4.
V platnom bulharskom práve sa využíva inštitút „anulovania manželstva“. Anulovanie je jedným zo spôsobov ukončenia manželstva, ktorý umožňuje bulharské právo. Anulované manželstvo má všetky právne dôsledky platného manželstva až dovtedy, kým sa neukončí v súdnom konaní. Manželstvo možno anulovať len prostredníctvom súdneho konania: o neplatnosť (nulitu) manželstva nejde, pokiaľ o nej nerozhodol súd.
Manželstvo sa anuluje, keď jeden z manželov:
V závislosti od povahy skutočnosti zapríčiňujúcej neplatnosť manželstva môže návrh na anulovanie manželstva podať manžel, na ktorého má táto skutočnosť dosah, prokurátor, manžel z prvého manželstva alebo generálny prokurátor a manžel. V článku 97 Zákona o rodine sa výslovne a vyčerpávajúco uvádza zoznam osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na anulovanie manželstva a príslušné lehoty.
Dôsledky anulovania manželstva sú totožné s dôsledkami rozvodu, pokiaľ ide o osobné a majetkové vzťahy medzi manželmi, ako aj o vzťahy medzi manželmi a ich deťmi. Konanie v zlej viere pri anulovaní manželstva sa považuje za rovnocenné s vinou v prípade rozvodu. Deti počaté alebo narodené počas anulovaného manželstva sa považujú za narodené v manželstve a uplatňuje sa na ne domnienka o otcovstve manžela.
Jediným spôsobom ukončenia manželstva rozvodom je podanie návrhu na súde.
Ak sa účastníci rozhodnú pre mediáciu, súdne konanie sa zastaví.
Okresný súd (rajonen săd) rozhoduje ako prvostupňový súd o návrhoch na rozvod manželstva a návrhoch na anulovanie manželstva. Okresné súdy rozhodujú aj o návrhoch manželov na rozvod dohodou. Návrhy sa podávajú na súde, v obvode ktorého má miesto pobytu odporca. Súd nie je povinný z vlastného podnetu posúdiť svoju príslušnosť, je však povinný odovzdať vec príslušnému súdu, ak odporca v príslušnej lehote namietne jeho príslušnosť.
Strana, ktorá žiada o rozvod, je povinná osobne sa dostaviť na súdne vypočutie na preskúmanie vo veci. V prípade rozvodu dohodou sú obe strany povinné dostaviť sa osobne. V prípade zmeškania bez náležitého dôvodu súd návrh zamietne.
Rozsudok pre zmeškanie nie je v konaní o manželských veciach možný.
Účastníkom konania možno poskytnúť právnu pomoc za obvyklých podmienok. Tieto podmienky sú stanovené v Zákone o poskytovaní právnej pomoci (Zakon za pravnata pomošt).
Proti rozhodnutiu o schválení rozvodu dohodou sa nemožno odvolať.
Po doručení rozhodnutia o návrhu na anulovanie manželstva alebo o návrhu na rozvod má účastník konania dvojtýždňovú lehotu na podanie odvolania na krajskom súde. Rozhodnutie o rozvode nadobúda účinnosť aj v prípade, keď bolo podané odvolanie proti časti výroku, ktorá sa týka zavinenia rozvratu manželstva.
V tomto prípade sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré sa vykonáva článkom 621 Občianskeho súdneho poriadku (Graždanski procesualen kodeks). Orgán rešpektuje rozsudok alebo inú listinu, ktoré sa predložia ako rovnopis overený vydávajúcim súdom a so sprievodným osvedčením, keď to vyžaduje akt Európskej únie. Rozsudky v rozsahu pôsobnosti článku 21 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, uznávajú príslušné registračné orgány.
Zainteresovaná strana môže požiadať o uznanie rozsudku postupom uvedeným v článku 623 Občianskeho súdneho poriadku na krajskom súde príslušnom v mieste trvalého bydliska odporcu alebo jeho sídla, alebo ak odporca nemá trvalé bydlisko alebo sídlo na území Bulharskej republiky, v mieste trvalého bydliska alebo sídla zainteresovanej strany. Keď zainteresovaná strana nemá na území Bulharskej republiky ani trvalé bydlisko, ani sídlo, žiadosť predkladá Mestskému súdu v Sofii (Sofijski gradski săd).
V tomto prípade sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré sa vykonáva článkami 622 a 623 Občianskeho súdneho poriadku.
Strana namietajúca proti uznaniu rozhodnutia sa môže proti uzneseniu o uznaní alebo prípadne proti uzneseniu o výkone rozhodnutia odvolať. Odvolanie proti uzneseniu možno podať na Odvolacom súde v Sofii. Rozhodnutie Odvolacieho súdu v Sofii podlieha len odvolaniu v právnych otázkach na Najvyššom kasačnom súde.
V tomto prípade sa uplatňuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku.
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje uvedené nariadenie, sa uplatňuje kódex medzinárodného práva súkromného (Kodeks na meždunarodnoto častno pravo).
Na anulovanie manželstva sa uplatňuje rozhodné právo krajiny, v ktorej sa manželstvo uzavrelo.
Na osobné vzťahy medzi manželmi sa uplatňuje ich spoločné domáce právo. Ak majú rozdielne štátne príslušnosti, ich vzťahy sa riadia právom štátu, v ktorom majú miesto spoločného obvyklého bydliska. Ak to nie je možné, ich vzťahy sa riadia právom štátu, v ktorom majú manželia najužšie väzby.
Majetkové vzťahy medzi manželmi sa riadia právom, ktoré sa uplatňuje na ich osobné vzťahy.
Rozvod manželov s rovnakou cudzou štátnou príslušnosťou sa riadi právom štátu, ktorého boli občanmi v čase podania návrhu na rozvod. Rozvod manželov s rozdielnymi štátnymi príslušnosťami sa riadi právom štátu, v ktorom majú spoločné obvyklé bydlisko v čase podania návrhu na rozvod. Keď manželia nemajú spoločné obvyklé bydlisko, uplatňuje sa bulharské právo.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Súd rozhoduje o rozvode na základe návrhu jedného z manželov. Počas konania súd stanoví, či existujú alebo neexistujú dôvody na rozvod, t. j. či došlo alebo nedošlo k rozvratu manželstva a aké boli príčiny rozvratu.
Manželstvo sa automaticky považuje za rozvrátené, ak trvalo aspoň jeden rok, manželia spolu už aspoň šesť mesiacov nežijú a k návrhu na rozvod sa pripojí aj druhý manžel. Súd nezisťuje príčiny rozvratu a manželstvo rozvedie, pokiaľ dospeje k záveru, že zhodné tvrdenia manželov o rozvrate a ich zámer dosiahnuť rozvod sú pravdivé, a ak manželia predložia:
Ak majú manželia maloleté dieťa, nemôže byť manželstvo rozvedené, ak by to bolo v rozpore so záujmom tohto dieťaťa, ktorý je daný zvláštnymi dôvodmi (napr. fyzické alebo psychické postihnutie). Manželstvo nemožno rozviesť, pokiaľ rozhodnutie o úprave pomerov neplnoletého dieťaťa počas obdobia po rozvode nenadobudne právoplatnosť.
Súd nevyhovie návrhu na rozvod, s ktorým nesúhlasí manžel, ktorý sa na rozvrate manželstva porušením manželských povinností prevažne nepodieľal a ktorému by bola rozvodom spôsobená obzvlášť závažná ujma, pokiaľ mimoriadne okolnosti svedčia v prospech zachovania manželstva. Ak už však manželia spolu nežijú dlhšie ako tri roky a ich manželstvo je rozvrátené, súd takéto manželstvo rozvedie.
Dôvodom na rozvod je hlboký, trvalý a nenapraviteľný rozvrat manželstva, keď už od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko, prípadne že upúšťa od používania spoločného priezviska vedľa svojho predošlého priezviska.
Rozvodom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Ak sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zruší alebo ak zanikne alebo ak sa zúži jeho rozsah, pristúpi sa k vyporiadaniu doposiaľ spoločných povinností a práv. Dohoda o vyporiadaní musí mať písomnú formu, ak sa uzavrela počas trvania manželstva alebo ak je predmet vyporiadania vec, v prípade ktorej sa pre zmluvu o prevode vlastníckeho práva vyžaduje písomná forma. Ak sa manželia nedohodnú na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, jeho vyporiadanie vykoná súd na návrh jedného z manželov. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva súd vychádza z predpokladu, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Každý manžel má právo požiadať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok. Počas vyporiadania sa prihliada najmä na potreby nezaopatrených detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (predovšetkým na to, ako sa staral o deti a o rodinnú domácnosť), a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie majetkových hodnôt patriacich do spoločného majetku.
Ak sa do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedosiahne vyporiadanie dohodou alebo sa do troch rokov od jeho zániku nepodal návrh na jeho vyporiadanie prostredníctvom súdneho rozhodnutia, platí ohľadne hmotných hnuteľných vecí, že sú vo vlastníctve toho manžela, ktorý ich výlučne ako vlastník používa na svoje potreby, na potreby svojej rodiny alebo na potreby rodinnej domácnosti. V prípade iných hmotných hnuteľných a nehnuteľných vecí platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí pre ostatné majetkové práva, pohľadávky a dlhy.
Pred vydaním rozhodnutia o rozvode rodičov neplnoletého dieťaťa, ktoré nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd predovšetkým určí, komu dieťa zverí do opatery a akým spôsobom bude každý z rodičov prispievať na jeho výživu.
Rozvedený manžel má vyživovaciu povinnosť voči bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť, za predpokladu, že táto jeho neschopnosť má pôvod v manželstve alebo s ním súvisí. Zohľadňuje sa najmä vek, zdravotný stav v čase rozvodu a skončenie starostlivosti o spoločné dieťa. Ak sa manželia nedohodnú, súd o výživnom rozhodne na návrh jedného z nich. Toto výživné môže byť uhradené jednorázovo (odbytné) alebo v splátkach.
Ak sa manželia alebo rozvedení manželia nedohodnú na výživnom, súd môže na návrh priznať výživné manželovi, ktorý sa na rozvrate manželstva prevažne nepodieľal a ktorému bola v dôsledku rozvodu spôsobená závažná ujma, avšak maximálne na obdobie troch rokov od rozvodu.
Právo na výživné zanikne, ak oprávnený rozvedený manžel uzavrie nové manželstvo alebo vstúpi do registrovaného partnerstva.
Inštitút súdnej rozluky v Českej republike neexistuje.
Pozri otázku 4.
Pozri otázku 4.
Súd vyhlási manželstvo za neplatné aj bez návrhu, ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo vydatou ženou, s osobou, ktorá už predtým vstúpila do registrovaného partnerstva alebo iného podobného zväzku v zahraničí, pokiaľ toto manželstvo, partnerstvo alebo iný podobný zväzok naďalej trvá; alebo medzi predkom a potomkom, ako aj medzi súrodencami alebo osobami, ktorých príbuzenský vzťah vznikol osvojením.
Súd vyhlási manželstvo za neplatné na návrh jedného z manželov, ktorého prejav vôle vstúpiť do manželstva bol získaný pod nátlakom spočívajúcom v použití násilia alebo vo vyhrážaní sa násilím alebo ktorého prejav vôle vstúpiť do manželstva bol vykonaný len v dôsledku omylu týkajúceho sa totožnosti snúbenca alebo povahy svadobného právneho úkonu. Návrh sa musí podať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tak mohol manžel vzhľadom k okolnostiam urobiť, prípadne keď sa dozvedel o skutočnom stave vecí. Súd vyhlási manželstvo za neplatné na návrh každého, kto má na tom právny záujem, ak bolo manželstvo uzavreté napriek zákonnej prekážke (napr. neplnoletosť alebo právna nespôsobilosť; neplatí to v prípade obmedzenej právnej spôsobilosti).
Manželstvo nevznikne, pokiaľ aspoň v prípade jednej z osôb, ktoré chceli uzavrieť manželstvo, neboli v prejave vôle vstúpiť do manželstva alebo vo svadobnom obrade alebo v súvislosti s ním splnené také podmienky, ktoré sa musia bezvýhradne splniť.
Pozri otázku 7.
Manželstvo, ktoré súd vyhlásil za neplatné, sa považuje za neuzavreté od samého začiatku (ex tunc). Kým ho súd nevyhlási za neplatné, považuje za platné. Na práva a povinnosti manželov týkajúce sa spoločných detí a na ich majetkové povinnosti a práva po vyhlásení manželstva za neplatné sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako v prípade rozvodu. Rozhodnutie o neplatnosti manželstva znamená, že vyhlásenia údajných manželov o priezvisku sa taktiež stávajú absolútne neplatnými. Obaja manželia sa následne vrátia ku svojim pôvodným priezviskám a nemajú právo si svoje priezvisko zvoliť. Priezviská detí sa po vyhlásení manželstva za neplatné nemenia. Predpoklad otcovstva manžela matky sa zachováva aj po vyhlásení manželstva za neplatné.
Existujú rôzne poradenské služby v oblasti rodinných, manželských a medziľudských vzťahov. Ďalšou možnosťou je mediácia. Bližšie informácie nájdete na webovej lokalite Asociácie mediátorov Českej republiky a Asociácie manželských a rodinných poradcov Českej republiky – pozri odkazy ďalej v texte. K zrušeniu manželstva rozvodom však môže dôjsť len na základe právoplatného rozsudku súdu.
Návrh na začatie konania o rozvod manželstva a návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode majú alebo mali manželia posledné spoločné bydlisko v Českej republike, a ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z nich. Ak nie je taký súd, je príslušným súdom všeobecný súd manžela, ktorý nepodal návrh na začatie konania, a ak nie je ani taký súd, je príslušným súdom všeobecný súd manžela, ktorý podal návrh na začatie konania. Všeobecným súdom fyzickej osoby je okresný súd, v ktorého obvode má táto osoba bydlisko, a ak nemá bydlisko, okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje. Bydliskom sa rozumie miesto, kde osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať (takýchto miest môže byť aj viac, v takom prípade sú všeobecným súdom všetky tieto súdy). Pre podrobnosti pozri informácie o súdnej príslušnosti.
Návrh musí mať písomnú formu, musí z neho jasne vyplývať, ktorému súdu je určený, kto ho podáva a musia sa v ňom presne označiť účastníci (celé meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresa trvalého bydliska alebo doručovacia adresa), o aké manželstvo ide (vznik manželstva, okolnosti, priebeh a príčiny jeho rozvratu). Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Pokiaľ ide o návrh, v prípade ktorého sa manželia na rozvode manželstva dohodli, musí návrh obsahovať podpis obidvoch manželov. Skutočnosti uvedené v návrhu musia byť podložené listinnými dôkazmi.
Účastníci vo všeobecnosti nemajú právo na náhradu nákladov spojených s konaním o rozvod manželstva, o neplatnosť manželstva alebo o určení toho, či manželstvo je alebo nie je. Súd môže priznať náhradu týchto nákladov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak si to vyžaduje ochrana záujmov účastníka konania, účastník môže požiadať súd aj o ustanovenie právneho zástupcu (advokáta). Súd môže tiež ustanoviť advokáta pred začatím konania, účastník však musí splniť podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Účastník musí súdu preukázať svoje sociálne, príjmové a majetkové pomery.
Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v zákone o advokácii, je možné požiadať aj Českú advokátsku komoru o poskytnutie právnych služieb advokáta bezplatne alebo za zníženú odmenu.
Voči rozhodnutiu, ktorým sa manželstvo rozvádza alebo vyhlasuje za neplatné, sa možno odvolať do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia súdneho rozhodnutia. Odvolanie sa podáva písomne na súde, ktorého rozhodnutie je predmetom odvolania. V prípade vydania opravného uznesenia týkajúceho sa výroku rozhodnutia, beží táto lehota znova od právoplatnosti opravného uznesenia. Odvolanie sa považuje za podané včas aj vtedy, keď bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Odvolanie nie je prípustné, ak sa vyhovelo spoločnému návrhu na rozvod manželstva.
Pokiaľ rozhodnutie vydané v inom členskom štáte EÚ (s výnimkou Dánska) spadá do časovej pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel II bis), rozhodnutie sa uznáva bez osobitného konania. Matričný úrad rozhodnutie len zohľadní a vykoná dodatočný záznam do príslušného zväzku matričnej knihy automaticky po predložení predpísaných listín, t. j. právoplatného rozhodnutia súdu iného členského štátu EÚ, prípadne jeho overenej kópie, o rozvode, právnej rozluke alebo vyhlásení manželstva za neplatné opatrené úradným prekladom do českého jazyka a osvedčením uvedeným v článku 39 nariadenia Brusel II bis (alebo článku 33 nariadenia Brusel II bis). Osvedčenie vydávajú na žiadosť účastníka konania súdy, ktoré rozhodli o rozvode, rozluke alebo vyhlásení manželstva za neplatné. Môže sa upustiť od predloženia tohto osvedčenia, pokiaľ všetky skutočnosti, ktoré by boli inak uvedené v osvedčení, vyplývajú zo samotného rozhodnutia alebo z iných predložených listín (napr. ak sa predložilo rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti).
Dotknutá osoba však môže požiadať príslušný okresný súd o vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní rozhodnutia, napríklad ak je potrebné objasniť, či tu manželstvo je alebo nie je (článok 21 ods. 3 nariadenia Brusel II bis). V takom prípade však ide len o právo, a nie o povinnosť dotknutej osoby; na uskutočnenie bežného zápisu do matriky nie je takéto súdne rozhodnutie potrebné.
Ak ide o rozhodnutie vydané po 1. máji 2004 v inom členskom štáte EÚ a ak aspoň jeden z účastníkov konania je občanom Českej republiky, uznávajú sa rozhodnutia v manželských veciach na základe osobitného rozhodnutia Najvyššieho súdu českej republiky. Pokiaľ to nie je v medzinárodnej zmluve stanovené inak, cudzie rozhodnutia s doložkou o právoplatnosti alebo iné požadované listiny (napr. sobášny list) sa predkladajú Najvyššiemu súdu Českej republiky s úradným prekladom do českého jazyka a s príslušným vyšším overením (superlegalizácia, apostila). Bližšie informácie o týchto konaniach sú dostupné na webovej lokalite Najvyššieho súdu Českej republiky – pozri odkaz ďalej v texte.
Niektoré dvojstranné dohody o právnej pomoci, ktorými je Česká republika viazaná (ide o zmluvy so Slovenkou republikou, Maďarskom a Poľskom), obsahujú úpravu uznávania rozhodnutí v nemajetkových veciach vydaných orgánmi druhej zmluvnej strany (medzi ktoré patria aj rozhodnutia o rozvode/rozluke/vyhlásení manželstva za neplatné), ktoré sa v Českej republike uznávajú bez osobitného konania a matričný úrad ich len zohľadní. Pokiaľ nie je v medzinárodnej zmluve stanovené inak, matričný úrad v takýchto prípadoch uskutoční dodatočný záznam do matričnej knihy po predložení cudzieho rozhodnutia s vyznačenou doložkou o právoplatnosti, úradným prekladom do českého jazyka a príslušným vyšším overením (superlegalizácia, apostila). Uvedený postup sa uplatňuje len v prípade, že ide o rozhodnutie vydané pred 1. májom 2004. V ostatných prípadoch sa uplatňuje postup stanovený v nariadení Brusel II bis – pozri vyššie v texte.
Česká republika je zmluvnou stranou Dohovoru o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia (Haag, 1. jún 1970). Pokiaľ rozhodnutia spĺňajú podmienky stanovené v tomto dohovore, v Českej republike sa zaviedla prax, podľa ktorej nie je k ich uznaniu potrebné osobitné konanie pred Najvyšším súdom Českej republiky, pokiaľ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 11. júli 1976, t. j. dni, keď Haagsky dohovor vstúpil do platnosti pre Českú republiku. Pokiaľ to nie je v medzinárodnej zmluve stanovené inak, cudzie rozhodnutie s vyznačenou doložkou o právoplatnosti sa predkladá matričnému úradu s úradným prekladom do českého jazyka a s príslušným vyšším overením (superlegalizácia, apostila).
Rozhodnutie je možné spochybniť z dôvodov uvedených v článku 22 nariadenia Brusel II bis. V takom prípade je možné sa obrátiť na miestne príslušný okresný súd, ktorý je všeobecným súdom fyzickej osoby, proti ktorému je návrh namierený.
Proti automatickému uznaniu rozhodnutia matričným úradom podľa dvojstrannej dohody alebo Dohovoru o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia (Haag, 1. jún 1970) sa možno brániť v správnom konaní s následnou možnosťou obrátiť sa na príslušný krajský súd v rámci správneho súdnictva.
Proti uznaniu rozhodnutia Najvyšším súdom Českej republiky nemožno podať odvolanie.
V Českej republike sa zrušenie manželstva rozvodom riadi právnym poriadkom štátu, ktorého občanmi sú manželia v čase začatia rozvodového konania. Ak sú manželia občanmi rôznych štátov, riadi sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom štátu, v ktorom majú obidvaja manželia obvyklý pobyt. V iných prípadoch sa použije český právny poriadok.
Ak by sa mal rozvod riadiť zahraničným právnym poriadkom, ktorý neumožňuje zrušenie manželstva rozvodom, alebo len za mimoriadne zložitých okolností, a pokiaľ je aspoň jeden z manželov občanom Českej republiky alebo aspoň jeden z manželov má v Českej republike obvyklý pobyt, použije sa český právny poriadok.
Asociácia manželských a rodinných poradcov ČR
Najvyšší súd Českej republiky – uznávanie zahraničných rozhodnutí
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Manželstvo môže podľa § 1564 prvá veta občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) zaniknúť len rozsudkom súdu na základe návrhu na rozvod jedného z manželov alebo oboch manželov.
Manželstvo môže byť rozvedené, ak sa rozpadlo (§ 1565 ods. 1 prvá veta občianskeho zákonníka. Závisí to od súčasného stavu manželstva a prognózy do budúcnosti. Pokiaľ ide o rozpadnutie manželstva, zákonodarca uvádza tieto domnienky:
Jediným dôvodom na rozvod podľa nemeckého práva je rozpad manželstva. Neexistuje rozvod na základe chyby jedného z manželov.
Rozvedený manžel/manželka si ponechá priezvisko, ktoré si manželia určili. Prostredníctvom vyhlásenia na matrike si rozvedený manžel/manželka môže znovu vziať priezvisko, ktoré dostal (-a) pri narodení, alebo priezvisko, ktoré používal (-a) pred prijatím manželského priezviska, alebo vložiť rodné priezvisko alebo priezvisko v čase určenia manželského mena pred alebo za manželské priezvisko (§ 1355 ods. 5 občianskeho zákonníka).
3.2.1 Rozdelenie bytu a položiek domácnosti
V súlade s §mi 1568a a 1568b občianskeho zákonníka sa vo všeobecnosti uplatňuje na spoločný byt a rozdelenie položiek domácnosti po rozvode: manžel, ktorý je vo väčšej miere závislý od užívania bytu a predmetov domácnosti, môže od druhého manžela vyžadovať, aby mu byt a predmety do domácnosti prenechal. Zohľadnené musia byť najmä životné okolnosti oboch manželov a záujmy spoločných detí.
V prípade prenajatého bytu prechádza nájomný vzťah na manžela, ktorý smie v byte zostať, bez ohľadu na to, či boli nájomcom obaja manželia alebo iba jeden z nich.
V prípade vlastníctva obytnej nehnuteľnosti platí:
V oboch prípadoch má manžel, ktorému je byt prenechaný, ako aj manžel, ktorý už nemôže svoj majetok užívať, právo na to, aby bola medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva a dohodnuté miestne obvyklé nájomné.
V prípade predmetov do domácnosti sa musí rozlišovať medzi predmetmi, ktoré patria manželom spoločne a tými, ktoré patria iba jednému z nich:
3.2.2 Majetkové vyrovnanie
Ak manželia žijú v zákonnom režime manželského majetku a pri rozvode sa nedohodnú na majetkovom vyrovnaní, je možné vyrovnať hodnotu, o ktorú sa zvýšil ich majetok počas trvania manželstva, na návrh jedného z manželov v rámci osobitného súdneho konania (§ 1372 a nasl. občianskeho zákonníka). Vykonáva sa to nasledovne:
východiskovým bodom tohto výpočtu je hodnota majetku každého z manželov v čase uzavretia manželstva (pôvodné aktíva, § 1374 občianskeho zákonníka) a v čase skončenia tohto majetku (konečné aktíva, § 1375 občianskeho zákonníka). Aktíva, ktoré boli jedným z nich zdedené alebo získané ako dar počas manželstva, sa pripočítajú k pôvodným aktívam tohto manžela. Relevantným dátumom na výpočet konečných aktív je dátum doručenia návrhu na rozvod druhému manželovi. Hodnota, o ktorú sa zvýšil ich majetok počas trvania manželstva, je suma, o ktorú konečné aktíva manžela alebo manželky presahujú jeho pôvodné aktíva (§ 1373 občianskeho zákonníka). Osobe, ktorá má túto hodnotu nižšiu, prináleží polovica rozdielu hodnoty druhého manžela (vyrovnávacia pohľadávka), § 1378 ods. 1 občianskeho zákonníka. Nárok na vyrovnanie tejto hodnoty je v peňažnej forme. Osoba, ktorá má právo na vyrovnanie spravidla nemôže požadovať, aby boli na ňu prevedené určité majetkové predmety, ktoré patria osobe s povinnosťou majetkového vyrovnania. Vo výnimočných prípadoch však môže rodinný súd previesť aj jednotlivé majetkové predmety (§ 1383 občianskeho zákonníka). Je to však možné len vtedy, ak:
Hodnota týchto prevedených majetkových predmetov sa započíta do vyrovnávacej pohľadávky.
Namiesto zákonného režimu manželského majetku si môžu manželia podľa nemeckého práva zvoliť v notárskej zápisnici aj majetkový režim oddelenia majetku (§ 1414 občianskeho zákonníka), bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 1415 až 1518 občianskeho zákonníka) alebo zvolené spoločné vlastníctvo (§ 1519 občianskeho zákonníka).
3.2.3 Dôsledky na starobné zaistenie manželov
Práva na zabezpečenie, ktoré manželia nadobudli počas manželstva (napr. práva na zabezpečenie zo zákonného dôchodkového poistenia, zaistenia úradníkov, profesijného zaistenia, podnikového starobného zaistenia alebo súkromného starobného a invalidného zaistenia), sú pri rozvode rozdelené formou vyrovnania zaistenia na polovicu. Tým sa zabezpečí, aby mali obaja manželia rovnocenný podiel na právach, ktoré získali počas manželstva a aby si každý z manželov zachoval autonómne práva na starobné zaistenie.
3.3.1 Rodičovské práva a povinnosti
Ak rodičia spoločne vykonávajú rodičovské práva a povinnosti, budú ich vykonávať aj po rozvode. S výnimkou prípadov, keď je dieťa v ohrození, súd nebude skúmať otázku rodičovských práv a povinností a ani o nej nebude rozhodovať, pokiaľ jeden z rodičov nepodá na rodinnom súde návrh na výlučný prevod rodičovských práv a povinností alebo ich časti. Tomuto návrhu sa musí vyhovieť, pokiaľ s ním druhý rodič súhlasí a dieťa, ktoré dosahuje vek minimálne 14 rokov, mu neodporuje alebo ak zrušenie spoločného výkonu rodičovských práv a povinností a ich prechod na navrhovateľa pravdepodobne budú v najlepšom záujme dieťaťa (porovnaj s § 1671 ods. 1 občianskeho zákonníka). V nemeckom práve sa vo všeobecnosti predpokladá, že v najlepšom záujme dieťaťa je kontakt s oboma rodičmi, preto sa v ňom dieťaťu dáva právo na kontakt s oboma rodičmi a stanovuje sa v ňom, že obaja rodičia majú právo a povinnosť kontaktu (§ 1684 ods. 1 občianskeho zákonníka). Platí to nezávisle voči rozdeleniu rodičovských práv a povinností.
3.3.2 Výživné
Rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť (§ 1601 občianskeho zákonníka). Ak deti nie sú schopné postarať sa o seba samy, majú nárok na vyživovaciu povinnosť (§ 1602). Vyživovacia povinnosť rodičov podlieha ich schopnosti platiť (§ 1603). Schopnosť rodičov platiť za svoje deti sa však chápe široko, t. j. z hľadiska schopnosti platiť je rozhodujúci dosiahnuteľný príjem a nie iba dostupný príjem (§ 1603 ods. 2). Rodičia musia v zásade platiť výživné na svoje deti úmerne svojej zárobkovej schopnosti a finančnej situácii. Rodič, ktorý sa stará o dieťa, však plní svoju vyživovaciu povinnosť riadnou starostlivosťou o dieťa a jeho opaterou (§ 1606 ods. 3). Po odlúčení rodičov má preto spravidla povinnosť platiť výživné iba jeden rodič, v ktorého domácnosti dieťa nežije.
Vyživovanie dieťaťa zahŕňa všetky životné potreby dieťaťa vrátane nákladov na primerané vzdelanie (§ 1610).
Obaja manželia sa musia po rozvode postarať o seba sami (§ 1569 občianskeho zákonníka). Musia si preto nájsť primeranú zárobkovú činnosť(§ 1574 občianskeho zákonníka). Ak to je potrebné na to, aby si našli primeranú zárobkovú činnosť, musia absolvovať vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu alebo rekvalifikáciu, pričom sa musí dať predpokladať, že toto vzdelávanie úspešne dokončia (§ 1574 ods. 3 občianskeho zákonníka).
Rozvedení manželia majú však nárok na výživné za týchto okolností:
Úroveň výživného sa stanovuje podľa životných podmienok v manželstve a zahŕňa aj náklady na príslušné poistenie proti chorobám a potrebe starostlivosti, ako aj za určitých okolností proti vysokému veku a zníženej zárobkovej schopnosti (§ 1578). Ak manžel, ktorý je povinný poskytovať výživné, nie je vzhľadom na svoje príjmy a finančnú situáciu a na ďalšie svoje povinnosti schopný poskytovať výživné účastníkovi konania, ktorý naň má nárok, bez ohrozenia vlastného primeraného živobytia, musí poskytovať výživné iba do tej miery, do akej to je primerané vzhľadom na potreby, zárobkovú schopnosť a finančnú situáciu rozvedených manželov (§ 1581, prvá veta).
Výživné je možné podľa § 1578b občianskeho zákonníka znížiť a/alebo časovo obmedziť, pokiaľ by bolo neobmedzené pokračujúce platenie neprimerané. Možnosť zníženia/časového obmedzenia podľa § 1578b občianskeho zákonníka sa vzťahuje najmä na §§ 1570 – 1573, pričom podmienky spravodlivosti vyžadované podľa § 1570 na rozšírenie starostlivosti o dieťa po tom, ako dieťa dosiahlo vek 3 rokov, z dôvodov vo vzťahu k dieťaťu resp. rodičovi predstavujú osobitné dojednanie s časovým limitom.
Pri zvážení podľa § 1578b občianskeho zákonníka sa prihliada na záujmy spoločného dieťaťa, ktoré bolo zverené osobe, ktorá má právo na starostlivosť alebo výchovu. Okrem toho sa musí zohľadniť aj to, do akej miery nastúpilo prostredníctvom manželstva znevýhodnenie z hľadiska možnosti postarať sa o vlastné živobytie. Znevýhodnenie podmienené manželstvom vzniká vtedy, ak osoba s oprávnením na výživné dosahuje nižší príjem, než by dosahoval bez manželstva. Podľa § 1578b ods. 1 veta 3 občianskeho zákonníka môže takéto znevýhodnenie vzniknúť najmä v dôsledku starostlivosti o dieťa a organizácie vedenia domácnosti a zamestnanosti. Pri posudzovaní významného znevýhodnenia musia byť v rámci komplexného posúdenia zohľadnené aj všetky okolnosti konkrétneho prípadu vrátane trvania manželstva.
Ktorýkoľvek z manželov môže žiť oddelene, ak si to želá, bez akýchkoľvek osobitných formalít. Osobitné úpravy na čas oddeleného života sú obsiahnuté v §och 1361 až 1361b občianskeho zákonníka (pozri pod 6).
Manželia musia žiť oddelene. Manželia žijú oddelene, ak nemajú spoločnú domácnosť a jeden z nich ju zjavne vytvoriť nechce, pretože manželské spolužitie odmieta (§ 1567 ods. 1 občianskeho zákonníka).
Ak manželia žijú oddelene alebo ak jeden z nich chce žiť oddelene, jeden manžel môže druhého manžela požiadať, aby mu prenechal manželský byt alebo jeho časť na jeho výhradné užívanie (tzv. pridelenie bytu), ak to je potrebné v záujme zabránenia vzniku neprimeraných ťažkostí (§ 1361b občianskeho zákonníka). Ak jeden z manželov fyzicky zneužíval alebo ohrozoval druhého z manželov, celý byt sa zvyčajne pridelí tomu manželovi, ktorý bol zneužívaný alebo ohrozovaný. Pridelenie bytu nemá slúžiť na prípravu na rozvod ani na jeho uľahčenie.
Počas obdobia rozluky sa takisto môže upraviť aj používanie predmetov do domácnosti (§ 1361a občianskeho zákonníka). Ktorýkoľvek z manželov môže pritom požiadať druhého manžela, aby mu prenechal predmety do domácnosti, ktoré mu patria. Neplatí to však, ak osoba, od ktorej je vydanie požadované, tieto predmety potrebuje na chod novej domácnosti a ak je prenechanie predmetov za konkrétnych okolností primerané (napr. prenechanie pračky manželovi, u ktorého žijú deti).
Okrem toho podľa § 1361 nemeckého občianskeho zákonníka môže manžel počas oddeleného života požadovať od druhého manžela výživné, ktoré je zodpovedá životným pomerom a príjmovej a finančnej situácie manželov. Výživné počas oddeleného života prejavom čestnej solidarity a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa manželia nedostali oddelením do núdze. Okrem toho má byť bez ohľadu na ekonomické obmedzenia pre manželov otvorená možnosť návratu k manželskému životu. Preto sú manželia stále v pomerne vysokej miere za seba zodpovední, takže existujú iba obmedzené požiadavky na vlastnú ekonomickú zodpovednosť a povinnosť manžela pracovať. Oprávneným poberať výživné je oddelene žijúci manžel vtedy, ak nie je schopný pokryť svoje potreby z vlastných príjmov a vlastným majetkom.
„Zrušenie“ manželstva neexistuje. Manželstvo možno anulovať len súdnym rozhodnutím na základe návrhu (§ 1313 a nasl. občianskeho zákonníka). Konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné je v praxi zriedkavé.
Dôvodmi na anulovanie manželstva sú porušenie zákona alebo absencia súhlasu pri uzatváraní manželstva. Taxatívnym spôsobom sú uvedené v § 1314 občianskeho zákonníka.
Dôsledky zrušenia manželstva sú rovnaké ako pri rozvode (§ 1318 občianskeho zákonníka). Pozri vysvetlenia v bode 3.
V prípade rozvodu majú rodičia nárok na poradenstvo v rámci pomoci pre deti a mládež prostredníctvom úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt). Toto poradenstvo má rodičom, ktorí žijú oddelene alebo sú rozvedení, pomôcť pri vytváraní podmienok na výkon rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý je v najlepšom záujme dieťaťa alebo mladistvého. Rodičia sú s vhodným zapojením dieťaťa alebo mladistvého podporovaní vo vytváraní plánu spoločného poskytovania rodičovskej starostlivosti. Na webovej lokalite https://www.dajeb.de/ sa nachádza databáza všetkých poradenských centier. Vyriešiť konflikt a dospieť k priateľskej dohode je možné aj za pomoci mediácie. Viac informácií o rodinnej mediácii nájdete na adrese
https://www.bafm-mediation.de/
Nemecké právo pozná len rozvod manželstva, anulovanie manželstva alebo určenie existencie alebo neexistencie manželstva (§ 121 zákona o konaní v rodinných veciach a v záležitostiach nesporového konania - FamFG).
Návrh v manželských veciach sa vo všeobecnosti musí podať na miestnom súde (Amtsgericht)/rodinnom súde (Familiengericht) [§ 111, 121 FamFG, § 23 písm. b) zákona o súdnictve (Gerichtsverfassungsgesetz)]. Miestna príslušnosť sa riadi podľa § 122 FamFG. Platí povinnosť nechať sa právne zastupovať.
Občan, ktorého osobná a finančná situácia je takej povahy, že si nemôže dovoliť platiť trovy konania, alebo ktorá si môže dovoliť platiť len časť trov alebo ich môže zaplatiť len v splátkach, môže požiadať pre konania pred rodinným súdom o pomoc s trovami konania. Schválenie je podmienené tým, že zamýšľaná žaloba alebo obhajoba má dostatočné vyhliadky na úspech a nie je nedobromyseľná. Tým sa zabezpečí, aby k súdom mali prístup aj osoby, ktoré na tom finančne nie sú tak dobre. Z pomoci s trovami konania sa v závislosti od dostupného príjmu hradí príspevok účastníka konania na súdne trovy. Trovy právneho zastúpenia sú prevzaté vtedy, ak súd právneho zástupcu pridelí. Podrobnejšie informácie k tomu nájdete v brožúre „pomoc poradenstva a s trovami konania“ na webovej lokalite Spolkového ministerstva spravodlivosti a ochrany spotrebiteľa https://www.bmjv.de/.
Proti rozhodnutiam týkajúcim sa rozvodu alebo anulovania manželstva je prípustné odvolanie vo forme sťažnosti podľa § 58 a nasl. FamFG. O odvolaní vo forme sťažnosti rozhoduje vyšší krajinský súd (Oberlandesgericht).Vyšší krajinský súd (Oberlandesgericht) rozhoduje o odvolaní sťažnosti.
Toto rozhodnutie (pokiaľ nie je vydané v Dánsku) sa v Nemecku automaticky uznáva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (ďalej len „Brusel IIa“), teda bez osobitného konania o uznaní. Podľa nariadenia Brusel IIa sa vo všeobecnosti vyžaduje, aby konania o rozvode, zániku alebo anulovaní boli začaté po 1. marci 2001 (pozrite si článok 64 nariadenia Brusel IIa, ktorý obsahuje výnimky z tohto pravidla). Pre zrušené ustanovenia platí v prvom rade predchádzajúce nariadenie k nariadeniu Brusel IIa, a síce nariadenie Brusel II. Rozhodnutia pochádzajúce z Dánska spravidla stále vyžadujú samostatné konanie o uznaní.
V prípade, že sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, súd príslušný prejednávať tento návrh na neuznanie je vo všeobecnosti miestny súd (rodinný súd) v mieste vyššieho krajinského súdu:
Výnimka sa uplatňuje v Dolnom Sasku, kde sa príslušnosť všetkých okresov s vyššími krajinskými súdmi podľa týchto kritérií sústreďuje centrálne na miestnom súde v Celle.
Uplatňujú sa procesné požiadavky platné v rodinných veciach a nesporových konaniach.
Rozhodné právo pre rozvod v situáciách, v ktorých dochádza ku kolízii právnych poriadkov, je v Nemecku a medzičasom ďalších 16 členských štátoch Európskej únie upravené v ustanoveniach tzv. nariadenia „Rím III“ [nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku]. Právo uvedené v nariadení Rím III sa uplatňuje aj vtedy, ak nie je právnym poriadkom zúčastneného členského štátu. Rozhodné právo stanovené v nariadení Rím III sa uplatňuje aj vtedy, ak nie je právnym poriadkom zúčastneného členského štátu.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Rozvod môže povoliť matrika (perekonnaseisuasutus alebo perekonnaseisuamet) alebo notár na základe spoločného písomného návrhu v prípade vzájomnej dohody medzi manželmi, alebo súd v konaní začatom na návrh jedného z manželov proti druhému. Druhá možnosť sa uplatňuje, ak manželia nesúhlasia s rozvodom alebo jeho podmienkami, alebo ak matrika nemá právomoc povoliť rozvod.
Matrika alebo notár môže povoliť rozvod na základe spoločného písomného návrhu v prípade vzájomnej dohody medzi manželmi, ak majú obaja manželia trvalé bydlisko v Estónsku.
Súd môže povoliť rozvod v konaní začatom na návrh jedného z manželov proti druhému, ak sa manželský vzťah úplne skončil. Manželský vzťah sa skončil, ak už manželia neudržiavajú manželské spolužitie a existuje dôvod domnievať sa, že sa už k sebe nevrátia. Za ukončenie manželského vzťahu sa považuje, ak manželia aspoň dva roky žijú oddelene.
Rozvod neovplyvňuje osobné vzťahy medzi manželmi. Pri rozvode môže súd alebo matrika na požiadanie osoby obnoviť jej predchádzajúce priezvisko. Ak o to osoba nepožiada, ponecháva si priezvisko, ktoré prijala pri uzatvorení manželstva.
Pri rozvode sa majetok manželov rozdelí podľa ich majetkového režimu. V prípade spoločného vlastníctva si manželia obvykle rozdelia spoločné vlastníctvo (ühisvara) rovnakým dielom v súlade s ustanoveniami o ukončení spoločného vlastníctva. Zloženie spoločného vlastníctva sa stanovuje pri ukončení majetkového režimu. Manželia nie sú povinní rozdeliť si pri rozvode majetok. Kým si manželia spoločné vlastníctvo nerozdelia, naďalej spoločne vykonávajú práva a plnia si povinnosti, ktoré s ním súvisia. Manželia majú navyše právo mať v spoločnej držbe akékoľvek veci, ktoré tvoria súčasť ich spoločného vlastníctva.
Keď zaniká majetkový režim, v rámci ktorého dochádza k nárastu spoločného majetku (vara juurdekasvu tasaarvestus), zistí sa hodnota nadobudnutého majetku oboch manželov a určí sa finančný nárok vyplývajúci z povinnosti podeliť sa o nadobudnutý majetok.
Ak si manželia chcú pri rozvode rozdeliť spoločný majetok, ten sa rozdelí na základe zvoleného majetkového režimu alebo podľa dohody o majetkovom režime manželov (abieluvaraleping). V prípade, že manželia podpísali dohodu o majetkovom režime manželov, táto dohoda sa v čase rozvodu ukončí. Pri ukončení dohody o majetkovom režime manželov v dôsledku rozvodu zaniknú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody. Majetok sa rozdeľuje podľa dohody o majetkovom režime manželov.
Rozvod ako taký neovplyvňuje rodičovské práva a povinnosti manželov a rodičia si zachovajú spoločnú starostlivosť o deti.
Vo všeobecnosti by sa rodičia mali dohodnúť na tom, s kým bude dieťa žiť, kto sa bude podieľať na výchove dieťaťa a v akom rozsahu, ako aj na tom, akým spôsobom a ako dlho bude prebiehať platenie výživného. Mesačná platba na maloleté dieťa nesmie byť nižšia ako minimálna výška výživného na maloleté dieťa stanovená v zákone o rodinnom práve (perekonnaseadus).
Ak rodičia nechcú alebo nedokážu vykonávať právo na spoločnú osobnú starostlivosť, každý z rodičov má právo požiadať súd o čiastočný alebo úplný prevod práva starostlivosti na svoju osobu. Zmeny v práve na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti nemajú vplyv na povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa.
Rozvedený (-á) manžel (-ka) má právo dostávať výživné:
Otec dieťaťa je povinný platiť výživné matke dieťaťa počas ôsmich týždňov pred narodením dieťaťa a dvanástich týždňov po narodení dieťaťa.
Súd môže rozvedeného (-ú) manžela (-ku) zbaviť povinnosti platiť výživné z dôvodov stanovených v právnych predpisoch.
Rozvedený (-á) manžel (-ka) oprávnený (-á) dostávať výživné môže požiadať o určenie zákonnej povinnosti platiť výživné až po podaní žaloby.
K rozluke došlo, ak manželia neudržiavajú spoločnú domácnosť ani manželské spolužitie a ak aspoň jeden z manželov zjavne nechce tieto atribúty obnoviť alebo vytvoriť.
Manželia žijú oddelene.
Ak došlo k rozluke medzi manželmi, každý z nich môže:
Ak došlo k rozluke medzi manželmi, každý z nich musí platiť výživné vo forme pravidelných platieb určitej sumy peňazí na pokrytie nákladov, ktoré vynaložil druhý z manželov v záujme rodiny.
Anulovanie manželstva znamená, že manželstvo sa považuje za neplatné od úplného začiatku. Manželstvo môže byť anulované iba rozhodnutím súdu.
Manželstvo môže byť anulované iba na základe dôvodov na vyhlásenie neplatnosti manželstva uvedených v zákone o rodinnom práve, t. j. súd môže anulovať manželstvo na základe návrhu, ak:
Okrem toho sa manželstvo považuje za neplatné, ak:
Anulovanie manželstva znamená, že manželstvo sa považuje za neplatné od úplného začiatku, pokiaľ nebolo zrušené v dôsledku toho, že ide o manželstvo osôb rovnakého pohlavia. V tom prípade sa manželstvo anuluje na základe nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Osoby, ktorých manželstvo bolo anulované, nemajú voči sebe žiadne práva ani povinnosti vyplývajúce z manželstva (vrátane práv a povinností vyplývajúcich z dohody o majetkovom režime manželov, ktorá sa tiež považuje za neplatnú).
Ak sa manželstvo anuluje z dôvodu, že jeden z nastávajúcich manželov zatajil pred svojím nastávajúcim manželským partnerom skutočnosť, že je už ženatý (vydatá), alebo ovplyvnil svojho nastávajúceho manželského partnera tak, že vstúpil do manželstva podvodom alebo pod nátlakom, súd môže nariadiť vyplácanie podpory osobe, ktorá s ním (ňou) žila v neplatnom manželstve, a to uplatnením predpisov týkajúcich sa platenia výživného manželskému partnerovi. Na požiadanie osoby, ktorá bola nezákonne vtiahnutá do manželstva, môže súd na majetkový režim manželov (t. j. spoločné vlastníctvo manželov) uplatniť ustanovenia týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Deti narodené z manželstva, ktoré bolo anulované, majú rovnaké práva a povinnosti ako deti narodené z riadneho manželstva.
Manželstvo sa môže rozviesť na matrike alebo u notára na základe dohody manželov. Právne dôsledky rozvodu (napr. rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) sa môžu stanoviť dohodou medzi rozvádzajúcimi sa manželmi.
Ak však vznikne medzi manželmi spor týkajúci sa okolností rozvodu, neexistujú žiadne mimosúdne spôsoby riešenia.
Návrh na rozvod manželstva sa môže podať:
Návrh na anulovanie manželstva sa podáva na súde prvého stupňa (okresnom súde) v mieste bydliska odporcu.
Manželstvo sa môže rozviesť na matrike na základe spoločného osobného písomného návrhu manželov. Manželia musia v návrhu potvrdiť, že medzi nimi neexistujú žiadne spory týkajúce sa detí, rozdelenia spoločného vlastníctva ani platenia výživného. Návrh na rozvod manželstva musí byť doplnený dokumentom potvrdzujúcim uzavretie manželstva. Ak sa jeden z manželov nemôže z oprávnených dôvodov osobne zúčastniť podávania spoločného návrhu na matrike, môže podať samostatný návrh overený notárom. Dokumenty v cudzom jazyku sa musia na matrike predložiť s prekladom overeným notárom, konzulárnym úradníkom alebo úradným prekladateľom. Každý dokument potvrdzujúci uzavretie manželstva, ktorý bol vydaný v zahraničí, musí byť úradne overený alebo opatrený apostilou, pokiaľ nie je v medzinárodnej dohode stanovené inak.
Manželstvo sa môže rozviesť u notára na základe spoločného osobného písomného návrhu manželov. Návrh na rozvod manželstva musí byť doplnený dokumentom potvrdzujúcim uzavretie manželstva. Ak sa jeden z manželov nemôže z oprávnených dôvodov osobne zúčastniť podávania spoločného návrhu na notárskom úrade, môže podať samostatný návrh overený notárom. Dokumenty v cudzom jazyku sa musia na matrike predložiť s prekladom overeným notárom, konzulárnym úradníkom alebo úradným prekladateľom. Každý dokument potvrdzujúci uzavretie manželstva, ktorý bol vydaný v zahraničí, musí byť úradne overený alebo opatrený apostilou, pokiaľ nie je v medzinárodnej dohode stanovené inak.
V manželskej veci, v ktorej má rozhodovať estónsky súd, sa návrh podáva na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto spoločného bydliska manželov, a ak spoločné bydlisko nemajú, na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto bydliska odporcu. Ak odporca nemá miesto bydliska v Estónsku, návrh sa podáva na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto bydliska maloletého dieťaťa oboch účastníkov konania, alebo, ak účastníci konania nemajú maloleté dieťa, na súde, do ktorého príslušnosti patrí miesto bydliska navrhovateľa. V prípade podania návrhu na rozvod manželstva, rozluku alebo anulovanie manželstva na súde musí stanovenie žalobného nároku spĺňať všetky formálne požiadavky týkajúce sa občianskoprávnej žaloby uvedené v Občianskom súdnom poriadku (tsiviilkohtumenetluse seadustik). Stanovenie žalobného nároku a všetky listinné dôkazy musia byť súdu predložené v písomnej alebo elektronickej podobe, v estónčine a vo formáte A4.
V stanovení žalobného nároku je potrebné uviesť názov súdu, osobné informácie týkajúce sa navrhovateľa a odporcu (manželov), ako aj ich spoločných maloletých detí. Takisto sa musí uviesť, kto bude platiť výživné na deti, kto ich bude vychovávať a s kým budú žiť. Stanovenie žalobného nároku musí obsahovať aj návrh budúcej dohody o rodičovských právach a výchove detí. Okrem toho tam musia byť uvedené skutkové okolnosti, na ktorých je návrh založený, a navrhovateľ musí uviesť a predložiť aj všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii.
V stanovení žalobného nároku sa v prípade delenia spoločného majetku okrem uvedených skutočností uvádza aj zloženie majetku a miesto, kde sa nachádza, hodnota celého majetku navrhovateľa a návrh na rozdelenie spoločného vlastníctva. Ak manželia uzavreli dohodu o majetkovom režime manželov, je potrebné pripojiť ju k stanoveniu žalobného nároku.
Stanovenie žalobného nároku musí byť podpísané navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Ak ho podpísal zástupca, pripojí splnomocnenie alebo iný dokument dokazujúci, že má oprávnenie zastupovať navrhovateľa.
Ak osoba žiadajúca o právnu pomoc nie je v dôsledku svojej finančnej situácie schopná zaplatiť súdne trovy alebo je schopná zaplatiť ich iba čiastočne alebo na splátky a je dostatočný dôvod domnievať sa, že zamýšľaná účasť na konaní bude úspešná, súd môže úplne alebo čiastočne oslobodiť túto osobu od povinnosti zaplatiť súdne trovy a príslušné výdavky uhradí štát.
Proti rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva je možné sa odvolať podľa všeobecných ustanovení, ktorými sa riadi odvolacie konanie, ak odvolateľ zistí, že rozsudok prijatý súdom prvého stupňa je založený na nesprávnom právnom posúdení (napríklad súd prvého stupňa nesprávne uplatnil ustanovenia hmotného práva alebo procesného práva).
Podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 sa rozsudok o rozvode vynesený v jednom členskom štáte automaticky uznáva v ostatných členských štátoch Európskej únie (s výnimkou Dánska) bez toho, aby sa vyžadoval akýkoľvek osobitný postup.
Rozhodnutie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva je možné napadnúť na odvolacom súde členského štátu podľa zoznamu uvedeného v nariadení Rady (EÚ) 2019/1111. V Estónsku túto funkciu plní okresný súd (ringkonnakohus).
Postup a termín na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu sa uvádza v rozhodnutí súdu.
V prípade rozvodu sa uplatňujú právne predpisy krajiny, v ktorej sa nachádza miesto spoločného bydliska manželov. Ak majú manželia bydlisko v rôznych krajinách, ale majú rovnakú štátnu príslušnosť, všeobecné právne dôsledky manželstva sú určené právnymi predpismi krajiny, ktorej sú občanmi. Ak majú manželia bydlisko v rôznych krajinách a rôznu štátnu príslušnosť, všeobecné právne dôsledky manželstva sú určené na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej:
V prípade, že podľa uvedených právnych predpisov nie je rozvod povolený alebo je povolený iba za veľmi prísnych podmienok, uplatnia sa estónske právne predpisy, ak má jeden z manželov bydlisko v Estónsku alebo má estónske občianstvo, prípadne ak mal bydlisko v Estónsku alebo mal estónske občianstvo v čase uzavretia manželstva.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Jeden z dotknutých manželov má ku dňu začatia konania pobyt v Írsku.
ALEBO
Jeden z manželov mal obvyklý pobyt v Írsku počas obdobia jedného roka, ktoré sa skončilo k uvedenému dňu.
[Oddiel 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rodinnom práve (rozvode) z roku 1996.]
Súd (obvodný súd spoločne s vrchným súdom – oddiel 38 ods. 1) musí byť presvedčený, že:
ku dňu začatia konania manželia žili oddelene počas obdobia alebo období v celkovej dĺžke najmenej dva roky počas predchádzajúcich troch rokov
A
neexistuje odôvodnená vyhliadka na zmierenie medzi manželmi
A
pre manželov a všetkých závislých rodinných príslušníkov existujú alebo sa prijmú také opatrenia, ktoré súd uzná za vhodné za daných okolností.
(Oddiel 5 ods. 1 zákona.)
Manželstvo, ktoré je predmetom súdneho rozhodnutia, týmto zanikne a ktorákoľvek zo strán tohto manželstva môže znova uzavrieť manželstvo – oddiel 10 ods. 1.
Po vydaní súdneho rozhodnutia o rozvode súd môže vydať príkaz na majetkové usporiadanie – oddiel 14 ods. 1 zákona, pričom majetok sa môže predať, rozdeliť rovnomerne alebo individuálne alebo vlastníctvo k nemu previesť len na jednu zo strán.
Po vydaní súdneho rozhodnutia o rozvode súd môže vydať také pokyny, aké považuje za vhodné, pokiaľ ide o záujmy všetkých dotknutých závislých rodinných príslušníkov, ktorí sú maloletými deťmi, starostlivosť o nich alebo právo styku s nimi – oddiel 5 ods. 2 zákona. Záujmy dieťaťa sú prvoradé.
(Viac informácií nájdete v informačnom prehľade „Rodičovské práva a povinnosti – Írsko“).
Po vydaní súdneho rozhodnutia o rozvode súd môže vydať príkaz na platenie výživného v prospech jedného z manželov, ktorý stratí účinnosť, keď prijímajúci manžel znova uzavrie manželstvo – oddiel 13 zákona.
Súd môže vydať aj príkaz na dôchodkové usporiadanie v prospech jedného z manželov – oddiel 17 zákona.
(Viac informácií nájdete v informačnom prehľade „Nárok na výživné – Írsko“).
(Súdna) rozluka umožňuje odlúčeným manželom znova si usporiadať životy tak, aby mohli trvalo žiť oddelene.
Súdne rozhodnutie o rozluke umožňuje súdu, ktorý ho vydáva, vydať rozsiahle doplnkové príkazy v súvislosti s deťmi, vyplácaním podpory, vyplácaním kapitálu, dôchodkovými právami, nehnuteľnosťou patriacou rodine a iným majetkom. Súdnym rozhodnutím o rozluke nezaniká manželstvo. Preto odlúčení manželia, ktorí získali súdne rozhodnutie o „rozluke“ a chcú znova uzavrieť manželstvo, musia najskôr získať súdne rozhodnutie o rozvode.
(Oddiel 8 zákona o rozluke a reforme rodinného práva z roku 1989.)
Ktorákoľvek alebo viacero z týchto podmienok:
(Oddiel 2 zákona o rozluke a reforme rodinného práva z roku 1989.)
Rozlukou sa končí povinnosť spolužitia bez zániku manželstva. Manželka môže naďalej používať priezvisko svojho manžela.
Na finančnej úrovni sa zachováva povinnosť podporovať druhého manžela a môže sa priznať výživné, hoci akékoľvek pripísanie viny nemožno vziať do úvahy. Tak ako v prípade rozvodu však rozhodnutie znamená zánik a zrušenie manželského vzťahu.
Dedičské práva sa zachovajú s výnimkou rozluky od stola a lôžka z dôvodu výlučného zavinenia jedného z manželov.
Strany môžu požiadať súd o zrušenie súdneho rozhodnutia. Súd zruší súdne rozhodnutie, ak je presvedčený, že došlo k zmiereniu a strany majú v úmysle obnoviť spolužitie.
Zmena rozluky na rozvod:
Na žiadosť jedného z manželov možno rozhodnutie o rozluke zmeniť ipso iure na rozvod, ak rozluka trvala tri roky. V tomto prípade sudca rozhodne o rozvode a o jeho dôsledkoch.
Ak bolo o rozluke rozhodnuté na základe spoločnej žiadosti, môže sa zmeniť na rozvod len na základe následnej spoločnej žiadosti.
Znamená, že každá strana anulovaného manželstva bude mať také právne postavenie, ako keby nikdy neuzavrela manželstvo s druhou stranou.
Vyžaduje sa jedna z týchto podmienok:
a
Manželstvo sa považuje za nikdy neexistujúce. Každá strana môže znova uzavrieť manželstvo. Strany nemajú žiadne vzájomné dedičské práva, ani povinnosti vzájomného vyživovania alebo podpory. Všetky deti, ktoré sa narodili manželom počas manželstva, sa považujú za nemanželské.
Finančné a majetkové otázky a otázky týkajúce sa závislých potomkov možno vyriešiť prostredníctvom mediácie bez použitia súdnej cesty, ale iba súd môže prijať rozhodnutie o rozluke alebo rozvode.
Obvodný súd spoločne s vrchným súdom sú príslušné posúdiť návrh na rozvod/rozluku/anulovanie manželstva.
Konanie vo veci návrhu na rozvod/rozluku na obvodnom súde sa začína podaním občianskeho návrhu (Civil Bill) na úrade príslušného obvodného súdu a riadi sa nariadením 59 pravidlom 4 pravidiel pre obvodné súdy z roku 2001.
Konanie vo veci návrhu na rozvod/rozluku na vrchnom súde sa začína osobitným návrhom (Special Summons), ktoré vydáva ústredný úrad. Konanie sa riadi nariadením 70A pravidiel pre vyššie súdy (S.1 č. 343 z roku 1997). Konanie vo veci návrhu na anulovanie manželstva na vrchnom súde sa začína predložením žiadosti na ústrednom úrade. Konanie sa riadi nariadením 70 pravidiel pre vyššie súdy.
Áno, prostredníctvom Rady pre bezplatnú právnu pomoc na základe posúdenia finančných možností.
Rozhodnutie vrchného súdu o odvolaní proti rozhodnutiu obvodného súdu v konaní o návrhu na rozvod/rozluku/anulovanie manželstva je konečné a nezvratné a nemožno sa proti nemu odvolať – oddiel 39 zákona o súdoch z roku 1936.
Proti všetkým rozhodnutiam vrchného súdu v konaniach o návrhu na rozvod/rozluku/anulovanie manželstva, ktoré sa začali na vrchnom súde, sa možno odvolať na najvyššom súde.
Na (obvodný alebo vrchný) súd v Írsku je potrebné podať návrh na vydanie osobitného vyhlásenia podľa oddielu 29 ods. 1 písm. d)/e) zákona o rodinnom práve z roku 1995. Návrh na obvodný súd sa podáva formou občianskeho návrhu (Civil Bill). Návrh na vrchný súd sa podáva prostredníctvom osobitného návrhu (Special Summons).
Írske súdy – teda vrchný súd alebo obvodný súd – vzhľadom na ústavný štatút rozvodu stanovia, či rozvod, o ktorom sa rozhodlo v zahraničí, môže alebo nemôže byť uznaný v Írsku.
Podmienky týkajúce sa rozhodovania o rozvode v Írsku sú stanovené v oddiele 38 zákona o rodinnom práve (rozvode) z roku 1996.
Manžel, ktorý nežije v Írsku alebo nie je Ír, môže podať návrh o rozvod v Írsku, ak spĺňa niektoré z podmienok uvedených v oddiele 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rodinnom práve (rozvode) z roku 1996. Írske právne predpisy týkajúce sa rozvodu sa uplatňujú podľa bydliska, nie na štátnej príslušnosti.
Oasis: informácie o verejných službách
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Na rozvod manželstva je potrebné súdne rozhodnutie, proti ktorému viac nie je možné podať opravný prostriedok (článok 1438 a nasl. občianskeho zákonníka (Αστικός Κώδικας)).
Existujú dva druhy rozvodových konaní:
V prípade sporového rozvodu sa za príčiny rozvodu (článok 1439 občianskeho zákonníka) považujú tieto dôvody:
Po zrušení manželstva rozvodom manželia viac nie sú povinní bývať v spoločnej domácnosti a prijímať rozhodnutia spoločne. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela sa vo všeobecnosti vráti k vlastnému priezvisku, pokiaľ si neželá zachovať priezvisko druhého manžela, pretože si pod spoločným priezviskom vytvoril profesionálne alebo umelecké meno. Všetky povinnosti manželov týkajúce sa ich spoločných záväzkov zanikajú. Bigamia ako prekážka uzatvorenie manželstva zaniká. Počas manželstva boli prerušené lehoty v prípade žalôb, ktoré podal jeden z manželov voči druhému z manželov, toto prerušenie lehôt sa rozvodom končí. Rozvodom nezaniká príbuzenstvo, ktoré vzniklo manželstvom, s pokrvnými príbuznými jedného manžela a s pokrvnými príbuznými druhého manžela.
Pri rozvode je každý z manželov oprávnený získať späť hnuteľný majetok, ktorý mu patrí alebo o ktorom sa predpokladá, že mu patrí (napriek tomu, že ho v skutočnosti používajú obidvaja manželia alebo len druhý z manželov), a to za predpokladu, že druhý z manželov nevyvráti tento predpoklad. Uvedené platí aj v prípade, že sa predmet považuje za potrebný pre druhého z manželov. Ak má manžel v držbe vec a odmieta ju vrátiť jej vlastníkovi, vlastník veci môže podať vecnú žalobu (in rem), osobnú žalobu alebo žalobu týkajúcu sa oprávnenosti držby. Po zrušení manželstva môže manžel, ktorý je vlastníkom bydliska rodiny podať vecnú žalobu (in rem) alebo osobnú žalobu proti manželovi, ktorý bydlisko používa. Spoluvlastníctvo manželov rozvodom zaniká a každý z manželov dostáva podiel, na ktorý má právo podľa pravidiel spoluvlastníctva a rozdelenia spoločného majetku. Ak jeden z manželov nadobudol počas manželstva majetok, druhý z manželov má nárok na podiel z tohto majetku.
Pri zrušení manželstva rozvodom môže súd rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností jedným z týchto spôsobov:
a) výkonom rodičovských práv a povinností alebo starostlivosťou o deti poverí jedného z rodičov;
b) výkonom rodičovských práv a povinností alebo starostlivosťou o deti poverí oboch rodičov spoločne;
c) výkon rodičovských práv a povinností sa rozdelí medzi rodičov;
d) môže výkonom rodičovských práv a povinností poveriť tretiu stranu.
Rozvedení rodičia sú aj naďalej povinní podporovať deti, ktoré sú maloleté, a ktoré nemajú žiadne príjmy z vlastnej práce alebo z vlastného majetku, alebo ktorých príjmy nie sú dostatočné na ich výživu. Túto povinnosť si rozdelia rodičia a v prípade sporu o nej rozhodne súd.
Po zrušení manželstva rozvodom bývalý manžel, ktorý nie je schopný zabezpečiť svoju výživu z vlastného príjmu alebo majetku, má právo žiadať výživné od druhého z manželov:
Výživné môže byť z opodstatneného dôvodu zamietnuté alebo obmedzené, najmä ak manželstvo trvalo krátko alebo ak manžel, ktorý by mohol mať nárok na výživné, nesie vinu za rozvod alebo úmyselne spôsobil svoju chudobu. Právo na výživné zaniká, ak príjemca opäť uzavrie manželstvo alebo trvalo žije s druhou osobou. Právo na výživné nezaniká, ak zomrie povinný manžel. Toto právo však zaniká, ak zomrie osoba oprávnená prijímať platby, pokiaľ sa nárok netýka predchádzajúceho obdobia alebo ak v čase úmrtia existovali neuhradené splátky.
Vyhlásenie manželstva za neplatné (anulovanie manželstva) znamená, že z dôvodu určitých nezrovnalostí sa manželstvo s plnými právnymi účinkami vyhlási za neplatné súdnym rozhodnutím, a prestane tak byť akokoľvek platné. Jedinou výnimkou je to, že akékoľvek deti narodené v manželstve vyhlásenom za neplatné sa aj naďalej považujú za deti narodené v manželstve. Pravidlá o anulovaní akéhokoľvek relatívne neplatného aktu sa takisto uplatňujú na vyhlásenie relatívne alebo absolútne neplatného manželstva za neplatné (článok 1372 a nasl. občianskeho zákonníka).
Manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné, ak nebola splnená niektorá zo základných podmienok na uzatvorenie manželstva, alebo ak existovala absolútna prekážka, alebo ak bolo manželstvo relatívne neplatné z dôvodu omylu alebo nátlaku.
Základná podmienka nie je splnená, ak manželský sľub nebol vykonaný osobne, je podmienený alebo podlieha lehote; ak sú manželia maloletí a súdy nevydali povolenie na uzatvorenie manželstva; ak niektorí z manželov má súdom ustanoveného poručníka, ktorý nesúhlasí s manželstvom, pričom nebolo získané povolenie súdu; alebo ak si niektorý z manželov v čase sobášneho obradu nie je vedomý svojho konania alebo nie je schopný rozumného uvažovania z dôvodu duševnej choroby. Absolútna prekážka existuje v prípade, ak sú manželia pokrvní príbuzní v priamej vzostupnej alebo zostupnej línii bez obmedzenia stupňa alebo v bočných líniách do štvrtého stupňa; ak sú príbuzní na základe manželstva v priamej vzostupnej alebo zostupnej línii bez obmedzenia stupňa alebo v bočných líniách do tretieho stupňa; alebo v prípade bigamie alebo osvojenia.
Manželstvo nie je možné zrušiť (anulovať), ak manželia plne a slobodne súhlasia s manželstvom; ak súd neskôr udelí povolenie neoprávneným maloletým osobám; ak neoprávnená maloletá osoba po dosiahnutí 18 rokov uzná platnosť manželstvo; ak manžel, ktorý nebol spôsobilý, následne dosiahne spôsobilosť a uzná platnosť manželstva; ak poručník alebo súd alebo manžel, ktorý nebol spôsobilý, ale následne dosiahol spôsobilosť, uzná platnosť manželstva; alebo ak osoba konajúca na základe omylu alebo nátlaku uzná platnosť manželstva po zániku omylu alebo nátlaku. Manželstvo nie je uzatvorené, ak nebolo vykonaný manželský sľub pred starostom/primátorom a svedkami v prípade občianskeho sobáša, alebo v prípade cirkevného sobáša, ak manželstvo nebolo slávnostne vyhlásené kňazom východnej pravoslávnej cirkvi alebo predstaviteľom iného náboženstva alebo vierovyznania v Grécku. V takom prípade manželstvo nemá žiadny právny účinok a akákoľvek osoba s právnym záujmom v danej veci môže predložiť návrh na jeho anulovanie.
V zásade sú právne účinky manželstva pozastavené so spätnou platnosťou. Anulovanie sa týka všetkých osobných, rodinných a majetkových vzťahov manželov. Neplatnosťou manželstva preto zaniká právo na vzájomné dedenie manželov zo zákona, a to od začiatku manželstva. Takisto sa ruší platnosť všetkých právnych úkonov medzi manželmi a tretími stranami, ktoré uzatvorili ako manželská dvojica, na základe potrieb ich spoločného života ako muža a ženy alebo na účely správy majetku druhého manžela, čo však podlieha dobrej viere tretích strán, ktoré uzatvorili tieto právne úkony s manželmi. Ak si v čase uzavretia manželstva obidvaja manželia alebo jeden z manželov neboli vedomí jeho neplatnosti, neplatnosť má do budúcnosti účinky len na manžela, ktorý si jej bol vedomý; manžel, ktorý si v čase uzavretia manželstva nebol vedomý neplatnosti má nárok na výživné od druhého manžela, pokiaľ si bol druhý manžel od začiatku vedomý jeho neplatnosti, a od dedičov druhého manžela, ak druhý manžel umrie po vyhlásení manželstva za neplatné, pričom sa analogicky uplatňujú tie isté pravidlá, ktorými sa riadi rozvod. Rovnaké právo na výživné má tiež manžel, ktorý bol prinútený k sobášu hrozbami alebo v rozpore so zákonom alebo v rozpore so všeobecnou morálkou, ak dôjde k vyhláseniu manželstva za neplatné alebo jeho zániku po smrti druhého manžela (článok 1383 občianskeho zákonníka).
Nie.
Jednočlenný súd prvého stupňa (článok 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku – Κώδικας Πολιτικής Δικονομίας) má právomoc vydať rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom z dôvodu rozvratu, ktorý spôsobil jeden z manželov alebo obaja manželia, alebo na základe skutočnosti, že jeden z manželov je nezvestný a vyhlásený za mŕtveho; vyhlásiť absolútne alebo relatívne neplatné manželstvo za neplatné; vyhlásiť neexistenciu manželstva; počas trvania manželstva rozhodovať o vzťahoch medzi manželmi vyplývajúcimi z manželstva. Na konanie pred súdom sa uplatňuje úprava súdneho konania o manželských sporoch, ktoré bolo pozmenené zákonom č. 4055/2012.
V rozvodových konaniach na základe vzájomnej dohody manželov je príslušným súdom takisto jednočlenný súd prvého stupňa, no v tomto prípade sa uplatňuje postup pre nesporové veciach. Príslušným súdom je súd v poslednom mieste spoločného pobytu manželov (článok 39 Občianskeho súdneho poriadku); alebo v mieste ich obvyklého pobytu, pokiaľ niektorý z manželov aj naďalej býva na tomto mieste; alebo v mieste obvyklého pobytu odporcu (článok 22 občianskeho zákonníka); alebo v prípade spoločného návrhu, v mieste obvyklého pobytu ktoréhokoľvek z manželov; alebo v mieste obvyklého pobytu navrhovateľa, ak na tomto mieste býval najmenej rok bezprostredne pred predložením návrhu alebo najmenej šesť mesiacov (za predpokladu, že je štátnym príslušníkom Grécka alebo ak majú obidvaja manželia grécku štátnu príslušnosť). Ten istý súd bude takisto rozhodovať o akomkoľvek protinávrhu. Návrhy na určenie výživného môžu byť pripojené k návrhom na rozvod, vyhlásenie manželstva za neplatné alebo uznanie neexistencie manželstva, a následne o nich bude spoločne rozhodovať príslušný jednočlenný súd prvého stupňa v súlade s pravidlami konania o manželských veciach. Návrhy na určenie rodičovskej zodpovednosti a podmienok styku s dieťaťom môžu byť tiež pripojené k návrhu a môže o nich rozhodovať jednočlenný súd prvého stupňa v súlade s osobitným postupom stanoveným v článku 681B a nasl. občianskeho zákonníka.
Návrh sa predkladá na podateľni súdu; pracovník podateľne stanoví dátum konania a zapíše tento dátum do kópií návrhu. Právny zástupca navrhovateľa dá pokyn súdnemu vykonávateľovi, aby odporcovi doručil kópiu s dátumom pojednávania a predvolanie na súd. Súdny vykonávateľ doručí kópiu návrhu odporcovi. Súdny vykonávateľ musí doručiť kópiu návrhu do 60 dní, ak má odporca bydlisko alebo pobyt v Grécku, a do 90 dní, ak má odporca bydlisko alebo pobyt v zahraničí alebo ak adresa odporcu nie je známa. Ak sa má doručenie vykonať do zahraničia osobe, ktorej adresa je známa, ustanovenia, ktoré sa majú analogicky uplatňovať na doručenie návrhu na začatie konania, sú ustanovenia nariadení EÚ, konkrétnejšie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch alebo ustanovenia Haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965, ak sa uplatňuje, alebo pravidlá vymedzené v dvojstranných alebo mnohostranných zmluvách.
Hmotnoprávne pramene, ktoré sa aplikujú na osobné majetkové vzťahy manželov, rozvod a súdnu rozluku (články 14, 15 a 16 občianskeho zákonníka), sú (zoradené podľa prednosti):
Na vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom (článok 18 a 19 občianskeho zákonníka) sa aplikuje (zoradené podľa prednosti):
a) právo štátu ich poslednej spoločnej štátnej príslušnosti;
b) právo podľa ich posledného miesta spoločného obvyklého pobytu; alebo
c) právo štátu štátnej príslušnosti dieťaťa; ak má dieťa grécku aj zahraničnú štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo Grécka a ak má dieťa viac ako jednu zahraničnú štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo štátu, s ktorým má dieťa najsilnejšie väzby.
V súlade so zásadou lex fori (rozhodovanie podľa práva v mieste súdu) sa aplikuje grécke procesné právo, pred ktorým má však prednosť právo EÚ a iné medzinárodné zmluvy podľa článku 28 ústavy. Právnym zástupcom, ktorí zastupujú účastníkov konania, musí byť udelené osobitné splnomocnenie, aby mohli konať v mene daného účastníka alebo musia na súde vystupovať spolu so zastupovaným účastníkom. Sobášny list, osvedčenie o rodinnom stave a iné podkladové dôkazy sa musia predložiť na súde počas dokazovania. Svedkovia sa vypočúvajú a pripomienky sa predkladajú na verejnom pojednávaní. V prípade rozvodu na základe vzájomného dohody musia účastníci konania prehlásiť, že si želajú ukončiť manželstvo prostredníctvom písomnej dohody, ktoré podpíšu manželia alebo ich oprávnení právni zástupcovia alebo obaja, a musia predložiť dohodu o podmienkach starostlivosti o ich deti a o styku s nimi. Súd schváli dohodu a vydá rozhodnutie o zrušení manželstva. Tvrdenia strán súd posudzuje podľa vlastného uváženia. Súd nevypočúva strany pod prísahou a nevyžaduje svedecké výpovede od detí strán, no svedkovia a znalci musia vypovedať pod prísahou. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na rozvod, sa snaží strany zmieriť. Skutočnosť, že odporca sa nedostaví na súd, nemá vplyv na rozhodnutie v danej veci. Ak niektorá zo strán umrie, pričom je stále možné podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, súdne konanie sa zastaví. V prípade návrhu na vyhlásenie manželstva za neplatné, ktoré môže predložiť aj prokurátor, bude prokurátor vyzvaný, aby predložil svoje pripomienky. Ak jedna zo strán konania zomrie, konanie sa preruší a dedičia daného účastníka ho môžu obnoviť. Ak návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné alebo na uznanie neexistencie manželstva predloží prokurátor, návrh je namierený proti obom stranám, a ak niektorý z nich zomrel, je namierený proti dedičom.
Áno, za určitých podmienok. Právna pomoc je k dispozícii, ak sa preukáže, že účastník si nemôže dovoliť zaplatiť trovy konania bez toho, aby na to použil prostriedky, ktoré sú potrebné na jeho vlastnú výživu a na výživu jeho rodiny, pokiaľ sa návrh tejto strany nepovažuje za očividne nepodložený alebo nevhodný. Žiadosť sa predkladá sudcovi, ktorý rozhoduje o veci, alebo sudcovi, ktorému sa vec má predložiť; v prípade viacčlenného súdu prvého stupňa sa žiadosť predkladá predsedovi súdu. Vo veciach, ktoré nesúvisia s konaním sa žiadosť predkladá okresnému občianskemu súdu (ειρηνοδικείο) v mieste žiadateľovho pobytu (článok 194 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).
Žiadosť by mala obsahovať súhrn predmetu konania, dôkazov, ktoré budú predložené v súdnom konaní a dôkazy, ktorými sa potvrdzuje splnenie podmienok na priznanie právnej pomoci. K žiadosti sa pripája niekoľko podporných dokumentov:
Súd, ktorý rozhoduje o žiadosti, môže bezplatne predvolať odporcu. Prítomnosť právnych zástupcov nie je nevyhnutná. Ak súd uzná, že podmienky uvedené v predchádzajúcom texte sú splnené, prizná žiadateľovi právnu pomoc. Právna pomoc sa poskytuje vždy len pre konkrétne konanie. Vzťahuje sa však na všetky jeho úrovne vrátane konaní o opravných prostriedkoch a výkonu konečného rozhodnutia. Účastník konania, ktorého právo na súdnu pomoc bolo uznané týmto spôsobom, je predbežne oslobodený od povinnosti hradiť trovy konania a náklady na konanie vo všeobecnosti, t. j. odmeny a/alebo výdavky notárov a vykonávateľov, svedkov, znalcov, právnych zástupcov a akýchkoľvek iných zástupcov, ako aj od povinnosti poskytnúť preddavok na takéto výdavky. Predbežné oslobodenie možno priznať aj len pre časť trov.
Právna pomoc nemá vplyv na povinnosť nahradiť akékoľvek trovy priznané protistrane. Ak o to žiadateľ požiada, súd môže v rozhodnutí o súdnej pomoci alebo po jeho prijatí, rozhodnúť o pridelení právneho zástupcu, notára alebo súdneho vykonávateľa, ktorí budú pomáhať podporenej osobe. Tento pokyn sú povinní splniť a oprávnenie na príslušné úkony vyplýva zo samotného rozhodnutia o pridelení.
Právna pomoc zaniká smrťou oprávnenej osoby, no úkony, ktoré nie je možné odložiť, sa môžu vykonať po tejto lehote v súlade s predchádzajúcimi pokynmi. Právna pomoc môže byť odobratá alebo obmedzená súdom na jeho vlastný podnet, alebo na základe návrhu prokurátora, ak sa preukáže, že neboli splnené podmienky na jej priznanie, už neplatia alebo sa zmenili. Náhrada trov konania je upravená v článkoch 190 až 193 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak súd prikáže protistrane príjemcu právnej pomoci, aby nahradil trovy príjemcu, kolkovné, vykonateľný rovnopis a ostatné poplatky sa nahrádzajú podľa zákona o výbere verejných príjmov, zatiaľ čo trovy dlžné príjemcovi, jeho advokátom alebo iným zákonným zástupcom alebo úradníkom súdu sa v prípade potreby nahrádzajú vo vykonávacom konaní. Trovy, ktoré musí protistrane nahradiť príjemca právnej pomoci, sa nahrádzajú ihneď po tom, ako ktorákoľvek z podmienok poskytovania právnej pomoci prestala platiť a táto skutočnosť bola potvrdená. Ak účastníci získali právnu pomoc na základe nepravdivých tvrdení alebo informácií, sudca, ktorý rozhodne o odobratí právnej pomoci, udelí finančnú pokutu od 100 EUR do 200 EUR, ktorá sa vypláca do poistného fondu právnických povolaní; týmto nezanikajú povinnosti účastníkov zaplatiť sumy, od úhrady ktorých boli oslobodení, ani sa nevylučuje ich trestné stíhanie.
Áno. Neúspešný účastník môže podať opravný prostriedok na miestnom odvolacom súde (Εφετείο) voči rozhodnutiu o rozvode manželstva, vyhlásení o absolútnej alebo relatívnej neplatnosti manželstva alebo voči rozhodnutiu o neexistencii manželstva do tridsiatich dní od dátumu doručenia rozhodnutia, ak má tento účastník bydlisko alebo obvyklý pobyt v Grécku; alebo do šesťdesiatich dní, ak má tento účastník bydlisko alebo obvyklý pobyt v zahraničí alebo jeho miesto pobytu nie je známe; ak rozhodnutie nebolo doručené, do troch rokov od jeho vydania. Ak účastník konania, ktorý má právo podať odvolanie, zomrel, lehota na podanie odvolania sa začína v deň doručenia rozhodnutia jeho univerzálnym dedičom alebo odkazovníkom.
V aktuálne platnom nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa stanovuje zásada, podľa ktorej rozhodnutia prijaté v jednom členskom štáte EÚ sa musia uznať v ostatných členských štátoch bez potreby použitia osobitného postupu. Každý, kto si želá uznanie rozhodnutia o rozvode, súdnej rozluke alebo vyhlásení manželstva za neplatné v Grécku, sa musí obrátiť na jednočlenný súd prvého stupňa v mieste obvyklého pobytu osoby, voči ktorej sa má rozhodnutie vykonať, alebo v mieste výkonu rozhodnutia.
Po stanovení dátumu pojednávania sa kópia návrhu sa následne doručí druhému účastníkovi konania spolu s vyrozumením o tomto dátume a predvolaním. Súd nemôže skúmať príslušnosť súdu, ktorý vydal rozhodnutie. Súd posúdi, či uznanie rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom; či dokument, na základe ktorého sa začalo konanie, bol doručený odporcovi v dostatočnej lehote, aby sa odporca mohol brániť, alebo ak sa tak nestalo, či odporca s rozhodnutím súdu jednoznačne súhlasil a či rozhodnutie nie je nezlučiteľné s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím vydaným v konaní medzi tými istými stranami v členskom štáte, v ktorom sa požaduje jeho uznanie, alebo v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ak rozhodnutie spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa jeho uznanie požaduje. Ak súd dospeje k uspokojivému záveru, rozhodnutie uzná.
Voči rozhodnutiu gréckeho súdu o uznaní rozhodnutia vydaného súdom v inom členskom štáte EÚ je možné podať opravný prostriedok na odvolací súd, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam príslušného súdu nižšieho stupňa. Odvolacia lehota je jeden mesiac od dátumu doručenia rozhodnutia, s výnimkou prípadov, keď účastník, proti ktorému sa uznanie rozhodnutia požaduje, má obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte vydania vyhlásenia o vykonateľnosti, pričom v takom prípade je odvolacia lehota dva mesiace od dátumu doručenia rozhodnutia. Táto lehota môže byť predĺžená z dôvodu vzdialenosti. Ak sa účastník, proti ktorému sa požaduje uznanie, nedostaví na súd, súd musí prerušiť konanie, aby sa mohol uistiť, že tento účastník bol riadne a v dostatočnom predstihu predvolaný alebo že boli v tejto súvislosti vykonané všetky uskutočniteľné kroky. Rozhodnutie odvolacieho súdu možno napadnúť v právnych otázkach na Najvyššom súde (Άρειος Πάγος).
Hmotnoprávne pramene, ktoré sa uplatňuje na rozvod, sú (v poradí podľa prednosti):
V súlade so zásadou lex fori (rozhodovanie podľa práva v mieste súdu) sa aplikuje grécke procesné právo, pred ktorým má však prednosť právo Európskeho spoločenstva podľa článku 28 gréckej ústavy.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Od uskutočnenia reformy zavedenej zákonom č. 15/2005 sa s rozvodom v Španielsku nespájajú žiadne požiadavky týkajúce sa predchádzajúcej rozluky alebo zákonných dôvodov.
Konanie o rozvod manželstva sa môže začať na návrh iba jedného z manželov, obidvoch manželov alebo jedného z manželov so súhlasom druhého manžela. Na vydanie rozhodnutia o rozvode stačí, aby sa vyhovelo týmto požiadavkám a okolnostiam:
Z toho vyplýva, že na podanie návrhu na rozvod manželstva a vydanie rozhodnutia o rozvode postačuje, aby si jeden z manželov neželal naďalej zotrvať v danom manželskom zväzku, pričom odporca nemá právo namietať proti tomu z vecných dôvodov, ak uplynula uvedená lehota, a v poslednom prípade dokonca bez akejkoľvek čakacej lehoty.
Konanie o rozvod manželstva môže byť konsenzuálne alebo sporové.
V prvom prípade musí byť k návrhu priložená dohoda o vyrovnaní, v ktorej sa stanovujú dohodnuté opatrenia, pokiaľ ide o starostlivosť o deti podliehajúce spoločnému výkonu rodičovských práv a povinností, výkon rodičovských práv a povinností a prípadne úpravu komunikácie a pobytu dieťaťa s rodičom, ktorý s ním obvykle nežije, v prípade potreby úpravu navštevovania a komunikácie vnúčat so starými rodičmi, pričom sa vždy zohľadňujú záujmy detí, úpravu týkajúcu sa domácich zvierat, pričom sa zohľadňujú záujmy rodinných príslušníkov a dobré životné podmienky zvieraťa, v prípade potreby harmonogram období spolužitia a starostlivosti, ako aj náklady spojené so starostlivosťou o zviera, využívanie domácnosti a zariadenia, príspevok na náklady vyplývajúce z manželstva a výživné, ako aj základ na ich aktualizáciu a prípadné záruky, v prípade potreby likvidáciu majetkového režimu manželov a prípadne výživné, ktoré sa má platiť jednému z manželov.
V druhom prípade sa k návrhu musí pripojiť návrh opatrení, ktorými sa budú spravovať dôsledky rozvodu alebo rozluky a ktoré budú predmetom diskusií v rámci konania. Ak sa manželom nepodarí dosiahnuť dohodu, rozhodne súdny orgán.
Súdy majú v každom prípade právomoc zaoberať sa maloletými deťmi, ktoré nie sú emancipované, alebo staršími deťmi, vo vzťahu ku ktorým súdy nariadili opatrenia na podporu rodičov.
Ak manželia nemajú deti, príslušnosť sa pridelí (na základe rozhodnutia účastníkov konania) súdnemu úradníkovi alebo notárovi.
Diplomatickí alebo konzulárni zástupcovia pri plnení notárskych funkcií, ktoré sú im zverené, nemôžu schváliť verejnú listinu o rozluke alebo rozvode.
Právna úprava anulovania manželstva, rozluky a rozvodu sa uplatňuje na všetky manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia alebo rozdielnych pohlaví, keďže podľa zákona č. 13/2005 sa na manželstvo uplatňujú rovnaké požiadavky a účinky bez ohľadu na to, či sú príslušné osoby rovnakého alebo rozdielneho pohlavia.
Od uskutočnenia reformy zavedenej zákonom č. 15/2005 na rozvod v Španielsku nie sú potrebné žiadne dôvody, keďže zachovanie manželského zväzku sa považuje za prejav slobodnej vôle manželov.
Jedinou požiadavkou je uplynutie lehôt uvedených v bode 1.
Prvým dôsledkom rozvodu je zánik manželského zväzku. Zaniká tým povinnosť spolužitia a poskytovania vzájomnej pomoci, ktoré z tohto zväzku vyplývajú, v dôsledku čoho môžu obidvaja manželia znovu slobodne uzavrieť ďalšie manželstvo.
Podľa španielskeho právneho poriadku žena nemusí pri uzavretí manželstva prijať manželovo priezvisko, ako je to v iných krajinách.
Rozvodom dochádza k zániku majetkového režimu manželov a likvidácii prípadného spoločného majetku, ktorý manželia nadobudli, a završuje sa rozdelením spoločného majetku, pričom tento proces určuje majetkový režim upravujúci manželstvo.
Rozluka, anulovanie manželstva a rozvod nezbavujú rodičov ich povinností vo vzťahu k ich deťom.
Pokiaľ ide o osobné opatrenia týkajúce sa detí pochádzajúcich z manželstva, musí sa prijať rozhodnutie v súvislosti s:
Všetky uvedené opatrenia patria pod pojem „rodičovské práva a povinnosti“, ktorý sa uvádza v nástrojoch EÚ.
Rodičovské práva a povinnosti sa vždy musia vykonávať v záujme detí, v súlade s ich osobnosťou a pri rešpektovaní ich práv, fyzickej aj duševnej integrity. To zahŕňa tieto povinnosti a práva:
Zmena miesta pobytu maloletých detí bez súhlasu oboch rodičov môže predstavovať únos.
To, či sa dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti alebo do osobnej starostlivosti jedného rodiča, sa určí na základe najlepšieho záujmu dieťaťa.
V španielskych autonómnych spoločenstvách existujú rôzne legislatívne systémy a tieto spoločenstvá majú vlastné pravidlá rodinného práva, ktoré si treba v každom prípade pozrieť.
V Občianskom zákonníku sa stanovuje, že deti sa musia zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti, keď o to rodičia požiadajú v navrhovanej dohode o vyrovnaní alebo keď sa k takejto dohode dospeje počas konania. Ak nemožno dosiahnuť dohodu, o osobnej starostlivosti môže rozhodnúť súd na návrh jedného z rodičov a so zreteľom na stanovisko prokuratúry (Ministerio Fiscal), a to na základe náležitej ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa. Najvyšší súd vo svojej judikatúre konštatoval, že spoločná osobná starostlivosť nie je výnimkou, ale bežným a dokonca žiaducim opatrením, pokiaľ sa jej prostredníctvom vykonáva právo detí na styk s oboma rodičmi, a to dokonca aj v krízach za predpokladu, že je uskutočniteľná.
Pokiaľ ide o výživné pre deti pochádzajúce z manželstva, platí zásada, že rozchod rodičov nezbavuje povinností vo vzťahu k deťom a obaja musia prispievať na ich výživu. Výživné zahŕňa všetky základné potreby, pokiaľ ide o stravu, ubytovanie, oblečenie a zdravotnú starostlivosť, výchovu a vzdelávanie, v období, keď je dieťa maloleté, a dokonca aj neskôr, ak dieťa nezavinene nedokáže ukončiť svoje vzdelávanie.
Zvyčajne to znamená, že manžel, ktorý sa o deti nestará osobne, musí platiť výživné manželovi, ktorý má deti v osobnej starostlivosti, až kým nedosiahnu finančnú nezávislosť alebo kým dôvody, pre ktoré sa im ju nepodarilo dosiahnuť, nemožno pripísať im. Ak je dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti, každý rodič zvyčajne uhrádza bežné výdavky detí počas obdobia, v ktorom ich má u seba (oblečenie, strava alebo ubytovanie), kým pre ostatné výdavky sa otvorí spoločný účet, na ktorý každý rodič poukazuje mesačné príspevky alebo zasiela platby pomerne k svojim finančným možnostiam. Ak sú však finančné možnosti týchto dvoch rodičov veľmi rozdielne, nič nebráni jednému rodičovi dať druhému rodičovi určitú sumu peňazí, aby tento mohol uhradiť výdavky detí počas obdobia, keď ich má v osobnej starostlivosti.
Generálna rada súdnej moci (Consejo General del Poder Judicial) má tabuľky na určenie platieb výživného pre dieťa v rodinnoprávnom konaní a poskytuje online aplikáciu IT na jednoduchý výpočet v jednotlivých prípadoch. Tabuľky aj aplikácia slúžia iba ako usmernenie.
Ak rozluka alebo rozvod vedú k finančnej nerovnováhe medzi manželmi, takže jeden z manželov je v horšej situácii než pred rozpadom manželstva, má nárok na kompenzáciu, ktorá môže mať podobu príspevku na určitý alebo neurčitý čas alebo jednorazovej platby podľa toho, ako sa určí v dohode o vyrovnaní alebo v rozsudku.
Na niektorých územiach sa v tomto smere uplatňujú osobitné úpravy.
Rozluka znamená ukončenie spoločného života manželov. Inými slovami ide o ukončenie povinnosti spolužitia, pričom manželský zväzok zostáva v platnosti. Zaniká aj možnosť spájať majetok druhého manžela s výkonom práv a povinností v domácnosti.
Rovnako ako v prípade rozvodu sa od uskutočnenia reformy zavedenej zákonom č. 15/2005 ani na rozluku v Španielsku nevyžadujú žiadne dôvody, keďže zachovanie manželského zväzku sa považuje za prejav slobodnej vôle manželov.
Jedinou požiadavkou je dodržanie minimálneho času, ktorý má uplynúť od uzavretia manželstva do podania návrhu na rozluku (s výnimkou určitých prípadov). Tieto lehoty sú rovnaké ako lehoty v prípade konania o rozvod manželstva, ktoré sa uvádzajú v bode 1.
Účinky rozluky sú rovnaké ako v prípade rozvodu: manželia už spolu nežijú a majetok druhého manžela už nemožno spájať s výkonom práv a povinností v domácnosti, a to od dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo rozhodnutia o rozluke alebo od chvíle, keď obaja manželia udelili súhlas vo verejnej listine. Rozdielom je, že manželský zväzok sa uvoľní, ale nezanikne.
Manželské spolužitie je teda možné obnoviť, pretože manželský zväzok nezanikol. Aby obnovenie manželského spolužitia nadobudlo právne účinky, každý z manželov ho musí samostatne oznámiť súdu. Ak manželia uzatvorili manželstvo v režime spoločného vlastníctva (napr. sociedad de gananciales, keď sa jedna polovica zárobku každého z manželov považuje za vlastníctvo druhého z manželov), tento režim zároveň zanikne a nahradí sa režimom oddeleného majetku.
Podobne sa rozlukou (aj odlúčením de facto) ukončuje domnienka otcovstva, podľa ktorej sa predpokladá, že deti narodené do 300 dní po rozluke sú manželove deti.
Anulovanie manželstva (uplatňujúce sa na manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia aj rozdielnych pohlaví) znamená súdne vyhlásenie o tom, že uzavreté manželstvo trpelo takými nedostatkami, ktoré ho od samého začiatku robia neúčinným. Účinkom takéhoto vyhlásenia je, že manželstvo nikdy neexistovalo, a preto ani nikdy nemalo právne účinky. Z tohto dôvodu obaja manželia opäť nadobúdajú stav slobodných osôb.
To má za následok zánik a likvidáciu majetkového režimu manželov a ukončenie povinnosti spolužitia a vzájomnej pomoci.
Na rozdiel od prípadov rozluky alebo rozvodu neexistencia manželstva bráni tomu, aby sa mohla vyplácať kompenzácia, keďže tá si vyžaduje, aby existovalo platné manželstvo. Túto situáciu zmierňuje možnosť priznať odškodné manželovi, ktorý konal dobromyseľne, zatiaľ čo druhý z manželov konal pri uzatváraní manželstva so zlým úmyslom.
Pokiaľ ide o deti, právne následky vzniknuté v čase pred vydaním rozsudku, ktorým sa anuluje manželstvo, sa voči nim zachovávajú, a preto sú také isté ako právne následky rozluky alebo rozvodu.
Okrem vyhlásenia občianskoprávneho súdu o anulovaní manželstva sa v Španielsku uznávajú aj občianskoprávne účinky rozhodnutí cirkevného súdu o anulovaní cirkevného sobáša alebo pápežských rozhodnutí týkajúcich sa krátkeho a nenaplneného manželstva, ktoré si vyžadujú overovacie konanie (podobné konaniu o vyhlásenie vykonateľnosti), pričom touto otázkou sa zaoberajú súdy prvého stupňa (Juzgados de Primera Instancia) (súdy špecializujúce sa na rodinné veci, ak existujú). Základom takéhoto uznania je Dohoda medzi Španielskym štátom a Svätou stolicou o právnych otázkach podpísaná 3. januára 1979.
Dôvody vedúce k anulovaniu manželstva bez ohľadu na to, v akej forme bolo uzavreté, sú tieto:
Anulovaním manželstva sa konštatuje jeho neplatnosť od jeho uzatvorenia. Z tohto vyplýva, že manželia opäť nadobúdajú stav slobodných osôb.
Voči deťom a voči manželovi alebo manželom, ktorí konali dobromyseľne, sa však zachováva platnosť právnych účinkov, ktoré už vznikli za trvania anulovaného manželstva od jeho uzavretia po vydanie rozhodnutia o jeho anulovaní.
Ten z manželov, ktorý nekonal dobromyseľne, sa pri usporiadaní majetkových vzťahov manželov nepodieľa na zisku manžela, ktorý konal dobromyseľne.
Ak navyše existovalo spolužitie, ten z manželov, ktorý konal dobromyseľne, môže získať kompenzáciu s cieľom odstrániť finančnú nerovnováhu, ktorá mohla vzniknúť z dôvodu anulovania manželstva.
V Španielsku je mediácia v rodinných veciach upravená na štátnej úrovni prostredníctvom zákona o mediácii v občianskych a obchodných veciach: ide o zákon č. 5/2012 zo 6. júla 2012, ktorým sa do španielskeho práva transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach.
Všeobecné zásady, ktorými sa riadi mediácia, sú tieto: zásada dobrovoľnosti, slobodného výberu, nestrannosti, neutrality a dôvernosti. Okrem týchto zásad existujú právne pravidlá alebo usmernenia, ktorými sa riadia úkony účastníkov mediácie, ako napríklad dobromyseľnosť a vzájomný rešpekt, ako aj ich povinnosť spolupracovať a poskytnúť podporu mediátorovi.
Uvedeným zákonom č. 5/2012 sa riadi „mediácia pri cezhraničných sporoch“, t. j. pri tých sporoch, v rámci ktorých aspoň jeden z účastníkov konania má domicil alebo obvyklý pobyt v štáte inom, ako je štát, kde má domicil iný dotknutý účastník konania, a v ktorých sa títo účastníci dohodnú, že využijú mediáciu, alebo je mediácia povinná v súlade s rozhodným právom. Vzťahuje sa to aj na spory, ktoré sa predvídajú alebo riešia v dohode o mediácii bez ohľadu na miesto uzatvorenia dohody a v rámci ktorých sa po zmene miesta pobytu ktoréhokoľvek z účastníkov konania má vykonať dohoda alebo niektoré jej dôsledky na území iného štátu.
Vo väčšine autonómnych spoločenstiev boli prijaté právne predpisy o mediácii v rodinných veciach. Ide napríklad o tieto zákony: Andalúzia – zákon č. 1/2009 z 27. februára 2009 o mediácii v rodinných veciach v Andalúzii; Aragónsko – zákon č. 9/2011 z 24. marca 2011 o mediácii v rodinných veciach v Aragónsku; Astúria – zákon č. 3/2007 z 23. marca 2007 o mediácii v rodinných veciach; Kanárske ostrovy – zákon č. 15/2003 z 8. apríla 2003 o mediácii v rodinných veciach; Kantábria – zákon č. 1/2011 z 28. marca 2011 o mediácii v autonómnom spoločenstve Kantábria; Kastília-La Mancha – zákon č. 4/2005 z 24. mája 2005 o špecializovanej sociálnej službe v oblasti mediácie v rodinných veciach; Kastília a León – zákon č. 1/2006 zo 6. apríla 2006 o mediácii v rodinných veciach v spoločenstve Kastília a León; Katalánsko (v tomto autonómnom spoločenstve nadobúda osobitný význam, keďže má vlastnú zákonodarnú právomoc v tejto oblasti, pričom v článku 233 ods. 6 Občianskeho zákonníka Katalánska sa stanovuje, že súdny orgán môže manželom odporučiť, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí týkajúcom sa mediácie, ak sa domnieva, že okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že je stále možné dosiahnuť dohodu); Valencia – zákon č. 7/2001 z 26. novembra 2001, ktorým sa riadi mediácia v rodinných veciach vo Valencii; Galícia – zákon č. 4/2001 z 31. mája 2001 o mediácii v rodinných veciach; Baleárske ostrovy – zákon č. 14/2010 z 9. decembra 2010 o mediácii v rodinných veciach na Baleárskych ostrovoch; Madrid – zákon č. 1/2007 z 21. februára 2007 o mediácii v rodinných veciach v Madride a Baskicko – zákon č. 1/2008 z 8. februára 2008 o mediácii v rodinných veciach, pričom tieto zákony boli prijaté jednotlivými autonómnymi parlamentmi.
Na úrovni štátu sa v článku 770 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku stanovuje, že účastníci konania môžu vo veciach rozluky a rozvodu na základe vzájomnej dohody požiadať o prerušenie konania na účely mediácie.
V cezhraničných konaniach v manželských veciach sa uplatňuje článok 25 nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019, v ktorom sa stanovuje: „Súd čo najskôr a v ktoromkoľvek štádiu konania priamo alebo v relevantných prípadoch za pomoci ústredných orgánov vyzve účastníkov, aby zvážili, či chcú pristúpiť na mediáciu alebo iný spôsob alternatívneho riešenia sporov, pokiaľ to nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, nevhodné v konkrétnej veci, alebo to nespôsobí neúmerné predĺženie konania.“
Mediácia je takisto možná v prípadoch medzinárodného únosu detí, hoci vtedy musí byť proces mediácie čo najrýchlejší a všetky opatrenia musia byť zhrnuté do čo najmenšieho počtu stretnutí. Pozastavenie procesu mediácie nesmie nikdy presiahnuť zákonom stanovenú lehotu na vyriešenie prípadu únosu. Ak mediácia povedie k dohode (ktorá sa môže týkať aj iných záležitostí), musí ju schváliť sudca, pričom zohľadní platné právne predpisy a najlepší záujem dieťaťa. Súdna príslušnosť v záležitostiach týkajúcich sa únosu detí sa však líši od príslušnosti v rodinnoprávnych konaniach, pričom príslušnosť v záležitostiach týkajúcich sa únosu detí je výsadou súdov hlavných miest provincií a v rodinnoprávnych konaniach sú príslušné súdy v ktoromkoľvek súdnom obvode. Ak sa teda dohoda týka rôznych záležitostí, môže si vyžadovať schválenie viacerými sudcami (t. j. sudcom súdu v hlavnom meste provincie v záležitostiach týkajúcich sa únosu detí a príslušným sudcom pre rodinné veci v prípade iných aspektov).
V občianskoprávnych konaniach, ktoré patria do pôsobnosti súdov zaoberajúcich sa násilím páchaným na ženách (Juzgados de Violencia sobre la Mujer), je mediácia zakázaná.
a) Kde sa podáva návrh?
Keď sa určí medzinárodná právomoc španielskych súdov na prerokovanie veci [ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019] a prípadne právomoc na prerokovanie opatrení doplňujúcich rozhodnutie o zväzku, návrh na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva (s výnimkou tých, ktoré spracúva notár, ak ide o prípady rozluky alebo rozvodu na základe vzájomnej dohody bez maloletých detí) sa musí podať na súd prvého stupňa. V niektorých súdnych obvodoch sa nachádzajú súdy prvého stupňa, ktoré sa špecializujú na rodinné právo. Konkrétne je to súd prvého stupňa:
Organickým zákonom č. 1/2004 z 28. decembra 2004 o komplexných ochranných opatreniach zameraných proti rodovo motivovanému násiliu sa v Španielsku vytvorili súdy, ktoré sa zaoberajú násilím páchaným na ženách a ktoré majú občianskoprávnu právomoc v konaní o rozluku, rozvod a anulovanie manželstva v prípadoch, keď je jedným z účastníkov občianskeho súdneho konania žena, ktorá je obeťou rodovo motivovaného násilia, ako sa uvádza v článku 87 písm. b) ods. 1 písm. a) zákona o súdnictve, a jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania sa vyšetruje ako páchateľ, podnecovateľ alebo nevyhnutný pomocník pri akte rodovo motivovaného násilia. V takomto prípade sa návrh musí podať na súd, ktorý sa zaoberá násilím páchaným na ženách a ktorý vedie trestné konanie.
Ak máte záujem o informácie o španielskych súdnych inštitúciách a ak chcete nájsť súd, môžete použiť vyhľadávač súdov na webovom sídle Generálnej rady súdnej moci.
Pokiaľ ide o prípady, ktoré vybavuje notár, príslušnú verejnú listinu musí vyhotoviť notár v mieste posledného spoločného bydliska manželov alebo domicilu či obvyklého pobytu niektorého navrhovateľa.
Praktická príručka k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb sa nachádza na tejto stránke: Publikácie EJS.
b) Formality a doklady
Keď je zvolenou možnosťou súd, návrh na anulovanie manželstva, rozluku alebo rozvod manželstva treba podať v písomnej forme s podpismi právnych zástupcov navrhovateľa (letrado a procurador). Služby týchto odborníkov sa môžu využívať spoločne v tom prípade, keď manželia podávajú návrh na rozluku alebo rozvod manželstva spoločne.
K návrhu na rozluku, anulovanie manželstva alebo rozvod manželstva je nutné priložiť:
Ak je zvolenou možnosťou notár (v prípade rozluky alebo rozvodu na základe vzájomnej dohody bez maloletých detí, ktoré neboli emancipované), manželov musí pri zhotovení verejnej listiny zo zákona sprevádzať právnik a okrem potvrdení z matriky musia predložiť dohodu o vyrovnaní.
Španielsko uznáva nárok na bezplatnú právnu pomoc španielskym občanom, štátnym príslušníkom iných členských štátov Európskej únie a cudzincom v Španielsku, ak preukážu, že nemajú dostatok prostriedkov na účasť v konaní.
Nárok na právnu pomoc majú tie osoby, ktoré nemajú dostatočné prostriedky a ktorých zdroje a hrubé príjmy v ročnom prepočte na všetky položky a na rodinu neprevyšujú tieto limity:
Výpočet IPREM
Výpočet IPREM: informácie o výške IPREM a jeho zmenách sa nachádzajú na adrese: http://www.iprem.com.es
Žiadosť treba podať advokátskej komore (Colegio de Abogados) v mieste, kde sa nachádza súd alebo tribunál, kde bude prebiehať hlavné pojednávanie, alebo na súd v mieste domicilu žiadateľa, pričom v prípade uvedenom ako posledný súdny orgán predloží žiadosť územne príslušnej advokátskej komore.
Advokátske komory sú určené na to, aby vystupovali ako orgán prijímajúci žiadosti v rámci cezhraničných sporov. V takýchto sporoch je orgánom podávajúcim žiadosť advokátska komora, ktorá je príslušná v mieste obvyklého pobytu alebo domicilu žiadateľa.
Európsky občan, ktorého štát je zmluvnou stranou Európskej dohody o zasielaní žiadostí o právnu pomoc, môže podať žiadosť ústrednému orgánu určenému v jeho krajine na vykonávanie uvedenej dohody.
Žiadosť sa musí podať pred začiatkom konania alebo v prípade, že je účastník konania podávajúci žiadosť o právnu pomoc odporcom, pred vznesením námietky voči návrhu. Navrhovateľ aj odporca však môžu následne požiadať o právnu pomoc, ak dokážu, že ich finančná situácia sa zmenila.
Ak manželia nemajú dostatočný spoločný majetok a jeden z manželov nemôže získať právnu pomoc, pretože finančná situácia druhého manžela mu v tom bráni, tento druhý manžel môže byť povinný znášať všetky trovy konania alebo ich časť na základe postupu známeho ako litis expensas (výdavky spojené s konaním v súlade s osobitnou úpravou na účely konania o rozvod manželstva).
Proti rozhodnutiam, ktoré vydali španielske súdy v rámci konania o rozvod, rozluku a anulovanie manželstva, možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote dvadsiatich dní na súde prvého stupňa, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Na tomto súde sa spíše formálne odvolanie. Vec potom patrí do pôsobnosti príslušného provinčného súdu (Audiencia Provincial). V niektorých prípadoch možno proti rozhodnutiu o odvolaní podať kasačný opravný prostriedok a prípadne mimoriadny opravný prostriedok z dôvodu porušenia procesných pravidiel na občianskoprávnu komoru Najvyššieho súdu.
Odvolaním proti rozhodnutiu sa v súlade s právnym poriadkom nepozastaví účinnosť opatrení schválených v rozhodnutí. Ak sa odvolanie týka iba rozhodnutí o opatreniach, súdny úradník musí rozhodnutie o anulovaní manželstva, rozluke alebo rozvode vyhlásiť za právoplatné, pričom sa schváli jeho zápis do matriky.
V konaní o rozluku a rozvod manželstva na základe vzájomnej dohody môže proti rozsudku, ktorým sa schvaľuje navrhovaná dohoda o vyrovnaní ako celok, podať odvolanie jedine prokuratúra, ak je súčasťou konania, pričom môže podať odvolanie v záujme maloletých alebo právne nespôsobilých detí. Ak sa neschváli žiadne opatrenie, možno podať odvolanie.
Pokiaľ ide o predbežné opatrenia, ktoré môže sudca prijať pred začatím konania o rozluku, anulovanie alebo rozvod manželstva alebo počas neho, proti rozhodnutiu, ktorým sa tieto opatrenia prijímajú, sa nemožno odvolať, keďže má dočasnú platnosť a bude nahradené rozsudkom vydaným v konaní o rozluku, anulovanie alebo rozvod manželstva.
V tejto oblasti
sa uplatňuje nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), ktoré je známe ako nariadenie Brusel IIb a je účinné vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska.
Nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 (nariadenie Brusel IIb) sa od 1. augusta 2022 nahradilo nariadenie (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel IIa). V závislosti od časovej pôsobnosti sa musí uplatniť jeden alebo druhý nástroj.
Ak je cieľom iba aktualizovanie údajov v matrike členského štátu (a Spojeného kráľovstva do 31. decembra 2020) na základe súdnych rozhodnutí týkajúcich sa konaní o rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, ktoré boli vydané v inom členskom štáte a ktoré podľa právnych predpisov tohto členského štátu už nepripúšťajú odvolanie, príslušnú žiadosť stačí predložiť na matrike v súlade s ustanoveniami uplatniteľného nariadenia a spolu s ňou:
Ak je cieľom dosiahnuť v Španielsku uznanie rozhodnutia o rozvode, anulovaní manželstva alebo rozluke, ktoré bolo vydané v jednom z členských štátov s výnimkou Dánska, je nutné podať návrh na uznanie, pričom nie je potrebné, aby bolo dotknuté rozhodnutie záväzné v tom členskom štáte, v ktorom bolo vydané (stačí, ak je vykonateľné v štáte pôvodu). Návrh sa podá sudcovi prvého stupňa v mieste pobytu osoby, proti ktorej sa podáva návrh na uznanie alebo vyhlásenie neuznania. Ak odporca nemá pobyt v Španielsku, návrh možno podať na mieste v Španielsku, kde sa práve nachádza, alebo v mieste jeho posledného pobytu v Španielsku, alebo ak neexistujú, v mieste domicilu navrhovateľa.
Návrh treba podať písomne prostredníctvom advokáta a priložiť tie isté doklady ako v predchádzajúcom prípade.
Uznanie rozhodnutia môže byť vedľajšou vecou.
Uznanie rozsudkov vydaných v Dánsku sa v Španielsku riadi zákonom č. 29/2015 z 30. júla 2015 o medzinárodnej právnej spolupráci v občianskych veciach. Konanie sa začína podaním návrhu priamo na príslušnom súde prvého stupňa.
Ak je jediným cieľom zápis do matriky, nie je potrebný predchádzajúci súhlas súdu ani doložka vykonateľnosti, keďže sa uplatňuje zákon č. 20/2011 z 21. júla 2011 o matrike.
Postup pri návrhu na neuznanie rozhodnutia je taký istý ako v prípade návrhu na jeho uznanie. Ak bolo rozhodnutie uznané v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111, námietku možno podať až po oznámení rozhodnutia o uznaní a odvolanie sa musí podať v zákonom stanovenej lehote na príslušný provinčný súd.
Ak ide o rozhodnutie vydané v Dánsku, námietka sa musí podať, kým sa ním ešte zaoberá súd prvého stupňa, zatiaľ čo súd zvažuje návrh druhého účastníka konania na jeho uznanie. V každom prípade sú na formálne podanie námietky potrebné služby advokáta.
Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1259/2010 21. júna 2012 a v súlade s jeho článkami 5 a 8 sa manželia môžu dohodnúť na určení rozhodného práva vo veciach rozvodu alebo rozluky spomedzi tých právnych poriadkov, ktoré sú uvedené v nariadení. V prípade, že sa nedohodnú na určení rozhodného práva, rozvod a rozluka sa riadia právnym poriadkom štátu:
Rozhodné právo na účely anulovania manželstva a jeho účinkov sa určí v súlade s rozhodným právom na účely uzavretia manželstva podľa Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o majetkové režimy manželov, rozhodné právo sa určí podľa nariadenia Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov, alebo ak sa neuplatňuje, podľa článku 9 ods. 2
španielskeho Občianskeho zákonníka.
Záležitosti týkajúce sa rodičovských práv a povinností vo vzťahu k deťom sa podľa Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 riadia právnym poriadkom štátu konajúceho súdu.
Vo veci predbežných opatrení by sa malo uplatniť to isté právo, ktorým sa v jednotlivých prípadoch upravuje rozluka, anulovanie manželstva či rozvod okrem prípadov naliehavých opatrení, ktoré sa môžu prijať v súvislosti s osobami alebo majetkom nachádzajúcimi sa v Španielsku, aj keď nie je daná právomoc na prerokovanie veci.
Rozhodné právo na účely vyživovacích povinností sa určí v súlade s Haagskym protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť.
Rozhodné právo na účely majetkového režimu manželov sa určí v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016.
Pokiaľ ide o preukázanie zahraničného práva v Španielsku, v takom prípade bude potrebné preukázať jeho obsah a platnosť, pričom španielsky súd môže tieto skutočnosti zistiť akýmikoľvek spôsobmi, ktoré považuje za potrebné, aby mohol dané právo uplatniť.
Napokon treba zdôrazniť, že konania vedené v Španielsku sa vždy riadia španielskym procesným právom nezávisle od toho, aké právo sa uplatňuje vo veci rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva. Tieto konania sa riadia knihou IV hlavou I zákona č. 1/2000 zo 7. januára 2000 o Občianskom súdnom poriadku.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Existuje jeden druh mimosúdneho rozvodu:
Existujú štyri druhy rozvodu:
Rozvod nemá žiadny osobitný vplyv na pravidlá týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý je v zásade zverený obom rodičom spoločne. Sudca však môže rozhodnúť o zverení výkonu rodičovských práv a povinností jednému z rodičov, ak je to nutné v záujme dieťaťa. Musia sa stanoviť podmienky výkonu rodičovských práv a povinností (obvyklé bydlisko, právo styku atď.).
Každý z rodičov musí aj naďalej prispievať na výživu a výchovu dieťaťa. Tento príspevok má formu výživného, ktoré vypláca jeden rodič druhému rodičovi, ale môže mať aj podobu celkového alebo čiastočného priameho pokrytia výdavkov vynakladaných v prospech dieťaťa. Napokon môže byť výživné poskytnuté vo forme užívacieho práva alebo práva na bývanie.
POZN.: Výživné, ktoré vypláca jeden manžel druhému manželovi, predstavuje predbežné opatrenie, t. j. je udelené len do vydania rozhodnutia o rozvode. Po vydaní rozhodnutia o rozvode má jeden manžel právo žiadať od druhého manžela iba úhradu príspevku na výživu rozvedeného manžela (prestation compensatoire) alebo náhradu škody. Môže sa stanoviť priateľskou cestou v rámci rozvodu súdnou alebo mimosúdnou dohodou a sudcom v ostatných prípadoch.
Výnimočne sa príspevok na výživu rozvedeného manžela môže stanoviť vo forme doživotnej renty, ktorá sa môže v prípade zmeny zdrojov alebo potrieb manželov znížiť.
(Pozri Výživné – Francúzsko).
Súdna rozluka je zákonná úprava vzťahov, ktorou zanikajú určité manželské povinnosti, ako je povinnosť spolužitia manželov, bez toho, aby zanikol manželský zväzok. Uzavretie nového manželstva teda nie je možné a naďalej sa zachováva aj povinnosť vzájomnej pomoci.
Dôsledky rozluky
Zmena rozluky na rozvod
Na žiadosť jedného z manželov sa rozhodnutie o rozluke zmení automaticky na rozhodnutie o rozvode, pokiaľ rozluka trvala dva roky. Sudca v takom prípade vydá rozhodnutie o rozvode a stanoví jeho dôsledky. Príčina rozluky sa stáva príčinou rozvodu. Pripísanie viny nie je možné zmeniť.
Vo všetkých prípadoch rozluky je zmena na rozvod dohodou možná na žiadosť obidvoch manželov. Ak je však rozluka vyhlásená na základe súdnej dohody, je možné ju zmeniť len na rozvod dohodou.
Anulovanie manželstva, ktoré si vyžaduje súdne rozhodnutie, znamená, že všetky dôsledky manželstva zanikajú spätne tak, ako keby nikdy neexistovalo.
Rozvod alebo rozluka sa od neho odlišujú v tom, že majú dôsledky len do budúcnosti.
Dôvody anulovania manželstva závisia od toho, či ide o relatívnu neplatnosť (ak sa týka neplatnosti súhlasu alebo neposkytnutia povolenia od osôb, ktoré ho mali poskytnúť) alebo absolútnu neplatnosť (nedodržanie podmienky verejného poriadku).
Prípad relatívnej neplatnosti
Existujú tri takéto prípady:
Návrh na vyhlásenie neplatnosti môžu podať len určité osoby: manžel, ktorého súhlas je neplatný alebo ktorý nebol spôsobilý na právne úkony v čase sobáša; osoby, od ktorých bolo potrebné získať súhlas so zväzkom; alebo prokuratúra.
Návrh na vyhlásenie neplatnosti možno podať len v lehote piatich rokov odo dňa sobáša (alebo piatich rokov odo dňa, keď dotknutá osoba dosiahla vek, ktorý jej dovoľoval uzavrieť manželstvo).
Prípad absolútnej neplatnosti.
Úplné nezabezpečenie súhlasu, maloletosť, bigamia, incest, neprítomnosť jedného z manželov na sobáši, nepríslušnosť úradníka matriky a nelegálnosť.
Návrh môže podať akákoľvek osoba, ktorá má záujem konať, alebo prokuratúra v lehote tridsiatich rokov odo dňa sobáša (alebo piatich rokov odo dňa, keď dotknutá osoba dosiahla vek, ktorý jej dovoľoval uzavrieť manželstvo).
Dôsledky sú rovnaké v prípade relatívnej neplatnosti aj absolútnej neplatnosti.
Rozvod a jeho dôsledky sa môžu upraviť v konaní o rozvode mimosúdnou dohodou, ktoré si vyžaduje účasť dvoch advokátov a notára, ale nie sudcu, okrem prípadu, keď dieťa, ktoré je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, požiada o vypočutie.
Vo všetkých ostatných prípadoch je potrebné obrátiť sa na súd, ale strany môžu pred tým, ako sa obrátia na súd, alebo súčasne s tým, využiť rodinnú mediáciu.
Mediáciu môže navrhnúť aj sudca. Túto uskutočňuje fyzická osoba alebo združenie, ktoré vypočujú strany, skonfrontujú ich stanoviská a pomôžu im nájsť riešenie sporných otázok.
V nadväznosti na mediáciu môžu strany, ktoré dospeli k dohode, predložiť dohodu sudcovi na schválenie alebo si môžu zvoliť konanie o rozvode mimosúdnou dohodou.
Kde treba podať návrh
Návrh má formu žiadosti, ktorú advokát predloží na podateľni súdu.
Miestne príslušným súdom je:
Potrebné dokumenty
Vo všetkých prípadoch rozvodu musia manželia poskytnúť všetky údaje potrebné na ich identifikáciu, údaje o ich zdravotnej poisťovni a informácie o službách a orgánoch, ktoré im vyplácajú dávky alebo dôchodky alebo akékoľvek iné výhody.
Ak sa sudcovi predloží žiadosť o udelenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, manželia musia poskytnúť čestné vyhlásenie o správnosti údajov o ich príjmoch, zdrojoch, majetku a životných podmienkach.
V prípade rozvodu súdnou dohodou sa v žiadosti nemusia uvádzať dôvody rozvodu, ale musí k nemu byť priložená datovaná dohoda s podpismi manželov a ich advokáta/advokátov, v ktorej sú v plnej miere upravené dôsledky rozvodu a ktorej súčasťou je, ak je to vhodné, výkaz o vysporiadaní majetkových vzťahov manželov (état liquidatif du régime matrimonial).
V ostatných prípadoch sa v žiadosti neuvádza právny základ ani dôvody rozvodu, ale žiadosť musí obsahovať, ak je to vhodné, návrhy v súvislosti s predbežnými opatreniami.
Nevyžaduje sa žiadny osobitný dokument, ale je potrebné, aby navrhovateľ predložil dokumenty dokazujúce, že motív alebo motívy, na ktoré sa odvoláva, môžu viesť k anulovaniu manželstva.
Právnu pomoc, či už úplnú alebo čiastočnú, možno poskytnúť na základe finančných pomerov dotknutej osoby (pozri tému „Právna pomoc – Francúzsko“).
Tieto súdne rozhodnutia podliehajú bežným odvolacím postupom.
Rozhodnutia vydané vo veci rozvodu sa uznávajú automaticky bez osobitného konania.
To isté platí aj pre rozhodnutia vydané vo veci anulovania manželstva.
Proti uznaniu takýchto rozhodnutí možno namietať podaním žaloby o nevykonateľnosť rozsudku (action en inopposabilité) na všeobecnom súde. Na základe rozhodnutia o nevykonateľnosti možno namietať voči ďalšej žiadosti druhej strany o vyhlásenie vykonateľnosti (t. j. žiadosti, ktorej cieľom je získať vyhlásenie o vykonateľnosti rozhodnutia iného štátu vo Francúzsku). A naopak, zamietnutie má podobné účinky ako doložka vykonateľnosti.
Uplatňuje sa rovnaký postup ako v prípade konania o vyhlásení vykonateľnosti.
V súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, si rozhodné právo pre rozvod alebo rozluku zvolia manželia.
Ak si nezvolia žiadne právo, rozvod a rozluka podliehajú:
Ak sa však návrh týka zmeny rozluky na rozvod, rozhodné právo pre rozvod je právo, ktoré bolo uplatnené na rozluku, pokiaľ sa manželia nerozhodnú inak.
Tieto pravidlá sa vzťahujú na manželov aj v prípade rozvodu dohodou prostredníctvom súkromnej listiny spolupodpísanej advokátmi a zaevidovanej v úradných záznamoch notára. Manželia však nebudú môcť používať pojem „právo konajúceho súdu“, pretože sa návrh nepodáva na žiadny súd.
Webové sídlo ministerstva spravodlivosti
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Na to, aby súd vydal rozhodnutie o rozvode, musí oprávnená osoba alebo osoby (aktívne legitimované) začať príslušné súdne konanie o rozvode (občianskoprávne alebo nesporové) v súlade s ustanoveniami článku 50, 369 a 453 zákona o rodine (Obiteljski zakon) [Narodne Novine (NN; Úradný vestník Chorvátskej republiky), č. 103/15, 98/19, 47/20, 49/23 a 156/2023]. Ak majú manželia spoločne maloleté dieťa, k návrhu na rozvod manželstva dohodou sa musia priložiť príslušné listiny a dokumenty tvoriace prílohu (správa o povinnom poradenstve a plán spoločnej rodičovskej starostlivosti, podľa článku 55 v spojení s článkom 456 zákona o rodine). Podobné predpisy platia vtedy, ak majú manželia spoločne maloleté dieťa a len jeden z manželov podá návrh na rozvod manželstva (správa o povinnom poradenstve – článok 57 v spojení s článkom 379 zákona o rodine).
Preto sa pred podaním spoločného návrhu na rozvod manželstva dohodou alebo predtým, ako jeden z manželov podá návrh na rozvod manželstva, vyžaduje od manželov, ktorí majú spoločne maloleté deti, aby predložili žiadosť o povinné poradenstvo na krajský úrad Chorvátskeho inštitútu pre sociálnu prácu (Hrvatski zavod za socijalni rad) s príslušnosťou pre miesto, v ktorom má dieťa trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne miesto, v ktorom mali manželia naposledy spoločný trvalý alebo prechodný pobyt (články 321, 322, 323 zákona o rodine).
Podmienky rozvodu upravujú ustanovenia článku 51 zákona o rodine. Na základe uvedených právnych ustanovení súd zruší manželstvo, ak:
Jedným z právnych dôsledkov zániku manželstva je zánik osobných práv a povinností manželov (články 30 – 33 zákona o rodine). V zákone o rodine sa stanovuje, že v prípade zániku manželstva (anulovaním alebo rozvodom) si môže každý z bývalých manželov ponechať priezvisko, ktoré mal v čase zániku manželstva (článok 48 zákona o rodine).
Pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dohodou alebo súdnym rozhodnutím v nesporovom konaní) sa najčastejšie vyskytuje problém rozdelenia práv a predmetov, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, od práv a predmetov, ktoré sú individuálnym vlastníctvom jednotlivých manželov (rozlišujú sa tri súbory aktív). Uvedené problémy sa riešia v občianskom súdnom konaní na základe príslušných ustanovení zákona o rodine (články 34 – 39 a články 43 – 46), ak manželia neboli schopní dosiahnuť dohodu o majetkovom vyrovnaní (dohoda o majetkovom režime manželov, články 40 – 42 zákona o rodine), a to alternatívnym uplatňovaním zákona o vlastníctve a ďalších vecných právach (Zakon o vlasništvu i drugim stvarnim pravima), zákona o občianskoprávnych záväzkoch (Zakon o obveznim odnosima), zákona o pozemkovom registri (Zakon o zemljišnim knjigama), zákona o obchodných spoločnostiach (Zakon o trgovačkim društvima), exekučného zákona (Ovršni zakon) a zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) (články 38, 45 a 346 zákona o rodine).
Právne dôsledky zániku manželstva, ktoré sa vzťahujú na maloleté deti, zahŕňajú niekoľko dôležitých otázok: s ktorým rodičom bude dieťa žiť po zániku manželstva, udržiavanie osobného vzťahu s rodičom, s ktorým dieťa nebude žiť, výživné na dieťa a akým spôsobom budú zabezpečené zostávajúce oblasti rodičovskej starostlivosti (napr. zastupovanie dieťaťa, uzatváranie právnych záležitostí, správa majetku a nakladanie s majetkom dieťaťa a vzdelávanie a zdravie dieťaťa). Manželia môžu dosiahnuť dohodu o týchto právnych dôsledkoch rozvodu (plán spoločnej rodičovskej starostlivosti), a začať tak jednoduchšie a rýchlejšie nesporové rozvodové konanie (články 52, 54 – 55, 106 a 453 – 460 zákona o rodine). Ak manželia nevypracujú plán spoločnej rodičovskej starostlivosti, ktorý obsahuje dohodu o vyššie uvedených právnych dôsledkoch rozvodu, o týchto záležitostiach automaticky rozhodne súd príslušný v občianskom rozvodovom konaní, ktoré sa začalo na základe podania návrhu (články 53 – 54, 56 – 57 a 413 zákona o rodine). Rodičia však môžu dospieť k dohode o právnych dôsledkoch rozvodu v priebehu občianskeho rozvodového konania. V takomto prípade súd rozhodne na základe dohody rodičov, ak sa domnieva, že táto dohoda je v najlepšom záujme dieťaťa (článok 104 ods. 3 v spojení s článkom 420 zákona o rodine).
V zákone o rodine sa stanovuje možnosť, aby jeden z manželov ešte pred skončením rozvodového konania požiadal o výživné. Ak sa počas rozvodového konania nepodá žiadosť o výživné, jeden z bývalých manželov môže do 6 mesiacov od zániku manželstva podať návrh na priznanie výživného, ak v čase skončenia hlavného pojednávania v rámci rozvodového konania boli splnené zákonné podmienky na priznanie výživného, ktoré pretrvávali až do skončenia hlavného pojednávania v rámci konania o výživnom (článok 295 – 301 a 423 – 432 zákona o rodine). K zákonným podmienkam na priznanie výživného patrí to, že manžel podávajúci žiadosť o výživné nemá dostatočné prostriedky na život alebo nedokáže získať prostriedky na život zo svojich aktív a nemôže pracovať alebo si nedokáže nájsť zamestnanie, za predpokladu, že manžel, voči ktorému sa žiadosť podáva, má dostatočné prostriedky a spôsobilosť na splnenie tohto záväzku (článok 295 zákona o rodine). Výživné sa určuje na dobu určitú. V článku 298 zákona o rodine sa uvádza, že vyživovacia povinnosť manžela môže trvať až 1 rok v závislosti od trvania manželstva a možnosť navrhovateľa zabezpečiť si v blízkej budúcnosti prostriedky na živobytie iným spôsobom. V zákone o rodine sa tiež regulujú podmienky splnenia vyživovacej povinnosti. Podľa článku 296 zákona o rodine sa výživné pre manželov určuje ako pravidelná mesačná suma vyplácaná vopred. Súd však môže na žiadosť jedného alebo oboch manželov nariadiť platbu ako jednorazovú sumu v závislosti od okolností prípadu. V súlade s ustanoveniami článku 302 zákona o rodine môžu manželia tiež uzatvoriť dohodu o výživnom v prípade rozvodu manželstva (články 302 a 470 – 473 zákona o rodine).
V chorvátskom rodinnom práve neexistuje pojem ekvivalentný pojmu „rozluka“ (zakonska rastava). Analogickým pojmom k pojmu „rozluka“ by bol v súčasných právnych predpisoch pojem „zánik manželského zväzku“ (prestanak bračne zajednice). K „zániku manželského zväzku“ dochádza, pokiaľ manželia ukončia všetky vzájomné vzťahy, ktoré inak charakterizujú manželské spolužitie, teda ak si už neželajú žiť ako manželia a zachovať svoj zväzok. „Zánik manželského zväzku“ je pojem v rámci manželského práva, keďže podľa článku 51 zákona o rodine je jedným z právnych základov zániku manželstva uplynutie viac ako 1 roka od zániku manželského zväzku. „Zánik manželského zväzku“ má tiež osobitný význam, pokiaľ ide o majetkové vyrovnanie manželov, keďže podľa článku 36 zákona o rodine sa majetok, ktorý manželia nadobudnú prostredníctvom práce v priebehu trvania manželského zväzku (v protiklade s manželstvom) alebo ktorý z takéhoto majetku pochádza, považuje za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V chorvátskom rodinnom práve neexistuje pojem ekvivalentný pojmu „rozluka“ (zakonska rastava). Analogickým pojmom k pojmu „rozluka“ by bol v súčasných právnych predpisoch pojem „zánik manželského zväzku“ (prestanak bračne zajednice). V zákone o rodine sa nestanovujú podmienky „zániku manželského zväzku“, keďže manželský zväzok je právnou normou a predstavuje obsah spolužitia. „Zánik manželského zväzku“ nastáva, keď manželia ukončia všetky vzájomné vzťahy, z ktorých inak pozostáva spolužitie, t. j. ak si už neželajú žiť ako zosobášený pár a zachovať svoj zväzok (napr. už spolu nekomunikujú atď.). Zánik manželského zväzku sa v praxi najčastejšie prejavuje tým, že jeden z manželov odíde zo spoločného domova a opustí druhého manžela.
V chorvátskom rodinnom práve neexistuje pojem ekvivalentný pojmu „rozluka“ (zakonska rastava). Analogickým pojmom k pojmu „rozluka“ by bol v súčasných právnych predpisoch pojem „zánik manželského zväzku“ (prestanak bračne zajednice). „Zánik manželského zväzku“ je pojem v rámci manželského práva, keďže podľa článku 51 zákona o rodine je jedným z právnych základov zániku manželstva uplynutie viac ako 1 roka od zániku manželského zväzku. „Zánik manželského zväzku“ má tiež osobitný význam, pokiaľ ide o majetkové vyrovnanie manželov, keďže podľa článku 36 zákona o rodine sa majetok, ktorý manželia nadobudnú prostredníctvom práce v priebehu trvania manželského zväzku (v protiklade s manželstvom) alebo ktorý z takéhoto majetku pochádza, považuje za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmyslom týchto ustanovení je to, že trvanie manželského zväzku sa nemusí kryť s trvaním manželstva, a to najmä vtedy, ak sa manželstvo skončí rozvodom. Spravidla k zániku manželského zväzku dôjde pred začatím rozvodového konania. Rozvodové konanie teda môže prebiehať po „zániku manželského zväzku“ a zvyčajne aj prebieha (najmä ak sa pri konaní využijú právne prostriedky nápravy).
V chorvátskom rodinnom práve sa v zmysle „anulovanie manželstva“ zvyčajne používa pojem poništaj braka, nie poništenje braka. „Anulovanie manželstva“ je jedným zo základných predpokladov zániku manželstva (článok 47 zákona o rodine) a predstavuje jeden z troch manželských sporov, ktoré sa upravujú v chorvátskom právnom systéme (článok 369 zákona o rodine). „Anulovanie manželstva“ predstavuje rodinnoprávnu sankciu pre prípad, že manželstvo bolo uzavreté v rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa platnosti manželstva (články 25 – 29 zákona o rodine). Vykonáva sa v rámci občianskeho súdneho konania, ktoré sa začína podaním návrhu (článok 369 zákona o rodine). Ustanovenia týkajúce sa „anulovania manželstva“ sa uplatňujú, ak manželstvo nie je platné (články 29, 49 a 369 – 378 zákona o rodine).
V chorvátskom rodinnom práve sa v zmysle „anulovanie manželstva“ zvyčajne používa pojem poništaj braka, nie poništenje braka. Manželstvo je neplatné, ak bolo uzavreté v rozpore s ustanoveniami článkov 25 – 29 zákona o rodine, teda ak ho uzavreli osoby, ktoré nedosiahli zákonný vek na uzavretie manželstva, osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, osoby zbavené spôsobilosti na právne úkony týkajúce sa ich osobnej situácie alebo osoby, ktoré sú pokrvnými príbuznými alebo v príbuzenskom vzťahu na základe osvojenia, alebo ak nevesta alebo ženích žijú v predchádzajúcom manželstve alebo životnom partnerstve. Na takéto manželstvo sa uplatnia ustanovenia týkajúce sa „anulovania manželstva“ (článok 29 zákona o rodine).
V chorvátskom rodinnom práve sa v zmysle „anulovanie manželstva“ zvyčajne používa pojem poništaj braka, nie poništenje braka. Právne dôsledky „anulovania manželstva“ sa upravujú rovnako ako právne dôsledky zániku manželstva rozvodom (pozri odpoveď na otázku 3).
V chorvátskom právnom systéme sa o rozvode manželstva rozhoduje v súdnom konaní a mimosúdne rozvodové konanie nie je možné. Jednou zo základných zásad rodinného práva, ktorá sa osobitne zdôrazňuje pri rozvodových konaniach, je riešenie rodinných vzťahov na základe konsenzu, čo je úloha všetkých orgánov, ktoré poskytujú odbornú pomoc rodinám alebo rozhodujú o rodinných vzťahoch (článok 9 zákona o rodine). V rodinnom práve sa preto ustanovujú dva druhy mimosúdnych konaní, ktorých cieľom je riešenie záležitostí týkajúcich sa rozvodu na základe konsenzu: povinné poradenstvo (články 321 – 330 zákona o rodine) a mediácia v manželských veciach (články 331 – 344 zákona o rodine). Povinné poradenstvo vykonáva tím odborníkov z krajského úradu Chorvátskeho inštitútu pre sociálnu prácu (Hrvatski zavod za socijalni rad) a predstavuje formu podpory pre rodinných príslušníkov (napr. manželov, ktorí chcú začať rozvodové konanie a ktorí majú spolu maloleté dieťa) k dosiahnutiu rozhodnutí o rodinných vzťahoch na základe spoločného súhlasu, pričom sa osobitne dbá na to, aby sa ochránili rodinné vzťahy týkajúce sa dieťaťa. Zahŕňa to vytvorenie plánu spoločnej rodičovskej starostlivosti, čo je dohoda o právnych dôsledkoch rozvodu, v ktorej musia byť podrobne stanovené: miesto a adresa bydliska dieťaťa, čas, ktorý dieťa strávi s každým rodičom, ako sa budú zdieľať informácie týkajúce sa súhlasu s rozhodnutiami, ktoré majú vplyv na dieťa, ako sa budú zdieľať dôležité informácie o dieťati, výška výživného ako záväzku rodiča, s ktorým dieťa nebýva, ako aj to, ako sa budú riešiť budúce problémy. Rozhodnutia na základe spoločného súhlasu sa musia týkať aj právnych dôsledkov v prípade, že sa nedospeje k dohode a začne sa súdne konania s cieľom rozhodnúť o osobných právach dieťaťa. Mediácia v rodinných veciach je proces, pri ktorom sa účastníci snažia vyriešiť rodinné spory na základe konsenzu s pomocou jedného alebo viacerých rodinných mediátorov. Hlavným cieľom tohto postupu je vypracovať plán spoločnej rodičovskej starostlivosti a iných dohôd súvisiacich s dieťaťom, ako aj so všetkými ostatnými otázkami majetkovej a nemajetkovej povahy.
Manželia bez maloletého dieťaťa môžu začať súdne konanie buď tak, že ktorýkoľvek z nich podá návrh na rozvod, alebo obaja podajú žiadosť o rozvod dohodou (článok 50 zákona o rodine). V oboch prípadoch sa neuskutoční mimosúdne konanie povinného poradenstva – forma odbornej pomoci rodinným príslušníkom pri dosahovaní rozhodnutí založených na spoločnom súhlase týkajúcich sa rodinných vzťahov, ktorú poskytuje tím odborníkov z regionálneho úradu Chorvátskeho inštitútu pre sociálnu prácu (Hrvatski zavod za socijalni rad) (články 321 – 322 zákona o rodine), a manželia okamžite vstupujú do (občianskeho alebo nesporového) súdneho rozvodového konania, ktoré je pomerne jednoduché a rýchle. Uvedené sa vzťahuje aj na súdne konanie na účely anulovania manželstva, ak manželia nemajú spoločné maloleté dieťa.
Manželia s maloletým dieťaťom môžu začať súdne konanie buď tak, že ktorýkoľvek z nich podá návrh na rozvod, alebo obaja podajú žiadosť o rozvod dohodou (článok 50 zákona o rodine). Pred začatím rozvodového konania (podaním návrhu alebo žiadosti o rozvod po vzájomnej dohode), ak majú manželia spoločné maloleté dieťa, sa však musia zúčastniť povinného mimosúdneho poradenstva. Ide o formu odbornej podpory pre rodinných príslušníkov k dosiahnutiu rozhodnutí založených na spoločnom súhlase týkajúcich sa rodinných vzťahov, ktorú poskytuje tím odborníkov z krajského úradu Chorvátskeho inštitútu pre sociálnu prácu (Hrvatski zavod za socijalni rad) s príslušnosťou pre miesto, v ktorom má dieťa trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne miesto, v ktorom mali manželia naposledy spoločný trvalý alebo prechodný pobyt (články 321 – 322, zákona o rodine). Účelom takýchto postupov je poskytnúť manželom odbornú pomoc, ktorá zahŕňa vytvorenie plánu spoločnej rodičovskej starostlivosti, čo je dohoda o právnych dôsledkoch rozvodu, v ktorej musia byť podrobne stanovené: miesto a adresa bydliska dieťaťa, čas, ktorý dieťa strávi s každým rodičom, ako sa budú zdieľať informácie týkajúce sa súhlasu s rozhodnutiami, ktoré majú vplyv na dieťa, ako sa budú zdieľať dôležité informácie o dieťati, výška výživného ako záväzku rodiča, s ktorým dieťa nebýva, ako aj to, ako sa budú riešiť budúce problémy. Rodičia môžu vypracovať plán spoločnej rodičovskej starostlivosti počas povinného poradenstva alebo ho môžu vypracovať sami alebo počas mediácie v rodinných veciach (mimosúdny proces, v ktorom sa manželia pokúšajú vyriešiť spory vyplývajúce z rodinných vzťahov na základe spoločného súhlasu s podporou jedného alebo viacerých mediátorov v rodinných veciach – článok 331 zákona o rodine). Vytvorením plánu spoločnej rodičovskej starostlivosti si manželia môžu zvoliť jednoduchšie a rýchlejšie nesporové rozvodové konania, ktoré sa začína podaním žiadosti (články 52, 54 – 55, 106 a 453 – 460 zákona o rodine). Manželia so spoločným maloletým dieťaťom musia k svojej žiadosti o rozvod (článok 456 zákona o rodine) dohodou pripojiť správu o povinnom poradenstve, ktoré sa uvádza v článku 324 zákona o rodine, a plán spoločnej rodičovskej starostlivosti, ktorý sa uvádza v článku 106 zákona o rodine.
Ak manželia nevypracujú plán spoločnej rodičovskej starostlivosti, ktorý obsahuje dohodu o vyššie uvedených právnych dôsledkoch rozvodu, o týchto záležitostiach automaticky rozhodne súd príslušný v občianskom rozvodovom konaní, ktoré sa začalo na základe podania návrhu (články 53 – 54, 56 – 57 a 413 zákona o rodine). Ak majú manželia spoločné maloleté dieťa, musia k návrhu na rozvod priložiť správu o povinnom poradenstve, ktoré sa uvádza v článku 324 zákona o rodine.
V chorvátskom právnom systéme sa bezplatná právna pomoc a možnosť oslobodenia od platby za súdne konania a platby súdnych poplatkov upravujú v zákone o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o besplatnoj pravnoj pomoći) (NN č. 143/2013 a 98/2019). Na primárnu právnu pomoc má účastník konania nárok pri všetkých konaniach vrátane manželských sporov a iných konaní podľa rodinného práva, za predpokladu, že spĺňa zákonné požiadavky (články 9 – 11 zákona o právnej pomoci). Na sekundárnu právnu pomoc má účastník konania nárok pri konaniach podľa rodinného práva a iných konaniach stanovených v právnych predpisoch, za predpokladu, že spĺňa zákonné požiadavky (články 12 – 25 zákona o právnej pomoci). Otázka získania oslobodenia od platby poplatkov za konkrétne konania vrátane konaní podľa rodinného práva, sa upravuje v článku 13 ods. 3 zákona o právnej pomoci. Osobitný dôraz by sa mal venovať ustanoveniam, ktorými sa:
Zároveň sa zohľadňujú články 10 a 11 zákona o súdnych poplatkoch (Zakon o sudskim pristojbama) [NN č. 74/95, 57/96, 137/02, (26/03), 125/11, 112/12, 157/13, 110/15, 118/18 a 51/23], pokiaľ ide o účastníkov konania, ktorí sú vždy oslobodení od platby súdnych poplatkov.
Môže sa podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o rozvode alebo anulovaní manželstva. Toto právo majú počas konania obaja účastníci konania. V zákone o rodine sa opravné prostriedky v manželských sporoch výslovne neupravujú. V ustanoveniach článku 346 sa však stanovuje alternatívne uplatňovanie ustanovení zákona o občianskom súdnom konaní (Zakon o parničnom postupku) (NN č. 53/91, 91/92, 58/93, 112/99, 88/01, 117/03, 88/05, 02/07, 84/08, 123/08, 57/11, 148/11, 25/13, 89/14, 70/19, 80/22, 114/22 a 155/23).
V článku 348 zákona o občianskom súdnom konaní sa upravujú opravné prostriedky proti rozsudku a v článku 378 opravné prostriedky proti rozhodnutiu. Pokiaľ ide o právne opravné prostriedky, v zákone o rodine sa stanovuje, že súdne preskúmanie nie je prípustné v prípade druhostupňových rozsudkov vydaných v manželských sporoch (článok 373 zákona o rodine).
Podľa článku 30 nariadenia (EÚ) 2019/1111 sa takéto rozhodnutie uznáva v Chorvátsku bez toho, aby bolo potrebné akékoľvek osobitné konanie.
Okrem toho sa nevyžaduje žiadne osobitné konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok.
Žiadosti o uznanie alebo neuznanie rozhodnutia (článok 21 ods. 3 nariadenia Brusel IIa) sa musia podať na mestský súd (općinski sud) s miestnou príslušnosťou. V takomto prípade sa uplatňuje postup podľa oddielu 2 kapitoly III nariadenia Brusel IIa.
Právny prostriedok nápravy, t. j. odvolanie podľa článku 33 nariadenia Brusel IIa, sa podáva na druhostupňový súd [okresný súd (županijski sud)] prostredníctvom prvostupňového súdu, ktorý vyniesol rozhodnutie (mestský súd z uvedeného zoznamu).
Ak si manželia zvolili rozhodné právo pre rozvod, uplatní sa jedno z týchto práv: právo krajiny, v ktorej majú obaja manželia obvyklý pobyt v čase výberu rozhodného práva; právo krajiny, v ktorej mali posledný spoločný obvyklý pobyt, ak jeden z nich má stále obvyklý pobyt v tejto krajine; právo krajiny, ktorej štátnym príslušníkom je aspoň jeden z nich v čase výberu rozhodného práva; chorvátske právo [článok 36 zákona o medzinárodnom súkromnom práve (Zakon o međunarodnom privatnom pravu), NN č. 101/17 a 67/23]. Ak si manželia nezvolili rozhodné právo v súlade s článkom 36 zákona o medzinárodnom súkromnom práve, na rozvod sa bude vzťahovať jedno z týchto práv:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V zákone sú stanovené právne požiadavky na rozvod (pozri oddiel 2). Súd musí overiť, či boli splnené právne požiadavky na vydanie príkazu na rozvod.
Toto overenie sa musí vykonať aj v prípade, ak obaja manželia podajú spoločný návrh na rozvod manželstva. Dohoda manželov nie je sama osebe dôvodom na rozvod – v skutočnosti teda v Taliansku neexistuje rozvod dohodou: súd musí vždy zistiť skutkový stav, na ktorom je založený návrh, aby mohol povoliť rozvod.
Ak bolo manželstvo uzavreté podľa občianskeho zákonníka, rozvodom zanikne. Ak účastníci konania uzavreli manželstvo v kostole a manželstvo je riadne zaznamenané v občianskom registri narodení, manželstiev a úmrtí, rozvod ukončí jeho účinnosť z hľadiska občianskeho práva. Na konaní sa zúčastňuje prokurátor.
Zdroje: zákon č. 898 z 1. decembra 1970 zmenený zákonom č. 436 z 1. augusta 1978, zákonom č. 74 zo 6. marca 1987 a zákonom č. 55 zo 6. mája 2015.
Ktorýkoľvek z manželov môže podať návrh na rozvod z ktoréhokoľvek z nasledujúcich dôvodov:
1. ak je po svadbe druhý manžel odsúdený právoplatným rozsudkom za mimoriadne závažný trestný čin, ktorý spáchal pred svadbou alebo po nej, konkrétne:
- odsúdený na doživotie alebo na trest odňatia slobody dlhší ako 15 rokov, ktorý môže byť súčtom viacerých trestov, za úmyselné trestné činy s výnimkou politických trestných činov alebo trestných činov spáchaných z „motívov osobitnej morálnej a spoločenskej hodnoty“ (motivi di particolare valore morale e sociale),
- odsúdený na trest odňatia slobody za krvismilstvo (článok 564 Trestného poriadku) alebo sexuálne trestné činy podľa článku 609a (pohlavné zneužitie), 609c, 609d alebo 609g (ktoré boli vložené zákonom č. 66 z 15. februára 1996),
- odsúdený na trest odňatia slobody za vraždu syna alebo dcéry alebo za pokus o vraždu manželky alebo syna alebo dcéry,
- odsúdený na trest odňatia slobody, ak bol uznaný vinným v dvoch alebo viacerých prípadoch ťažkého ublíženia na zdraví, neplnenia povinností vyživovania rodiny, zlého zaobchádzania v rodine alebo s maloletými deťmi alebo neprimeraného vplyvu na duševne nespôsobilé osoby na úkor druhého z manželov alebo detí s výnimkou prípadov, keď bol navrhovateľ rozvodu takisto usvedčený ako spolupáchateľ trestného činu alebo keď pár obnovil spolužitie,
2. v prípadoch, keď:
- bol druhý manžel zbavený obvinení z trestných činov krvismilstva alebo pohlavného zneužitia uvedených v bodoch 1b) a c), ak súd zistí, že odporca nie je schopný pokračovať v živote s rodinou alebo sa k nej vrátiť,
- bol pár odlúčený v konaní o rozluke – buď na základe vzájomného súhlasu, alebo na návrh jedného z účastníkov konania – na neprerušené obdobie:
- bolo prerušené trestné konanie v súvislosti s niektorým z trestných činov uvedených v bodoch 1b) a c), pretože trestný čin bol premlčaný, ale rozvodový súd zistí, že trestný čin ako taký by inak viedol k trestnej zodpovednosti,
- trestné konanie v súvislosti s trestným činom krvismilstva skončilo zistením, že neexistuje trestná zodpovednosť, pretože čin nevyvolal „verejné pohoršenie“,
- druhý z manželov, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, získal rozhodnutie o anulovaní alebo zániku manželstva v zahraničí alebo uzavrel nové manželstvo v zahraničí,
- manželstvo nebolo naplnené,
- si jeden z manželov oficiálne zmenil pohlavie: v tomto prípade môže návrh na rozvod podať buď osoba, ktorá si zmenila pohlavie, alebo druhý z manželov.
Na záver možno konštatovať, že okrem „trestnoprávnych“ vecí (medzi ktoré patria okrem usvedčenia zo závažných trestných činov veci, v ktorých je osoba zbavená obvinenia z dôvodu zníženej zodpovednosti, veci, v ktorých je trestný čin premlčaný, a prípady krvismilstva, keď chýba objektívna požiadavka na trestnú zodpovednosť) možnými dôvodmi na rozvod sú: rozluka, anulovanie, zánik alebo nové manželstvo uzavreté druhým manželom v zahraničí, nenaplnenie manželstva a zmena pohlavia.
Dôsledky rozvodu sú tieto:
Po prvé, zanikne manželský vzťah: obaja bývalí manželia sa vrátia do slobodného stavu a môžu znova uzavrieť manželstvo.
Žena stratí priezvisko manžela, ak si ho pridala k svojmu priezvisku. Na základe návrhu však súd môže žene povoliť nechať si okrem vlastného priezviska aj priezvisko manžela, ak sa preukáže, že to je v jej záujme alebo v záujme detí z dôvodov, ktoré si zasluhujú ochranu.
Rozvodom sa neprerušia nepokrvné príbuzenské väzby a najmä nezaniká prekážka manželstva na základe nepokrvného príbuzenstva v priamej línii (článok 87 ods. 4 občianskeho zákonníka).
Zahraniční manželia nestratia štátne občianstvo, ktoré získali uzavretím manželstva.
Rozvodom zaniká spoločný majetok nadobudnutý podľa zákona (comunione legale, ktorý zahŕňa všetky nákupy manželov uskutočnené spoločne alebo samostatne počas manželstva okrem osobných položiek uvedených v článku 179 občianskeho zákonníka), ako aj všetky peňažné prostriedky vyčlenené na potreby rodiny (fondo patrimoniale). Tieto peňažné prostriedky však budú aj naďalej existovať, kým deti nedosiahnu plnoletosť. Rozvod nemá žiadny vplyv na spoločný majetok, na ktorý sa vzťahujú iné dojednania [comunione ordinaria, napríklad majetok získaný pred manželstvom pomerným dielom alebo počas manželstva v prípade, že v čase uzavretia manželstva bolo dohodnuté, že manželia budú mať oddelený majetok (separazione dei beni)]: spojenie týkajúce sa spoločného majetku tohto druhu môže zaniknúť na základe návrhu jedného z manželov.
Rodič, ktorý žije s maloletým dieťaťom, môže získať právo žiť v bydlisku bývalého páru, ak to je v záujme dieťaťa.
Súd, ktorý rozhoduje o rozvode, prizná striedavú výchovu maloletých detí. Len vo výnimočných prípadoch dostane deti do výlučnej starostlivosti jeden z rodičov. Súd takisto stanoví pravidlá v súvislosti s časom, ktorý majú maloleté deti stráviť s rodičom, s ktorým nebývajú. Vydá pokyny týkajúce sa správy majetku detí a stanoví mesačný príspevok na výživné detí, ktorý sa má vyplácať rodičovi, s ktorým deti bývajú.
V rámci rozhodnutia o rozvode súd na návrh účastníka konania nariadi pravidelné vyplácanie výživného účastníkovi konania, ktorý nemá dostatočné prostriedky alebo ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný si ich zaobstarať. Povinnosť platiť výživné zanikne, keď príjemca znova uzavrie manželstvo. Ak sa na tom účastníci konania dohodnú, výživné sa môže vyplatiť ako jedna transakcia prevodom vlastníckeho práva na nehnuteľnosť na prijímajúceho manžela (viac informácií nájdete v časti „Nároky týkajúce sa výživného – Taliansko“).
Manželia, ktorí nezaplatia výživné v prípade rozluky alebo po rozvode, sa dopustia trestného činu odmietnutia pomoci rodine (článok 570 Trestného poriadku).
Ďalšie účinky: manžel, ktorý je rozvedený, ale neuzavrel znovu manželstvo, a ktorý má nárok na výživné, má nárok aj na podiel na akomkoľvek odstupnom vyplatenom druhému manželovi. V prípade úmrtia bývalého manžela má pozostalý bývalý manžel nárok na pozostalostný dôchodok alebo na podiel na tomto dôchodku spolu so všetkými následnými pozostalými manželmi, ako aj na vyplatenie sumy z majetku zosnulého, ak je vo finančnej núdzi. Zákonom sa takisto umožňuje manželovi, ktorý má nárok na výživné, zapísať si súdnu hypotéku alebo požiadať o zaistenie majetku manžela, ktorý je povinný platiť výživné.
Rozluka znamená, že zákon už nevyžaduje od manželov, aby žili spolu. Samotná rozluka de facto nemá žiadny účinok (s výnimkou situácií, ktoré nastali pred prijatím reformného zákona č. 151 z 22. mája 1975).
Rozlukou sa manželstvo neruší, ale oslabuje sa.
Rozluka sa môže uskutočniť na príkaz súdu alebo na základe vzájomného súhlasu.
Zdroje: hmotnoprávne pravidlá sú stanovené v občianskom zákonníku (článok 150 a nasl.; v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa dedičstva pozri články 548 a 585).
Súdna rozluka – teda odlúčenie na príkaz súdu – si vyžaduje stanovenie, že manželia už nie sú schopní žiť spolu.
V prípade splnenia tejto podmienky súd vydá rozhodnutie o rozluke na návrh jedného z dvoch manželov, a to aj proti želaniu druhého manžela.
Vo výnimočných prípadoch súd môže určiť zodpovednosť jedného z manželov za rozluku: to má vplyv na priznanie výživného počas rozluky a po rozvode, ako aj na dedičské práva. Na konaní sa zúčastňuje prokurátor.
Rozluka na základe vzájomného súhlasu je založená na dohode medzi manželmi, ale stane sa účinnou až po schválení súdom, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie toho, aby dohoda uzavretá medzi manželmi spĺňala prvoradé záujmy rodiny. Najmä v prípade, keď dohoda týkajúca sa starostlivosti o deti nie je v záujme detí, súd znova zvolá účastníkov konania a nariadi potrebné zmeny. Ak účastníci konania tieto zmeny nevykonajú, súd môže odmietnuť schváliť rozluku.
Osobné vzťahy: rozlukou (na príkaz súdu alebo na základe vzájomného súhlasu) zaniká požiadavka na všetky formy pomoci spojené so spoločným životom. Zaniká aj domnienka otcovstva. Manželka nestratí priezvisko manžela, ak si ho pridala k svojmu priezvisku, ale súd jej môže na návrh manžela zakázať jeho používanie, ak také používanie môže manželovi spôsobiť vážne škody. Podobne súd môže manželke povoliť nepoužívať priezvisko manžela, ak by jej to spôsobovalo ujmu.
Vlastníctvo spoločného majetku: spoločný majetok zaniká na základe vyhlásenia o neprítomnosti alebo predpokladanom úmrtí jedného z manželov, o anulovaní, zániku alebo ukončení občianskych účinkov manželstva, o rozluke, súdnom rozdelení majetku, vzájomne dohodnutej zmene manželského zväzku alebo o skutočnosti, že jeden z manželov zbankrotoval.
V prípade rozluky spoločné vlastníctvo manželov zaniká, keď súd potvrdí, že manželia žijú oddelene, alebo od dátumu, keď sa podpíše zápisnica o vzájomne dohodnutej rozluke manželov pred predsedajúcim sudcom za predpokladu, že je schválená. Príkaz potvrdzujúci, že manželia žijú oddelene, sa pošle na matričný úrad, aby sa zánik spoločného majetku mohol zaznamenať.
Rodičovské práva a povinnosti: súd, ktorý rozhodne o rozluke, rozhodne aj o starostlivosti o všetky maloleté deti a stanoví výšku výživného na dieťa vyplácaného rodičom, s ktorým dieťa nebýva, alebo vo výnimočných prípadoch výlučnej starostlivosti rodičom, ktorému nie je priznaná starostlivosť. Pokiaľ ide o priznanie práva žiť v rodinnom bydlisku, prednosť má rodič, ktorý žije s dieťaťom (viac informácií nájdete v časti „Rodičovské práva a povinnosti – Taliansko“).
Priznanie výživného: súd na požiadanie prizná manželovi, ktorý nie je zodpovedný za rozluku, právo na výživné od druhého z manželov, ak prvý manžel nemá dostatok nezávislých prostriedkov. Manžel v núdzi má stále nárok na výživné, t. j. na pravidelnú sumu potrebnú na živobytie, aj vtedy, keď je zodpovedný za rozluku (viac informácií nájdete v časti „Nároky týkajúce sa výživného – Taliansko“).
V prípade rozvedených párov platí výslovné ustanovenie o automatickej úprave platby výživného podľa inflácie. Na základe judikatúry sa toto pravidlo rozšírilo aj na odlúčené páry.
Opatrenia uvedené v súdnom príkaze o starostlivosti o deti a výpočet výšky výživného na deti a manžela možno následne zmeniť. Neplatenie výživného je trestný čin podľa článku 570 Trestného poriadku.
Rozluka so zodpovednosťou a bez nej: odlúčení manželia, ktorí nie sú zodpovední za rozluku, majú aj naďalej rovnaké dedičské práva ako manželia, ktorí nie sú odlúčení.
Manželia zodpovední za rozluku majú nárok na výživné len z majetku zosnulého, a to len vtedy, keď v čase dedičského konania mali nárok na výživné od zosnulého manžela (články 548 a 585 občianskeho zákonníka).
Ďalšie účinky: v prípade nedodržania rozhodnutia o rozluke vzniká nárok na zápis súdnej hypotéky, pričom na návrh osoby, ktorá má tento nárok, môže súd nariadiť zaistenie majetku zodpovedného manžela alebo vydať príkaz na zrážky z platu.
Podľa článku 117 a nasl. článkov občianskeho zákonníka existuje množstvo rôznych prípadov, v ktorých môže byť manželstvo vyhlásené za neplatné. Najlepším postupom je preskúmať dôvody neplatnosti a rozhodné právo v jednotlivých prípadoch.
Manželstvo je neplatné, ak je narušené jedným z nedostatkov stanovených zákonom, ale priznania existencie tohto nedostatku je nutné sa dovolať podaním návrhu na súd.
Návrh na anulovanie manželstva sa neprenáša na dedičov, pokiaľ sa už nečaká na rozsudok. Na konaní sa zúčastňuje prokurátor.
Zdroje: hmotnoprávne pravidlá sú uvedené v článkoch 117 až 129a občianskeho zákonníka.
Manželstvo môže byť neplatné z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov (článok 117 a nasl. články občianskeho zákonníka):
1. Jeden z manželov bol stále v predchádzajúcom manželstve: neplatnosť je absolútna a nepremlčateľná; návrh môže podať ktorýkoľvek z manželov, priamy príbuzný vo vzostupnej línii, prokurátor alebo akákoľvek osoba s oprávneným záujmom,
2. Impedimentum criminis; manželstvo uzavreli dvaja ľudia, z ktorých jeden bol usvedčený z vraždy alebo pokusu o vraždu druhého z manželov; neplatnosť je absolútna a neodstrániteľná a môže sa jej dovolávať ktorýkoľvek z manželov, prokurátor alebo akákoľvek osoba s oprávneným záujmom.
3. Manželstvo nemožno uzavrieť v prípade duševnej choroby jedného z manželov: príkaz potvrdzujúci túto chorobu môže byť vydaný aj po svadbe, ak sa preukáže, že choroba existovala v čase svadby; manželstvo môže napadnúť poručník, prokurátor alebo akákoľvek osoba s oprávneným záujmom.
4. Jeden z manželov nebol duševne spôsobilý (incapacità naturale); manželstvo môže napadnúť ten z manželov, ktorý napriek tomu, že nemá osvedčenie o nespôsobilosti, preukáže, že do manželstva vstúpil v stave duševnej nespôsobilosti; návrh nemožno podať, ak pár žil spolu viac ako rok odvtedy, ako navrhovateľ znova získal svoje duševné schopnosti.
5. Jeden z manželov bol neplnoletý: návrh môže podať ktorýkoľvek z manželov, prokurátor alebo rodičia; právo maloletého dieťaťa na podanie návrhu zanikne jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
6. Medzi manželmi boli väzby pokrvného príbuzenstva, nepokrvného príbuzenstva, osvojenia alebo afiliácie: tohto dôvodu neplatnosti sa môže dovolávať ktorýkoľvek z manželov, prokurátor alebo akákoľvek osoba s oprávneným záujmom s výnimkou prípadov, keď od svadby uplynul rok alebo viac a keď v danej veci mohlo byť získané povolenie na uzavretie manželstva napriek väzbám.
7. Nátlak, strach a omyl: súhlas bol získaný pod nátlakom alebo v dôsledku mimoriadne vážneho strachu z udalostí, ktoré tento manžel nemohol ovplyvniť; alebo došlo k zámene totožnosti alebo k omylu v súvislosti so zásadným osobnostným predpokladom druhého z manželov podľa článku 122 občianskeho zákonníka; návrh môže podať ten z manželov, ktorého súhlas bol chybný z jedného z týchto dôvodov, pokiaľ manželia nežili spolu jeden rok od momentu ukončenia hrozby násilia alebo zdroja strachu alebo od zistenia omylu.
8. Fingované manželstvo: toto manželstvo môže napadnúť ktorýkoľvek z manželov v prípade, že pri uzavretí manželstva sa dohodli, že nesplnia povinnosti alebo si neuplatnia práva z neho vyplývajúce; návrh na anulovanie sa musí podať v priebehu jedného roka od svadby; nie je možné ho podať, ak manželia po svadbe žili spolu ako manžel a manželka, aj keď len krátko.
Ak manželia konali v dobrej viere (t. j. pri uzavretí manželstva nevedeli o prekážke), manželstvo sa považuje za platné až do anulovania a anulovanie je účinné až od okamihu vydania príslušného príkazu [zásada „domnelého manželstva“ (matrimonio putativo)]. Manželstvo vyhlásené za neplatné má účinky platného manželstva, pokiaľ ide o prípadné deti, aj keď obaja manželia nekonali v dobrej viere.
Súd môže takisto jednému z manželov nariadiť pravidelné platby druhému z manželov počas maximálne troch rokov, ak druhý z manželov nemá dostatočné prostriedky a neuzavrel znova manželstvo.
Ak iba jeden z manželov konal v dobrej viere, manželstvo je účinné v prospech tohto manžela a prípadných detí. Manžel, ktorý nekonal v dobrej viere, musí zaplatiť spravodlivé odškodné zodpovedajúce výživnému za obdobie troch rokov, ako aj ďalšie výživné, ak neexistuje žiadna iná osoba, ktorá by mala povinnosť platiť výživné.
Zákonným dekrétom č. 132 z 12. septembra 2014, ktorý bol zmenený na zákon č. 162 z 10. novembra 2014, talianska vláda stanovila dva nové alternatívne postupy, do ktorých nie sú zahrnuté súdy:
1. Účastníci konania môžu uzavrieť dohodu o rokovaní (convenzione di negoziazione assistita) v prítomnosti advokáta (s predchádzajúcim povolením alebo súhlasom prokurátora), a tak majú možnosť zmierlivo vyriešiť svoj spor mimo súdu, s pomocou advokátov. Táto možnosť je dostupná pre manželov, ktorí chcú dosiahnuť vzájomne dohodnutú rozluku, aby ukončili občianske účinky svojho manželstva alebo ho nechali zaniknúť, alebo aby zmenili podmienky svojej rozluky alebo rozvodu, a to aj v prípade, že majú deti, ktoré ešte nie sú plnoleté alebo sú plnoleté, ale majú závažné zdravotné postihnutia, prípadne nie sú finančne nezávislé. Týmto postupom môžu páry predísť začatiu súdneho konania (články 2 a 6).
2. Ak manželia, ktorí nemajú deti, ktoré ešte nie sú plnoleté alebo sú plnoleté, ale majú závažné zdravotné postihnutia, prípadne nie sú finančne nezávislé, nedávno dostali možnosť uzavrieť dohodu na matričnom úrade, ktorá potvrdzuje ich rozluku, prípadne zánik alebo ukončenie občianskych účinkov manželstva, alebo mení podmienky ich rozluky alebo rozvodu (článok 12).
Celá oblasť bola reformovaná článkom 3 ods. 33 legislatívneho dekrétu č. 149 z 10. októbra 2022, ktorým sa do občianskeho súdneho poriadku zaviedla hlava IVa (pravidlá konaní týkajúcich sa osôb, maloletých detí a rodín).
V dôsledku týchto zmien sa do kapitoly III občianskeho zákonníka vložil nový oddiel II, ktorý sa zaoberá konaním o rozluke, zániku alebo ukončení občianskych účinkov manželstva, zániku registrovaného partnerstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj zmenami príslušných podmienok.
Pokiaľ nie je zákonom stanovené inak, podľa článku 473a ods. 1 občianskeho súdneho poriadku sa návrh musí podať na súd pre osoby, maloleté deti a rodiny (Tribunale per le persone, per i minorenni e le famiglie), ktorý prijíma rozhodnutia v senáte. Vec však môže prejednávať a preskúmať delegovaný člen senátu. Miestne príslušným súdom je súd v mieste, kde má dieťa obvyklý pobyt, ak sa v konaní majú prejednávať opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa; vo všetkých ostatných prípadoch sa uplatňujú všeobecné pravidlá miestnej príslušnosti, a preto je kritériom bydlisko odporcu (článok 473a ods. 11 občianskeho súdneho poriadku). Ak odporcu nemožno vysledovať alebo žije v zahraničí, právomoc má súd v mieste bydliska navrhovateľa alebo ak navrhovateľ žije v zahraničí, vo veci môže pojednávať akýkoľvek súd v Taliansku.
Podaný návrh musí obsahovať:
V návrhu musí byť zároveň uvedená existencia ďalších konaní, ktoré sa úplne alebo čiastočne týkajú rovnakých alebo súvisiacich návrhov. K návrhu sa musí priložiť kópia opatrení vrátane predbežných opatrení, ktoré už boli prijaté v uvedenom konaní.
K návrhu a žalobnej odpovedi sa za každých okolností musia pripojiť písomnosti uvedené v článku 473a ods. 12 treťom pododseku, konkrétne ide o tieto písomnosti:
V súlade s ustanoveniami článku 473a ods. 49 občianskeho súdneho poriadku účastníci konania môžu v návrhu na začatie konania o rozluke požiadať aj o zánik alebo ukončenie občianskych účinkov manželstva a súvisiacich nárokov. Návrhy podané týmto spôsobom sú prípustné po uplynutí obdobia stanoveného zákonom na tento účel a po vyhlásení rozsudku sa rozluka stane konečnou.
Návrh sa musí podať na príslušný súd spoločne s písomnosťami uvedenými v návrhu.
Do troch dní od podania návrhu predseda súdu určí spravodajcu, ktorý môže byť delegovaný na rozhodovanie v konaní, a naplánuje, kedy sa prvýkrát dostavia účastníci konania, pričom stanoví lehoty účasti odporcu na súde, ktorá sa musí uskutočniť najmenej 30 dní pred pojednávaním. Predseda súdu vymenuje zvláštneho opatrovníka, ak je odporca duševne chorý alebo je právne nespôsobilý.
Maximálny čas odo dňa podania návrhu do pojednávania je 90 dní.
V článku 473a ods. 51 sa upravuje postup týkajúci sa spoločných návrhov predložených účastníkmi konania.
Spoločný návrh týkajúci sa konania uvedeného v článku 473a ods. 47 sa musí podať na súd v mieste pobytu alebo bydliska jedného z účastníkov konania. Návrh musia podpísať účastníci konania a musí obsahovať aj údaje o príjme a majetku za posledné tri roky a o nákladoch, ktoré znášajú účastníci konania, ako aj o podmienkach súvisiacich s deťmi a hospodárskymi vzťahmi. Prostredníctvom návrhu môžu účastníci konania upravovať aj svoje majetkové vzťahy v ich úplnosti alebo čiastočne. Ak chcú využiť možnosť nahradenia ústneho pojednávania podaním písomných poznámok, musia o to požiadať v návrhu, pričom musia uviesť, že si neželajú zmier, a podaním písomností uvedených v článku 473a ods. 13 treťom pododseku. Po podaní predseda súdu naplánuje pojednávanie, na ktoré sa majú dostaviť účastníci konania, pred sudcom spravodajcom a zabezpečí odoslanie písomností prokurátorovi, ktorý vydá svoje stanovisko najneskôr tri dni pred dátumom pojednávania. Na pojednávaní sudca po vypočutí účastníkov konania a zohľadnení ich želania, že nestoja o zmier, postúpi vec na rozhodnutie. Sudca môže v prípade potreby vždy požiadať o objasnenie a požiadať účastníkov konania o podanie písomností uvedených v článku 473a ods. 12 treťom pododseku. Senát súdu vydá príkaz, ktorým schvaľuje alebo berie na vedomie dohodu medzi účastníkmi konania. Ak sú dohody v rozpore so záujmami detí, predvolá účastníkov konania, pričom uvedie zmeny, ktoré treba prijať, a v prípade nevhodného riešenia celý návrh zamietne. V prípade spoločného návrhu na zmenu podmienok týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k deťom a finančných príspevkov určených deťom alebo účastníkom konania predseda súdu určí spravodajcu, ktorý po získaní stanoviska prokurátora, predstúpi pred komory súdu. Sudca nariadi, aby sa účastníci konania dostavili osobne, keď o to spoločne žiadajú, alebo v prípade, keď je potrebné objasnenie týkajúce sa nových navrhovaných podmienok.
Existuje možnosť získať bezplatnú právnu pomoc (patrocinio a spese dello Stato), a tak využiť právne zastúpenie bez nutnosti uhradiť odmenu právnikovi a iné súdne trovy. Bezplatná právna pomoc je k dispozícii aj pre cudzích štátnych príslušníkov so zákonným pobytom v Taliansku. Podmienky oprávnenosti možno nájsť v zákone č. 217 z 30. júla 1990 a v informačnom prehľade o právnej pomoci. Návrhy na poskytnutie právnej pomoci sa musia predložiť príslušnej advokátskej komore (consiglio dell’ordine degli avvocati). Pozrite si webové sídla advokátskej komory (napr. rímskej advokátskej komory) a webové sídlo ministerstva spravodlivosti.
Zdroje: Zákon č. 217 z 30. júla 1990 zmenený zákonom č. 134 z 29. marca 2001.
Proti príkazu na rozluku, rozvod alebo anulovanie sa možno odvolať. Odvolanie sa podáva formou návrhu, ktorý musí obsahovať informácie stanovené v článku 342 občianskeho súdneho poriadku.
Rozhodnutia vydané v členskom štáte pred 1. augustom 2022 sa vykonávajú v ostatných členských štátoch v súlade s jednotnými pravidlami uznávania stanovenými nariadením (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel IIa). Rozhodnutia vydané po 1. auguste 2022 sa v členských štátoch EÚ uznávajú v súlade s nadväzujúcim nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (nariadenie Brusel IIb).
Podľa obidvoch nariadení je uznávanie rozsudkov v manželských veciach automatické. Rozhodnutia o rozvode, rozluke a anulovaní, proti ktorým sa v členskom štáte pôvodu už nie možné odvolať, sa vykonávajú spoločne s príslušným osvedčením bez toho, aby bolo potrebné aktualizovať záznamy v občianskom registri dožiadaného členského štátu. Mimosúdne dohody v manželských veciach (ako sú dohody o rokovaní uzatvorené na konci postupu stanoveného zákonným dekrétom č. 132 z 12. septembra 2014, ktorý bol zmenený na zákon č. 162 z 10. novembra 2014) sa takisto vykonávajú v EÚ so zreteľom na nariadenie Brusel IIb.
Ktorákoľvek zo zainteresovaných strán môže požiadať o vyhlásenie o tom, že zahraničný rozsudok musí alebo nesmie byť uznaný. Dôvody na zamietnutie uznania sú výslovne a komplexne uvedené v platnom nariadení. Žaloba vo forme návrhu na súd (ricorso) sa musí podať na odvolací súd (corte di appello) s miestnou príslušnosťou v mieste vykonania rozsudku v súlade s vnútroštátnym právom v Taliansku. Súd rozhodne bez zbytočného odkladu, a to po výsluchu druhej strany alebo bez neho, a rozhodnutie oznámi navrhovateľovi. V súlade s článkom 30a legislatívneho dekrétu č. 150 z 1. septembra 2011 zmeneného legislatívnym dekrétom č. 149/2022 sa konania vykonávajú na neverejnom pojednávaní bez účasti druhej strany.
Odvolanie proti rozsudku vydanom na neverejnom konaní možno podať v lehote 60 dní od doručenia príkazu.
Proti rozsudku vydanému po napadnutí rozhodnutia o uznaní sa možno následne odvolať na kasačnom súde (pozri prílohy k nariadeniu).
Taliansko je stranou nariadenia (EÚ) č. 1259/2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Rím III). Rozhodným právom pre konania o rozvode a rozluke týkajúce sa situácií so zahraničnými prvkami je právo, ktoré si zvolia účastníci konania v súlade s ustanoveniami článkov 5, 6 a 7 nariadenia a bez možnosti voľby právo určené na základe kolíznych kritérií stanovených v článku 8. Do hry vstupujú jednotné obmedzenia týkajúce sa cudzieho právneho poriadku stanovené uvedeným nariadením.
Článok 31 zákona č. 218 z 31. mája 1995, ktorým sa reformuje talianske medzinárodné právo súkromné, zmenený legislatívnym dekrétom č. 149/2022 a uplatňovaný v prípadoch, keď sa neuplatňuje jednotné európske medzinárodné právo súkromné, obsahuje aj úplný odkaz na pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1259/2010, v ktorom sa stanovuje, že účastníci konania sa môžu dohodnúť na určení rozhodného práva na základe vzájomnej dohody vyjadrenej písomne v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia a že určiť rozhodné právo môžu aj v priebehu konania do ukončenia prvého výsluchu účastníkov konania, a to aj prostredníctvom vyhlásenia manželov v zápisnici, ktoré vykonali osobne alebo prostredníctvom osobitného právneho zástupcu.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Nevyhnutnou podmienkou na začatie konania o rozvode v prípade manželstva uzavretého pred orgánom cirkvi je odoslanie oznámenia biskupovi okresu, v ktorom má navrhovateľ bydlisko. Návrh na rozvod možno podať tri mesiace po odoslaní oznámenia príslušnému biskupovi. Oznámenie sa nemusí odoslať v prípade, že dôvodom na rozvod je zmiznutie alebo duševná choroba.
Rozvodom zaniká manželstvo, ale automaticky to neznamená zmenu priezviska. Je na dotknutej strane, aby si zmenila meno prostredníctvom čestného vyhlásenia.
Rozvod nebude mať žiadny vplyv na majetkové spory. Táto vec sa rieši prostredníctvom samostatného návrhu, pretože ide o odlišné konania.
Žiadne, vzhľadom na to, že rozvodové konanie predstavuje samostatné konanie, nezávislé od konania o stanovení starostlivosti o deti s výnimkou prípadu, keď bolo pri rozvode rozhodnuté z dôvodu útoku na život alebo fyzického zneužívania detí.
Rozvod nemá žiadny vplyv na záležitosti týkajúce sa maloletých detí manželov (napr. príspevok na výživu, rodičovské práva a povinnosti, komunikácia). V prípade týchto záležitostí by sa mali podať osobitné žiadosti.
Rozvodom automaticky nevzniká povinnosť platiť výživné druhému z manželov. Po rozluke je potrebné podať samostatný návrh.
V cyperskom rodinnom práve neexistuje pojem „rozluka“.
Neuplatňuje sa.
Neuplatňuje sa.
Znamená to, že od dátumu rozsudku o anulovaní je manželstvo vyhlásené za neplatné a právne neúčinné.
Podľa článku 17 zákona o manželstve č. 104(I)/2003 v znení zákona č. 66(I)/2009, je manželstvo neplatné, ak bolo uzatvorené
a) bez toho, aby bolo najskôr rozvedené či zrušené prípadné, skôr uzatvorené manželstvo niektorej zo strán, uzatvorené či už cirkevným alebo civilným sobášom,
b) medzi pokrvnými príbuznými v priamej línii alebo príbuznými v bočnej línii až do piateho stupňa,
c) medzi príbuznými na základe uzatvorenia manželstva v priamej línii alebo v bočnej línii až do tretieho stupňa,
d) medzi osvojiteľom a osvojencom alebo ich potomkami,
e) medzi dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho otcom, ktorý uznal svoje otcovstvo, alebo jeho pokrvnými príbuznými.
Ak je manželstvo neplatné alebo vyhlásené za neplatné nezrušiteľným rozsudkom súdu, od dátumu vydania rozsudku sa stáva úplne neúčinným.
Áno, existujú alternatívne mimosúdne prostriedky na riešenie záležitostí týkajúcich sa rozvodu, ktoré sa uvádzajú v zákone 62(Ι)/2019 o mediácii rodinných sporov, ktorý nadobudol účinnosť 25. apríla 2019. Na uľahčenie vykonávania boli 30. decembra 2022 vydané osobitné nariadenia (RAA 507/2022).
Návrh na zánik/anulovanie manželstva je potrebné podať na rodinný súd (Οikogeneiakó Δikastírio) v okrese (eparchía), v ktorom majú bydlisko obaja účastníci konania alebo jeden z nich. Návrh musí byť v súlade so vzorom 1 procesných predpisov Najvyššieho súdu z roku 1990 (Týpo 1 ton Diadikastikón Kanonismón tou Anótatou Dikastiríou tou 1990). Spolu s návrhom sa musí predložiť dôkaz o odoslaní oznámenia príslušnému biskupovi alebo doklad o prijatí doporučeného listu týkajúceho sa oznámenia príslušnému biskupovi, ako aj sobášny list účastníkov konania.
Áno. Návrh je potrebné podať na príslušný rodinný súd (Οikogeneiakó Δikastírio).
Áno, odvolanie proti rozhodnutiu týkajúcemu sa rozvodu alebo anulovania manželstva je možné podať na rodinnom súde druhého stupňa (Δevterováthmio Οikogeneiakó Δikastírio).
Návrh je potrebné podať na príslušný rodinný súd Cyperskej republiky na základe nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
Je možné podať námietku na rodinný súd, na ktorý bol podaný návrh na uznanie a registráciu rozhodnutia iného členského štátu.
Rodinné súdy v Cyperskej republike sú príslušné vo veciach týkajúcich sa zániku alebo anulovania manželstva v týchto prípadoch len vtedy, keď účastníci konania žijú na Cypre aspoň tri mesiace. V týchto prípadoch sa uplatňujú cyperské právne predpisy.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Prípady, keď možno zrušiť manželstvo rozvodom, sú podrobne opísané v časti Rodinné právo lotyšského Občianskeho zákonníka a v oddiele P notárskeho poriadku. Všeobecný rámec inštitúcie manželstva je stanovený v časti Rodinné právo Občianskeho zákonníka.
V Lotyšsku môže manželstvo rozviesť len súd alebo notár (notārs). Súd môže manželstvo rozviesť na základe návrhu jedného alebo oboch manželov. Notár môže manželstvo rozviesť, ak manželia dospeli k dohode o zrušení manželstva rozvodom a nemajú žiadne spoločné maloleté dieťa ani spoločný majetok alebo ak manželia majú spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok za predpokladu, že uzavreli písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, práve na styk s dieťaťom, spôsobe výživy dieťaťa a o rozdelení spoločného majetku.
Jedným z predpokladov tohto druhu rozvodu je teda dohoda manželov o starostlivosti o dieťa narodené v manželstve, spôsobe výživy dieťaťa a rozdelení spoločného majetku.
Ak má manželstvo rozviesť súd, musí dospieť k záveru, že manželstvo je rozvrátené. Manželstvo sa považuje za rozvrátené, ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nemožno očakávať, že sa k spolužitiu vrátia.
Jedným z predpokladov tohto druhu rozvodu je teda dohoda manželov o starostlivosti o dieťa narodené v manželstve, spôsobe výživy dieťaťa a rozdelení spoločného majetku. Ak manželia nedospejú k dohode, o nárokoch musí rozhodnúť súd spolu s návrhom na rozvod manželstva.
Rozvod manželstva notárom
Notár môže manželstvo rozviesť v prípade, že došlo k jeho rozvratu, manželia dospeli k dohode o zrušení svojho manželstva rozvodom a notár dostal spoločný návrh podpísaný oboma manželmi. Ak majú manželia spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok, k žiadosti musia priložiť aj písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, právach na styk, výživnom na dieťa a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva súdom
Súd môže rozviesť manželstvo v prípadoch, keď manželia nedospeli k dohode o zrušení svojho manželstva rozvodom a je splnená jedna z týchto podmienok:
manželia žijú oddelene dlhšie ako rok; manželia žijú oddelene, nemajú spoločnú domácnosť a jeden z manželov je rozhodnutý neobnoviť spoločnú domácnosť, čím zaniká možnosť manželského spolužitia. Spoločná domácnosť nemusí existovať ani v prípade, že manželia obývajú spoločnú nehnuteľnosť.
Ak manželia žijú oddelene kratšie ako rok, súd môže rozviesť manželstvo len v prípade, že:
Keď jeden z manželov podá návrh na rozvod z iných dôvodov, ako sú tri uvedené dôvody, a manželia žijú oddelene kratšie ako jeden rok, súd manželstvo nemôže rozviesť a preskúmanie prípadu musí odložiť s ohľadom na možné zmierenie manželov.
Ak manželia žijú oddelene kratšie ako jeden rok, notár môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia a notárovi predložili návrh na rozvod manželstva v súlade s postupom stanoveným v notárskom poriadku.
Keď sa za uvedených okolností súd domnieva, že manželstvo je stále možné zachovať, konanie o rozvode manželstva môže byť odložené o maximálne šesť mesiacov s ohľadom na možné zmierenie manželov.
Keď jeden z manželov podá návrh na rozvod z iných dôvodov, ako sú tri uvedené dôvody, a manželia ešte nežijú oddelene tri roky, súd manželstvo nemôže rozviesť pred uplynutím trojročnej zákonnej lehoty týkajúcej sa oddeleného života manželov a preskúmanie prípadu musí odložiť s ohľadom na možné zmierenie manželov.
Ak manželia žijú oddelene kratšie ako tri roky, notár môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia a notárovi predložili návrh na rozvod manželstva v súlade s postupom stanoveným v notárskom poriadku.
Súd nemôže rozviesť manželstvo ani v prípade, že došlo k jeho rozvratu, ak je zachovanie manželstva v mimoriadnych prípadoch potrebné z hľadiska záujmu spoločného maloletého dieťaťa manželov.
Hneď ako rozsudok o rozvode nadobudne právoplatnosť alebo hneď ako certifikovaný notár vydá certifikát o rozvode, práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu medzi manželmi prestávajú existovať. Z rozvodu môžu bývalým manželom vyplynúť nové práva a povinnosti. Po zrušení manželstva rozvodom môže ktorákoľvek strana uzavrieť iné manželstvo.
Podľa Občianskeho zákonníka manžel, ktorý si pri uzavretí manželstva zmenil priezvisko, má po rozvode manželstva právo používať spoločné priezvisko alebo, ak si to želá, súd alebo notár mu povolí používanie priezviska, ktoré mal pred manželstvom.
Na návrh druhého z manželov môže súd zakázať manželovi, ktorý prispel k rozvratu manželstva, aby si ponechal spoločné priezvisko za predpokladu, že tým nebudú poškodené záujmy dieťaťa.
Notár môže rozviesť manželstvo, ak manželia uzavreli písomnú dohodu o rozdelení akéhokoľvek spoločného majetku a túto dohodu pripojili k návrhu na rozvod.
Keď manželstvo rozvádza súd, manželia sa môžu dohodnúť na rozdelení spoločného majetku. Ak manželia nedospejú k dohode, o ich nárokoch rozhodne súd na základe Občianskeho zákonníka alebo ustanovení manželskej zmluvy. V Občianskom zákonníku sú stanovené dva druhy majetkových vzťahov manželov, a to vzťahy upravené právnymi predpismi a vzťahy upravené manželskou zmluvou. Typ vzťahu definuje postup, ktorým sa majetok v prípade rozvodu rozdelí.
Ak sú majetkové vzťahy upravené právnymi predpismi, v prípade delenia majetku má každý z manželov právo ponechať si majetok, ktorý mu patril pred uzavretím manželstva, a akýkoľvek oddelený majetok, ktorý nadobudol počas manželstva. Všetko, čo manželia nadobudli počas manželstva spoločne alebo čo nadobudol jeden z manželov za spoločné prostriedky, je spoločným majetkom oboch manželov. Predpokladá sa, že spoločný majetok patrí obom manželom rovnako, pokiaľ jeden z nich nedoloží a nedokáže, že majetok by mal byť rozdelený v inom pomere.
V prípadoch, keď sú majetkové vzťahy upravené manželskou zmluvou, v zmluve môže byť stanovené oddelené alebo spoločné vlastníctvo všetkého majetku manželov a o rozdelení majetku sa potom rozhodne v súlade s procesom, ktorý je v právnych predpisoch určený pre príslušný zmluvný majetkový vzťah.
Otázky vyplývajúce z opísaných právnych vzťahov v rodine, najmä otázky vyplývajúce z právnych vzťahov rodičov a detí, nemožno v prípade rozvodu posudzovať osobitne.
Ak manželstvo rozvádza notár, manželia sa musia dohodnúť nielen na rozvode, ale aj na starostlivosti o dieťa, právach na styk a na výživnom pre deti. Predchádzajúca dohoda o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, právach na styk a výživnom na dieťa musí byť predložená spolu s návrhom na rozvod.
Ak manželstvo rozvádza súd, manželia sa musia dohodnúť na starostlivosti o maloleté dieťa, právach na styk a výživnom na dieťa. Ak takáto dohoda nebola uzavretá (s výnimkou prípadov, keď sa o nárokoch už rozhodlo), musia sa takéto nároky súdu predložiť spolu s návrhom na rozvod, inak súd nemôže manželstvo rozviesť.
Dôsledky rozvodu v súvislosti s rodičovskou zodpovednosťou
Zodpovednosť za starostlivosť o dieťa nezaniká, ak dieťa už nežije s jedným alebo oboma rodičmi.
Ak rodičia žijú oddelene, naďalej nesú spoločnú zodpovednosť. Dohľad nad dieťaťom a starostlivosť oň musí zabezpečovať rodič, s ktorým dieťa žije.
O otázkach, ktoré môžu mať značný vplyv na vývoj dieťaťa, musia rodičia rozhodovať spoločne. Ak sa v právnych predpisoch neurčuje inak, o sporoch medzi rodičmi rozhoduje sirotský súd (bāriņtiesa).
Spoločná starostlivosť rodičov zaniká, ak sa dohodou medzi rodičmi alebo súdnym rozhodnutím zverí dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov.
Ak je dieťa v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento rodič má práva a povinnosti vyplývajúce zo spoločnej starostlivosti o dieťa. Druhý rodič musí mať právo na styk (právo udržiavať kontakt a súkromné vzťahy s dieťaťom).
Dôsledky rozvodu v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom
Otázka starostlivosti o výživu dieťaťa sa musí vyriešiť počas konania o rozvode manželstva. Rodičia majú voči svojim deťom v rámci svojich schopností a finančnej situácie vyživovaciu povinnosť. Povinnosť živiť dieťa spočíva na otcovi a matke, až kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Zodpovednosť za výživu dieťaťa nekončí, ak dieťa žije oddelene od rodiny alebo ak dieťa už nežije s jedným alebo oboma rodičmi. Pri rozvode manželstva sa môžu rodičia dieťaťa dohodnúť na starostlivosti o výživu dieťaťa, ale ak rodičia nedospejú k dohode, spor vyrieši súd počas konania o rozvode manželstva.
Podľa Občianskeho zákonníka v čase, keď sa manželstvo rozvádza, a dokonca aj neskôr, môže bývalý manžel požiadať druhého z manželov o výživné (primerané jeho finančnej situácii) s cieľom zabezpečiť si predchádzajúcu životnú úroveň. Povinnosť zabezpečovať predchádzajúcu životnú úroveň bývalého manžela sa končí v prípade, že:
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Inštitút rozluky v lotyšskom práve neexistuje.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné, ak boli uzavretím manželstva porušené právne predpisy, ktoré bránili jeho právoplatnému uzavretiu. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné sa má za to, že strany nikdy neuzavreli manželstvo, a manželstvo sa považuje za neplatné od okamihu jeho uzavretia. Treba poznamenať, že manželstvo možno vyhlásiť za neplatné aj po rozvode.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné len v týchto prípadoch stanovených v právnych predpisoch:
Vo všetkých týchto prípadoch môže návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné predložiť ktorákoľvek zainteresovaná strana alebo prokurátor bez akýchkoľvek časových obmedzení. Ak manželstvo zaniklo smrťou alebo bolo zrušené rozvodom, návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné môžu podať len osoby, ktorých práva boli dotknuté. Ak obaja manželia zomreli, nemožno podať návrh na vyhlásenie ich manželstva za neplatné.
Osoba, ktorej manželstvo je vyhlásené za neplatné, znovu nadobudne priezvisko, ktoré mala pred uzavretím manželstva. Ak si v čase uzavretia manželstva jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že toto manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, môže požiadať súd o povolenie ponechať si priezvisko z manželstva.
Ak si v čase uzavretia manželstva jeden z manželov bol vedomý skutočnosti, že manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné, druhý z manželov má právo žiadať od neho nielen prostriedky nevyhnutné na udržanie svojej predchádzajúcej životnej úrovne, ale aj náhradu morálnej ujmy.
Pri vyhlásení manželstva za neplatné sú okolnosti, za ktorých je bývalý manžel zbavený povinnosti zabezpečovať predchádzajúcu životnú úroveň druhého z manželov, rovnaké ako v prípade rozvodu (pozri otázku 3.4).
Pokiaľ ide o rozdelenie majetku pri vyhlásení manželstva za neplatné, obaja bývalí manželia majú právo ponechať si svoj majetok spred uzavretia manželstva a akýkoľvek majetok, ktorý nadobudli sami počas spolužitia. Spoločne nadobudnutý majetok bude rovným dielom rozdelený medzi bývalých manželov.
Ak si v čase uzavretia manželstva ani jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, majetok sa rozdelí v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú rozdelenie majetku nadobudnutého počas právoplatného manželstva. Ak si však len jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, postup týkajúci sa rozdelenia majetku nadobudnutého počas právoplatného manželstva v prípade rozvodu sa vzťahuje len na toho z manželov, ktorý si nebol vedomý, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné.
V Lotyšsku môže manželstvo rozviesť notár na základe spoločného návrhu oboch manželov. Postup pri rozvode manželstva notárom je stanovený v oddiele P notárskeho poriadku. Certifikovaný notár manželstvo rozvedie, ak sa manželia dohodli na zrušení manželstva rozvodom a nemajú žiadne spoločné maloleté dieťa ani spoločný majetok alebo ak manželia majú spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok a uzavreli písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, práve na styk s dieťaťom, spôsobe výživy dieťaťa a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva notárom
V prípade rozvodu manželstva notárom neexistuje konkrétna miestna príslušnosť – strany sa môžu obrátiť na ktoréhokoľvek notára kdekoľvek v krajine. To neplatí pre cezhraničné prípady, pri ktorých sa príslušnosť súdov riadi pravidlami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Ak podľa právnych predpisov Európskej únie alebo iných medzinárodných právnych predpisov cezhraničný rozvod nespadá do súdnej právomoci Lotyšska, certifikovaný notár nemôže začať konanie o rozvode manželstva a musí v tomto zmysle informovať manželov.
Pri cezhraničných rozvodoch sa rozhodné právo určuje v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku.
V návrhu na rozvod podanom notárovi sa musí uviesť:
Žiadosť musí obsahovať originál sobášneho listu alebo jeho kópiu, alebo výpis vydaný na matričnom úrade, alebo vyhlásenie z matričného úradu.
Ak majú manželia spoločné maloleté dieťa alebo spoločný majetok, k žiadosti musia priložiť aj písomnú dohodu o starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, právach na styk, výživnom na dieťa a o rozdelení spoločného majetku.
Rozvod manželstva súdom
Návrh na rozvod manželstva alebo vyhlásenie manželstva za neplatné sa musí podať na príslušnom okresnom alebo mestskom súde [rajona (pilsētas) tiesa] – zvyčajne je to súd v ohlásenom mieste pobytu odporcu alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu. Návrh môže byť podaný na súde v ohlásenom mieste pobytu navrhovateľa alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu, ak:
Pravidlá príslušnosti v prípadoch rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, keď má jeden z manželov obvyklý pobyt v inom členskom štáte alebo je občanom iného členského štátu, sú stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Keď sa určí príslušný členský štát, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.
Pravidlá príslušnosti v prípadoch rozvodu sú stanovené aj v dvojstranných medzinárodných dohodách o právnej pomoci a právnych vzťahoch, ktoré boli uzavreté s tretími krajinami a ktoré sú pre Lotyšsko záväzné.
Podľa článkov 128 a 2351 zákona o občianskom súdnom konaní sa v návrhu podanom na súde musí uviesť:
V návrhu na rozvod sa takisto musí uviesť:
Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Vo veci rozvodu manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné musí mať zástupca strany osobitné povolenie, aby sa mohol vecou zaoberať. Povolenie konať vo veci rozvodu manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné sa vzťahuje aj na akékoľvek súvisiace nároky.
K návrhu musia byť priložené tieto dokumenty:
Vo všeobecnosti štát poskytuje právnu pomoc, ak finančná situácia alebo výška príjmu znemožňuje danej osobe zabezpečiť si ochranu svojich práv alebo ak sa náhle ocitne v situácii alebo sa vyskytnú finančné okolnosti, ktoré jej v tom bránia (napr. v dôsledku prírodnej katastrofy, vyššej moci alebo ďalších okolností, nad ktorými nemá kontrolu), alebo ak je daná osoba úplne závislá od štátu alebo miestneho orgánu, čo jej spôsobuje objektívne ťažkosti pri ochrane svojich práv. Právna pomoc sa poskytuje v súlade so zákonom o štátnej právnej pomoci.
Právna pomoc sa zvyčajne vzťahuje na výdavky na prípravu procesných písomností, právne poradenstvo v priebehu konania, zastupovanie pred súdom a výkon rozsudku.
Lotyšsko poskytuje aj právnu pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003.
V prvom stupni sa vecou zaoberá okresný alebo mestský súd [rajona (pilsētas) tiesa]. Proti rozhodnutiu sa možno odvolať na krajskom súde (apgabaltiesa) a možno ho napadnúť aj kasačným opravným prostriedkom (kasācija).
Ak manželstvo rozvádza notár, treba zdôrazniť, že pravdivosť dokumentov osvedčených v súlade so zákonným postupom nemožno spochybniť. Možno ich napadnúť predložením osobitného návrhu.
Každá sťažnosť, že certifikovaný notár pri plnení svojich povinností konal nesprávne alebo odmietol plnenie svojich povinností, sa musí predložiť krajskému súdu, ktorého dohľadu notár podlieha, a to v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď notár vykonal úkon, na ktorý sa sťažnosť vzťahuje, alebo odmietol vykonať žiadaný úkon.
Rozsudok vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, sa v Lotyšsku uznáva v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa nich sa rozsudok vydaný v jednom členskom štáte musí uznať v ostatných členských štátoch bez osobitných procesných dojednaní. Aby sa zaručilo, že rozsudok vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bude uznaný v Lotyšsku, môže ktorákoľvek zainteresovaná strana v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 požiadať o rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní rozsudku tak, že podá návrh na uznanie (atzīšana) alebo na uznanie a vykonanie (atzīšana un izpildīšana) zahraničného rozsudku na okresnom alebo mestskom súde v mieste, kde sa má rozsudok vykonať, alebo v ohlásenom mieste pobytu odporcu, alebo, ak ho nemá, v jeho skutočnom mieste pobytu.
Rozhodnutie o uznaní alebo uznaní a vykonaní rozsudku vydaného zahraničným súdom prijme samosudca na základe predloženého návrhu a priložených dokumentov do desiatich dní odo dňa predloženia návrhu bez toho, aby predvolal strany. Sudca môže odmietnuť uznať rozsudok v Lotyšsku len na základe jedného z dôvodov neuznania uvedených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Tie umožňujú odmietnutie uznania rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku v týchto prípadoch:
Podľa článku 638 zákona o občianskom súdnom konaní navrhovateľ uvedie v návrhu na uznanie rozsudku tieto informácie:
Podľa článku 37 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 treba k návrhu na uznanie rozsudku vydaného súdom iného členského štátu priložiť:
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 môže zainteresovaný účastník namietať proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné dvoma spôsobmi.
Po prvé, podľa článku 21 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 môže ktorýkoľvek zainteresovaný účastník súdu navrhnúť, aby rozhodol o neuznaní rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku.
Po druhé, v prípade týkajúcom sa uznania rozsudku môže odporca napadnúť uznanie rozsudku v Lotyšsku dokonca aj vtedy, keď už iná osoba podala návrh na uznanie rozsudku a keď okresný alebo mestský súd na základe takéhoto návrhu už rozsudok uznal. Odporca môže vzniesť námietky proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte v Lotyšsku tak, že napadne rozhodnutie okresného alebo mestského súdu, ktorým bol rozsudok uznaný. Podľa článku 33 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa možno proti rozhodnutiu okresného alebo mestského súdu vo veci uznania rozsudku vydaného súdom v inom členskom štáte odvolať na krajskom súde pomocou dodatočnej námietky (blakus sūdzība) predloženej súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a zaslaním návrhu príslušnému krajskému súdu. Odporca alebo navrhovateľ sa môžu proti rozhodnutiu krajského súdu o uznaní rozsudku odvolať na senát najvyššieho súdu (Augstākās tiesas Senāts) pomocou dodatočnej námietky (blakus sūdzība) predloženej súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a zaslaním návrhu občianskoprávnej komore senátu najvyššieho súdu.
Odporca môže vzniesť námietky proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte len na základe jedného z dôvodov neuznania stanovených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (pozri otázku 14).
Postup pre určenie rozhodného práva sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (nariadenie Rím III).
https://www.llrx.com/2002/11/features-latvian-law-guide/ (v angličtine)
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Otázky týkajúce sa rozvodu sú opísané v tretej knihe (s názvom Rodinné právo) časti 2 kapitole IV Občianskeho zákonníka Litovskej republiky (Civilinis kodeksas).
V článku 3.51 sa stanovujú podmienky rozvodu na základe vzájomného súhlasu manželov. Manželstvo možno rozviesť za predpokladu, že sa splnia tieto podmienky:
V uvedených prípadoch sa rozvod vyhlási v zjednodušenom postupe.
V článku 3.55 litovského občianskeho zákonníka sa stanovujú podmienky rozvodu na základe návrhu jedného z manželov podaného na okresnom súde (apylinkės teismas) v mieste jeho bydliska. V tomto prípade možno manželstvo rozviesť za predpokladu, že sa splní aspoň jedna z týchto podmienok:
V článku 3.60 litovského občianskeho zákonníka sa stanovujú podmienky rozvodu zavineného jedným z manželov (oboma manželmi). Jeden z manželov môže požiadať o rozvod, ak došlo k rozvratu manželstva z dôvodu zavinenia druhého z manželov. Jednému z manželov sa pripisuje vina za rozvrat manželstva, ak sa dopustil podstatného porušenia manželských povinností, ktoré sú uvedené v tretej knihe (Rodinné právo) litovského občianskeho zákonníka (Civilinis kodeksas), v dôsledku čoho sa manželské spolužitie stane nemožným. Manželstvo sa pokladá za rozvrátené v dôsledku zavinenia druhého z manželov, ak bol dotyčný odsúdený za úmyselný trestný čin, dopustil sa nevery, týral druhého manžela alebo iného člena rodiny alebo opustil rodinu a vyše roka sa o ňu vôbec nestará.
Odporca môže počas konania o rozvod poprieť svoju vinu a predložiť dôkazy o tom, že navrhovateľ nesie zodpovednosť za rozvrat manželstva. Po zvážení okolností prípadu môže súd vyhlásiť, že za rozvrat manželstva sú vinní obidvaja manželia. Ak súd uzná, že za rozvrat manželstva sú vinní obidvaja manželia, dôsledky sú rovnaké ako v prípade zániku manželstva na základe vzájomného súhlasu.
Manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov alebo rozvodom podľa podmienok uvedených v právnych predpisoch. Manželstvo možno rozviesť na základe vzájomného súhlasu manželov, na návrh jedného z manželov alebo na základe viny jedného z manželov alebo obidvoch manželov.
Manželstvo sa pokladá za rozvedené odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Do troch pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode musí súd poslať kópiu daného rozhodnutia na miestny matričný úrad, ktorý uskutoční záznam o rozvode.
Po rozvode si môže manžel(-ka) ponechať priezvisko používané počas manželstva alebo sa vrátiť k predošlému priezvisku. Ak dôjde k zániku manželstva v dôsledku zavinenia jedného z manželov, súd môže na návrh druhého z manželov zakázať tomu z manželov, ktorý sa dopustil viny, aby si ponechal spoločné priezvisko, okrem prípadu, keď majú manželia spoločné deti.
Majetok manželov sa rozdelí na základe majetkového režimu manželov, ktorý sa môže stanoviť zákonom alebo zmluvou. Ak neexistuje zmluva o majetkovom režime manželov, majetok manželov podlieha zákonnému majetkovému režimu. Majetkové režimy manželov sú upravené v tretej knihe časti 3 kapitole VI litovského občianskeho zákonníka (Civilinis kodeksas).
Ak je vlastníkom domácnosti manželov jeden z manželov, súd môže stanoviť užívacie právo a umožniť druhému z manželov, aby v ňom zostal za predpokladu, že po rozvode s týmto manželom zostanú bývať maloleté deti. Užívacie právo trvá, kým dieťa alebo deti dosiahnu plnoletosť. Ak je domácnosť manželov v prenájme, súd môže priznať nájomné právo tomu z manželov, s ktorým budú maloleté deti bývať, alebo tomu z manželov, ktorý je práceneschopný, a druhého z manželov vysťahovať, ak majú bývalí manželia na základe súdneho rozhodnutia žiť oddelene.
V rozhodnutí vo veci rozvodu súd zároveň určí výživné na toho z bývalých manželov, ktorý potrebuje podporu, pokiaľ sa už otázka výživného nevyriešila medzi manželmi v rámci rozvodového vysporiadania. Manželia nemajú právo na výživné, ak ich majetok alebo príjem stačí na zabezpečenie živobytia v plnej miere. Predpokladá sa, že výživné bude potrebovať ten z manželov, ktorý vychováva maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva alebo je práceneschopný z dôvodu staroby alebo choroby. Pokiaľ niektorý z manželov nemal možnosť získať kvalifikáciu (alebo ukončiť štúdium) v dôsledku manželstva a spoločných záujmov rodiny alebo potreby starostlivosti o deti, má právo požadovať, aby druhý z manželov finančne pokryl ukončenie príslušného štúdia alebo preškolenie.
Ten z manželov, ktorý je vinný za rozvod, nemá právo na výživné.
Pri rozhodovaní o výživnom a stanovení jeho výšky musí súd zohľadniť dĺžku trvania manželstva, potrebu výživného, majetok obidvoch bývalých manželov, ich zdravotný stav, vek a schopnosť pracovať, pravdepodobnosť, s akou si nezamestnaný(-á) manžel(-ka) nájde prácu, a ďalšie dôležité okolnosti.
Výživné sa zníži, prizná sa len dočasne alebo sa zamietne jeho vyplácanie, ak existuje niektorá z týchto okolností:
Súd môže požiadať toho z manželov, ktorý je povinný poskytovať výživné druhému z manželov, aby poskytol primeranú záruku, že túto povinnosť splní. Výživné sa môže priznať formou jednorazovej platby, pravidelných mesačných platieb (splátok) alebo prevodom majetku.
Ak jeden z manželov podá návrh na rozvod z dôvodu pozbavenia spôsobilosti druhého z manželov na právne úkony, ten z manželov, ktorý začne konanie o rozvod, musí platiť za liečbu a starostlivosť bývalého manžela či manželky, pokiaľ náklady nie sú kryté zo zdrojov štátneho sociálneho zabezpečenia.
Rozhodnutie o výživnom je dôvodom na povinné založenie (hypotéku) majetku odporcu. Ak bývalý(-á) manžel(-ka) nesplní svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení výživného, na uskutočnenie platieb sa v súlade so zákonným postupom môže použiť jeho/jej majetok.
V prípade úmrtia bývalého(-ej) manžela(-ky), ktorý(-á) bol(-a) povinný(-á) platiť výživné, tento záväzok prechádza na jeho/jej dedičov, pokiaľ to dedičstvo umožňuje, bez ohľadu na spôsob prijatia majetku.
Ak bývalý(-á) manžel(-ka), ktorému(-ej) sa poskytovalo výživné, zomrie alebo opätovne uzavrie manželstvo, vyživovacia povinnosť zanikne. V prípade úmrtia sa nárok na nedoplatky alebo zatiaľ nezaplatené výživné prenáša na dedičov zosnulého(-ej) manžela(-ky). Ak dôjde k zániku nového manželstva, bývalý(-á) manžel(-ka) môže požiadať o opätovné vyplácanie výživného za predpokladu, že vychováva dieťa alebo sa stará o postihnuté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Vo všetkých ostatných prípadoch má povinnosť manžela(-ky) z nasledujúcich manželstiev spočívajúca v platbe výživného prednosť pred povinnosťou bývalého(-ej) manžela(-ky) z predchádzajúceho manželstva.
Rozhodnutím súdu o rozluke sa končí spolužitie manželov, pričom ich ostatné práva a povinnosti nezanikajú. Rozluka môže byť prvým krokom k rozvodu. To však neznamená, že manželia nemôžu obnoviť spolužitie. Na rozdiel od rozvodu odlúčení manželia nemôžu uzatvoriť nové manželstvo, keďže nie sú oficiálne rozvedení.
Jeden z manželov môže požiadať súd o rozluku, ak určité okolnosti, ktoré nemusia závisieť od druhého z manželov, poukazujú na to, že ich spoločný život sa stal neudržateľným/nemožným alebo by mohol podstatne poškodiť záujmy ich maloletých detí, alebo manželia už nemajú záujem o spoločný život. Manželia môžu spoločne požiadať súd o rozluku, ak podpísali dohodu o rozluke, v ktorej sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa bydliska, výživného a vzdelávania ich maloletých detí, rozdelenia ich majetku a vzájomného platenia výživného.
Rozluka neovplyvňuje práva a povinnosti manželov, pokiaľ ide o ich maloleté deti; manželia len žijú oddelene. Pri vydaní rozhodnutia o rozluke súd musí vždy vydať rozhodnutie o majetkovom usporiadaní, pokiaľ sa už tieto záležitosti nevyriešili v rámci manželskej dohody. Právne dôsledky rozluky v súvislosti s vlastníckymi právami manželov nadobúdajú účinnosť od začiatku konania. Ten z manželov, ktorý sa nepovažuje za vinného za rozluku, však môže požiadať súd, aby boli právne dôsledky rozluky s ohľadom na vlastnícke práva spätne účinné k dátumu, kedy manželia skutočne prestali spoločne žiť. Ak jeden z odlúčených manželov zomrie po tom, čo bolo vydané rozhodnutie o rozluke, pozostalý(-á) si ponecháva všetky zákonné práva pozostalého(-ej) manžela(-ky), pokiaľ nebol(-a) súdom vyhlásený(-á) za vinného(-ú) za rozluku. Rovnaké pravidlo sa uplatňuje vtedy, keď súd rozhodne o rozluke na základe spoločného návrhu manželov, pokiaľ nie je v dohode o rozluke medzi manželmi stanovené inak. Pozostalý z manželov však nemôže zdediť majetok zosnulého z manželov.
Pri vydávaní rozhodnutia o rozluke môže súd nariadiť tomu z manželov, ktorý je vinný za rozluku, aby platil výživné druhému z manželov, ak potrebuje podporu, pokiaľ sa už otázka výživného medzi manželmi nevyriešila v rámci dohody o rozluke.
Rozluka zaniká vtedy, keď manželia obnovia spolužitie, a ich spoločným životom sa potvrdzuje ich zámer žiť spolu natrvalo. Rozluka zaniká vtedy, keď súd vydá rozhodnutie, prostredníctvom ktorého vyhovie spoločnému návrhu manželov na ukončenie rozluky a ktorým zruší svoje predchádzajúce rozhodnutie o rozluke.
Po obnovení spolužitia zostane majetok manželov oddelený, až kým neuzavrú novú manželskú dohodu a nezvolia si nový majetkový režim. Zo zániku rozluky vyplývajú právne dôsledky pre tretie strany, len ak manželia uzavrú novú manželskú dohodu a zaregistrujú ju v súlade s postupom stanoveným v článku 3.103 litovského občianskeho zákonníka (Civilinis kodeksas).
Ak boli manželia odlúčení dlhšie ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorýkoľvek z manželov môže podať návrh na rozvod.
Manželstvo môže vyhlásiť za neplatné len súd. Manželstvo, ktoré bolo súdom vyhlásené za neplatné, je neplatné ab initio. Právne dôsledky vyplývajúce z vyhlásenia manželstva za neplatné (pozri bod 9) závisia od toho, či manželia (alebo aspoň jeden z nich) pri uzavretí manželstva konali v dobrej viere. V každom prípade však zákon chráni práva detí z manželstva, ktoré bolo vyhlásené za neplatné (považujú sa za deti narodené v manželstve). Účastníci konania môžu po vyhlásení ich manželstva za neplatné uzavrieť nové manželstvo alebo registrované partnerstvo.
Manželstvo sa môže vyhlásiť za neplatné, ak sa nesplnia tieto podmienky potrebné pre uzavretie manželstva:
Manželstvo sa môže uzavrieť len s osobou opačného pohlavia.
Muž a žena musia vstúpiť do manželstva z vlastnej slobodnej vôle. Akákoľvek hrozba, nátlak, podvod alebo neexistencia slobodnej vôle je dôvodom na vyhlásenie manželstva za neplatné.
Manželstvo môžu uzavrieť osoby, ktoré majú v deň sobáša minimálne osemnásť rokov. Na návrh osoby, ktorá chce uzavrieť manželstvo pred dovŕšením veku osemnásť rokov, môže súd prostredníctvom zjednodušeného postupu znížiť vek na uzavretie manželstva, avšak maximálne o dva roky. Tehotenstvo je dôležitým dôvodom na zníženie minimálneho veku na uzavretie manželstva. Ak je dotyčná osoba tehotná, súd jej môže dať súhlas k uzavretiu manželstva pred dovŕšením veku šestnásť rokov.
Osoba, ktorá bola právoplatným súdnym rozhodnutím vyhlásená za nespôsobilú na právne úkony, nemôže uzavrieť manželstvo. Ak sa ukáže, že súdu bola predložená vec, ktorej cieľom je vyhlásenie jednej zo strán zamýšľaného manželstva za nespôsobilú na právne úkony, registrácia manželstva sa musí odložiť, až kým rozhodnutie v danej veci nenadobudne právoplatnosť.
Osoba, ktorá uzavrela manželstvo a ktorá nedosiahla rozvod v súlade s postupom stanoveným v právnych predpisoch, nemôže uzavrieť ďalšie manželstvo.
Medzi rodičmi a deťmi, osvojiteľmi a osvojencami, starými rodičmi a vnúčatami, súrodencami alebo nevlastnými súrodencami, bratrancami, strýkami a neterami, tetami a synovcami je manželstvo zakázané.
Účelové manželstvá sa môžu tiež vyhlásiť za neplatné. Manželstvo uzatvorené len navonok a bez úmyslu vytvorenia právneho rodinného vzťahu možno vyhlásiť za neplatné na návrh jedného z manželov alebo prokurátora.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné, ak nebolo uzavreté na základe slobodnej vôle. Jeden z manželov môže podať návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, ak môže preukázať, že v čase uzatvorenia manželstva nebol schopný porozumieť významu svojho konania alebo nad ním nemal kontrolu. Návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné môže podať ten z manželov, ktorý bol prinútený k sobášu pod hrozbou, nátlakom alebo podvodom.
Manžel(-ka), ktorý(-á) dal(-a) súhlas k manželstvu z dôvodu podstatného omylu, môže podať návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné. Omyl sa považuje za podstatný, ak sa týka okolností súvisiacich s druhou stranou, ktoré by dotknutého(-ú) manžela(-ku), ak by o nich vedel(-a), odradili od vstupu do manželstva. Omyl sa pokladá za podstatný, ak sa týka: zdravia druhej osoby alebo sexuálnej abnormality, v dôsledku ktorej je normálny rodinný život nemožný; vážneho trestného činu spáchaného druhou osobou.
Deti z manželstva, ktoré bolo následne vyhlásené za neplatné, sa považujú za deti narodené v manželstve. Ak obidvaja manželia konali v dobrej viere, t. j. nevedeli a nemohli vedieť o prekážkach uzavretia manželstva, právne dôsledky ich manželstva, aj keď bolo vyhlásené za neplatné, sú rovnaké ako v prípade platného manželstva, s výnimkou dedičského práva. Dôkaz o tom, že manželia konali v dobrej viere, je nutné zahrnúť do súdneho rozhodnutia.
Právne dôsledky vyhlásenia manželstva za neplatné, ak jeden z manželov alebo obidvaja konali so zlým úmyslom: ak len jeden z účastníkov konal v dobrej viere, práva, ktoré sa mu priznajú neplatným manželstvom, sa zhodujú s právami osoby, ktorá uzavrela manželstvo. V prípadoch, keď obidve strany konali so zlým úmyslom, neplatným manželstvom sa žiadnej zo strán nepriznávajú žiadne práva ani povinnosti zosobášených osôb. Každá z nich má právo získať späť vlastný majetok vrátane darov venovaných druhej strane. V prípade potreby výživného má ten z manželov, ktorý konal v dobrej viere, právo požiadať o výživné toho z manželov, ktorý konal so zlým úmyslom, a to maximálne na tri roky. Výšku stanoví súd, pričom zohľadní finančnú situáciu obidvoch strán. Súd môže nariadiť, aby sa vyplatili mesačné splátky alebo jednorazová suma. Ak sa finančná situácia jednej zo strán zmení, zainteresovaná strana môže požiadať súd o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného. Povinnosť platiť výživné tomu z manželov, ktorý konal v dobrej viere, sa automaticky končí vtedy, keď dotyčná osoba uzavrie nové manželstvo alebo na konci trojročného obdobia, počas ktorého sa má vyplácať výživné.
V litovských právnych predpisoch nie sú stanovené alternatívne mimosúdne prostriedky na riešenie otázok týkajúcich sa rozvodu, takže ich možno vyriešiť len prostredníctvom súdu.
Návrh na rozvod na základe vzájomného súhlasu manželov sa musí podať na okresnom súde (apylinkės teismas) v mieste bydliska jedného z manželov. V návrhu musia byť stanovené dôvody na rozvod a spôsob, akým si bude navrhovateľ plniť svoje povinnosti voči druhému z manželov a ich maloletým deťom, a musia v ňom byť zahrnuté akékoľvek ďalšie údaje uvedené v článku 384 Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky (Civilinio proceso kodeksas).
Návrh na rozvod na žiadosť jedného z manželov sa musí podať na okresnom súde v mieste bydliska navrhovateľa.
Návrh na rozvod z dôvodu zavinenia jedného z manželov sa musí podať na okresnom súde v mieste bydliska odporcu. Ak spolu s navrhovateľom žijú jeho maloleté deti, návrh na rozvod možno podať aj na okresnom súde v mieste bydliska navrhovateľa.
Návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné sa musí podať na súde v mieste bydliska odporcov alebo jedného z odporcov.
Návrhy na rozluku posudzuje súd v mieste bydliska odporcu.
Poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám s nízkym príjmom sa riadi právnymi predpismi Litovskej republiky o právnej pomoci zaručenej štátom (Lietuvos Respublikos Valstybės garantuojamos teisinės pagalbos įstatymas). Takáto právna pomoc pokrýva aj rodinné záležitosti.
Áno. Proti rozhodnutiu o rozvode/vyhlásení manželstva za neplatné sa možno odvolať v súlade so všeobecnými ustanoveniami, ktorými sa riadia odvolacie konania.
Rozsudok o rozvode/rozluke/vyhlásení manželstva za neplatné vydaný v inom členskom štáte sa v rámci Litovskej republiky uznáva na základe nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa tohto nariadenia sa rozsudky vydané v jednom z členských štátov uznávajú v iných členských štátoch bez osobitného konania.
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 môže zainteresovaný účastník namietať proti uznaniu rozsudku o rozvode, rozluke alebo vyhlásení manželstva za neplatné vydaného v inom členskom štáte v rámci Litovskej republiky.
V súlade s článkom 21 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 môže ktorýkoľvek zainteresovaný účastník podať návrh na okresný súd (apylinkės teismas), aby sa rozsudok vydaný v inom členskom štáte v Litve neuznal.
Osoba, v súvislosti s ktorou sa podáva návrh na uznanie rozsudku, môže tiež namietať proti jeho uznaniu v Litve vzhľadom na konania o uznaní, ktoré už prebiehajú, a rozhodnutie okresného súdu o uznaní rozsudku. Odporca tak môže namietať proti tomu, aby bol rozsudok vydaný v inom členskom štáte uznaný v Litve, a podať odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o jeho uznaní. V súlade s článkom 33 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa možno proti rozhodnutiu okresného súdu o uznaní rozsudku vydaného v inom členskom štáte odvolať na krajskom súde (apygardos teismas).
Odporca môže namietať proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte z dôvodov neuznania stanovených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.
Rozluka a rozvod sa riadia právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu manželov. Ak manželia nemajú miesto obvyklého pobytu, uplatňuje sa právny poriadok tej krajiny, v ktorej mali posledné spoločné miesto obvyklého pobytu, a ak takého miesto neexistuje, právny poriadok krajiny, v ktorej sa nachádza príslušný súd. Ak právny poriadok krajiny, ktorej sú obidvaja manželia občanmi, neumožňuje rozvod alebo sa ním ukladajú osobitné podmienky rozvodu, rozvod možno dosiahnuť v súlade s právnym poriadkom Litovskej republiky, ak je jeden z manželov litovským občanom alebo má obvyklý pobyt v Litovskej republike.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V luxemburskom práve sa rozlišujú dve formy rozvodu: rozvod dohodou (par consentement mutuel) a rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu (pour rupture irrémédiable des relations conjugales).
Návrh na rozvod dohodou môžu podať manželia spoločne, keď súhlasia s rozvratom manželstva a jeho dôsledkami.
Ak majú manželia majetok, ktorý sa bude deliť, musí ho spísať a oceniť notár. Potom manželia slobodne usporiadajú svoje príslušné práva na daný majetok. Ak však manželia nemajú majetok, ktorý je potrebné spísať, služby notára sa nevyžadujú.
Manželia sa takisto musia dohodnúť na svojom bydlisku počas rozvodového konania, na osude svojich detí počas rozvodového konania a po ňom, na prispievaní každého z manželov na výchovu a výživu detí pred rozvodom a po ňom a nakoniec na výške prípadného výživného, ktoré by platil jeden z manželov druhému počas konania a po rozvedení manželstva. Táto dohoda musí byť spísaná formou dokumentu (ďalej len „dohoda“) vyhotoveného súdnym advokátom alebo notárom. Dohodu musí schváliť súd, ktorý overuje, či zohľadňuje najlepší záujem detí a nepredstavuje zjavne neprimeraný zásah do záujmov jedného z manželov. Schválená dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku o rozvode.
Návrh na rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu môže podať jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, keď existuje dohoda, pokiaľ ide o podstatu rozvodu, ale nie pokiaľ ide o všetky jeho dôsledky.
Trvalé rozvrátenie sa stanovuje na základe dohody manželov, pokiaľ ide o podstatu rozvodu, alebo na základe žiadosti len jedného manžela, pričom sa dodrží lehota na zváženie, ktorá nemôže presiahnuť tri mesiace a je možné ju jedenkrát predĺžiť.
V luxemburskom práve sa rozlišujú dve formy rozvodu: rozvod dohodou (par consentement mutuel) a rozvod na základe trvalého rozvrátenia vzťahu (pour rupture irrémédiable des relations conjugales).
Manželstvo zaniká rozhodnutím o rozvode a zanikajú ním vzájomné záväzky vernosti, podpory a pomoci.
Podľa luxemburského práva nemôže žiadny občan používať iné priezvisko ani krstné meno, než aké má uvedené v rodnom liste: každý, kto ho prestal používať, sa musí k nemu vrátiť. Zmena osobného stavu, napríklad uzavretím manželstva, preto nemá za následok zmenu priezviska jedného z manželov. Prevzatie priezviska manžela nie je nadobudnutým právom. Druhý z manželov musí súhlasiť s používaním jeho priezviska.
Luxemburské súdy rozhodli o vplyve rozvodu na priezvisko, ktoré osoba používa:
Rozvedená žena môže naďalej používať priezvisko svojho bývalého manžela len s jeho súhlasom, ktorý môže bývalý manžel kedykoľvek odvolať. Bývalý manžel je oprávnený namietať voči používaniu svojho priezviska výlučne na základe vlastného uváženia, takže súdy nemôžu povoliť rozvedenej žene naďalej používať priezvisko manžela na neobmedzený čas, a to ani z dôvodov svojej profesie, pokiaľ manžel voči takému používaniu namieta. Súd však môže zohľadniť povesť, ktorú manželka nadobudla vo svojej profesii pod priezviskom svojho manžela, a aby predišiel jej finančnému poškodeniu, môže jej poskytnúť lehotu na informovanie zákazníkov o jej vlastnom priezvisku. (Cour, 24. mája 2006, s. 33, 258).
Rozvodom rodičov v zásade nedochádza k zmene podmienok výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré naďalej vykonávajú obaja rodičia spoločne. Musia spoločne prijímať akékoľvek dôležité rozhodnutia týkajúce sa života dieťaťa (výživa, vzdelávanie, študijný smer atď.).
Súd zverí výkon rodičovských práv a povinností len jednému z rodičov iba vtedy, keď si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa. V tomto prípade rodič poverený takýmto výkonom prijíma rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa sám. Druhý rodič si však zachováva právo byť informovaný a sledovať výživu a výchovu dieťaťa. S výnimkou závažných dôvodov má takisto právo styku a právo na ubytovanie. V prípade rozluky rodičov musí teda každý z rodičov udržiavať osobné vzťahy s dieťaťom a rešpektovať jeho vzťah s druhým rodičom.
V prípade rozvodu musia rodičia naďalej spoločne prispievať na náklady na výživu a výchovu dieťaťa, pokiaľ sa v rozsudku nestanovuje inak. Tento príspevok má formu výživného a nezaniká automaticky po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Môže sa vyplácať priamo plnoletému dieťaťu a môže sa prehodnotiť v závislosti od potrieb dieťaťa a od vývoja zdrojov a výdavkov každého z rodičov.
Pokiaľ ide o miesto pobytu dieťaťa, môžu nastať dva prípady (okrem výnimočného prípadu, keď súd rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti tretej osoby):
Keď sa rodičia dohodnú na podmienkach výkonu rodičovských práv a povinností, bydlisku a mieste pobytu dieťaťa, práve styku a práve na ubytovanie, ako aj na príspevku na výživu a výchovu dieťaťa, túto dohodu môžu predložiť sudcovi v rámci konania o rozvode. Súd ju môže vo svojom rozsudku zohľadniť, ak usúdi, že dohoda dostatočne chráni záujem dieťaťa a že súhlas manželov je poskytnutý slobodne.
Rozvodom rodičov deti neprichádzajú o výhody, ktoré by im inak prináležali. Z tohto hľadiska sú úplne rovnaké ako výhody detí, ktorých rodičia nie sú rozvedení.
Súd môže jednému z manželov uložiť povinnosť vyplácať druhému manželovi výživné. Výživné sa stanovuje podľa potrieb manžela, ktorému sa vypláca, a v rámci finančných možností druhého manžela. V prípade dohody manželov môže súd rozhodnúť, že výživné sa vyplatí ako jednorazová suma, a stanoví jej výšku a podmienky úhrady.
Pri určovaní potrieb a finančných možností súd zohľadňuje tieto prvky:
1 vek a zdravotný stav manželov;
2 dĺžku trvania manželstva;
3 čas, ktorý už venujú výchove detí alebo ktorý budú musieť venovať ich výchove;
4 ich kvalifikáciu a profesijnú situáciu z hľadiska trhu práce;
5 ich disponibilitu, pokiaľ ide o nové zamestnania;
6 ich existujúce a predpokladané práva;
7 ich majetok, a to vo forme kapitálu aj príjmu, po vysporiadaní majetkových vzťahov manželov.
Dĺžka vyplácania výživného nesmie presiahnuť dĺžku trvania manželstva, s výnimkou
výnimočných okolností.
Výživné sa môže prehodnotiť a zrušiť, okrem prípadu, keď je vyplatené vo forme jednorazovej platby.
Keď bol manžel odsúdený právoplatným rozhodnutím za trestný čin uvedený v článkoch 372, 375, 376, 377, 393, 394, 396, 397, 398, 399, 400, 401, 401a, 402, 403, 404, 405 a 409 trestného zákonníka (nemravné konanie, znásilnenie, úmyselná ujma na zdraví, usmrtenie a úmyselná telesná ujma, úmyselné usmrtenie, vražda, vražda dieťaťa a otrávenie) spáchaný počas manželstva na druhom manželovi alebo dieťati žijúcom v tej istej domácnosti alebo za pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 372, 375, 376, 377, 393, 394, 396, 397, 401, 403, 404 a 405 trestného zákonníka počas manželstva na týchto osobách stráca na žiadosť druhého manžela akékoľvek právo na výživné.
Rozlukou sa manželstvo uvoľňuje, ale nezaniká. Manželia už nemusia žiť spolu, ale naďalej majú povinnosť vzájomnej vernosti a podpory.
Dôvody rozluky sú rovnaké ako dôvody rozvodu na základe trvalého rozvrátenia vzťahu.
Pri rozluke vždy dochádza k rozdeleniu majetku. Ak rozluka trvala tri roky, každý z manželov môže podať na súd návrh na rozvod. Súd vynesie rozsudok o rozvode, ak druhý manžel okamžite nesúhlasí s ukončením rozluky.
Anulovanie manželstva znamená zrušenie manželstva súdnym rozhodnutím. Inými slovami, manželstvo nikdy neexistovalo.
Existuje viacero dôvodov na anulovanie manželstva:
Manželstvo vyhlásené za neplatné má právne účinky (známe ako teória zdanlivého manželstva (mariage putatif)) na:
Naopak, manželstvo vyhlásené za neplatné nikdy nemá právne účinky na manžela, ktorý nekonal v dobrej viere.
V Luxemburskom veľkovojvodstve môže byť manželstvo rozvedené iba rozhodnutím súdu a nikdy nie alternatívnymi mimosúdnymi prostriedkami ani mediáciou. Rodinná mediácia sa však môže využiť v otázkach vysporiadania a rozdelenia spoločného a nedeliteľného majetku, vyživovacej povinnosti a uspokojovania potrieb rodiny, povinnosti týkajúcej sa výživy detí a výkonu rodičovských práv a povinností.
Kde treba podať návrh
O návrhoch rozhoduje „sudca v rodinných veciach“.
Formality, ktoré sa majú dodržať, a sprievodné dokumenty
Návrh obsahuje:
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená, povolania a bydlisko, príp. bydliská manželov;
3 dátumy a miesta narodenia manželov;
4 prípadne uvedenie totožnosti spoločných detí;
5 predmet návrhu;
6 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Okrem vyššie uvedenej dohody sa musia k návrhu priložiť tieto doklady:
1 výpis zo sobášneho listu;
2 výpis z rodných listov manželov;
3 výpis z rodných listov spoločných detí;
4 doklad potvrdzujúci štátnu príslušnosť manželov;
5 prípadne dohodu o určení rozhodného práva pre rozvod manželov v zmysle článku 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením. Manželia takisto budú môcť určiť rozhodné právo pre rozvod v zmysle článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1259/2010 a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením v dohode o rozvode dohodou;
6 akékoľvek ďalšie doklady, ktoré považujú manželia za užitočné.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
Návrh obsahuje:
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená, povolania a bydlisko, príp. bydliská manželov;
3 dátumy a miesta narodenia manželov;
4 prípadne uvedenie totožnosti spoločných detí;
5 predmet návrhu;
6 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Návrh môže takisto obsahovať návrhy predbežných opatrení týkajúcich sa osoby, výživného a majetku manželov, ako aj ich detí.
K návrhu sa musia priložiť tieto sprievodné dokumenty:
1 výpis zo sobášneho listu;
2 výpis z rodných listov manželov, prípadne navrhovateľa;
3 výpis z rodných listov spoločných detí;
4 doklad potvrdzujúci štátnu príslušnosť manželov, prípadne navrhovateľa;
5 prípadne dohoda o určení rozhodného práva pre rozvod manželov v zmysle článku 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, a podľa foriem stanovených uvedeným nariadením;
6 prípadne plán vysporiadania účinkov rozvodu, na ktorých sa manželia dohodli;
7 prípadne kópia rozhodnutia o odsúdení manžela za trestné činy uvedené vo vyššie uvedených bodoch 3.2 a 3.4;
8 akékoľvek ďalšie doklady, ktoré považuje navrhovateľ, prípadne navrhovatelia, za užitočné.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
1 dátum návrhu;
2 priezviská, mená a bydliská strán;
3 dátumy a miesta narodenia strán;
4 predmet návrhu;
5 zhrnutie skutočností a dôvody návrhu.
Dokumenty a doklady pripojené k návrhu, ktoré strany považujú za užitočné a ktoré vydal zahraničný verejný orgán, musia byť v relevantných prípadoch úradne overené.
Osoby, ktorých príjmy sa pokladajú za nedostatočné podľa luxemburského práva, majú právo na právnu pomoc. Na tento účel musia vyplniť dotazník, ktorý je k dispozícii na luxemburskej advokátskej komore, a zaslať ho územne príslušnému predsedovi advokátskej komory, ktorý o žiadosti rozhodne.
Právna pomoc sa vzťahuje na všetky náklady súvisiace s konaniami, postupmi alebo úkonmi, pre ktoré bola priznaná. Zahŕňa napríklad kolky a registračné poplatky, náklady súdnej kancelárie, odmeny advokátov, poplatky a náklady súdnych zriadencov, notárske poplatky a odmeny, poplatky a náklady technikov, svedočné, odmeny prekladateľov a tlmočníkov, poplatky za zvykové certifikáty udávajúce stav v cudzom práve (certificats de coutume), náklady na dopravu, poplatky a náklady na zápisné formality, hypotéku a ručenie, ako aj náklady na inzerciu v novinách, ak je to potrebné.
V Luxemburskom veľkovojvodstve je možné podať odvolanie voči takémuto rozhodnutiu. Lehota na podanie odvolania je v zásade 40 dní, ale túto lehotu je možné predĺžiť, ak odvolávajúci sa sídli v zahraničí. Odvolacím súdom je Najvyšší súd.
Rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydané súdom inej krajiny Európskej únie sa v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, v Luxemburskom veľkovojvodstve automaticky uznávajú. To znamená, že na uznanie rozhodnutia nie je potrebné podniknúť žiadne kroky.
Na aktualizáciu matričných záznamov v Luxemburskom veľkovojvodstve po právoplatnom rozhodnutí vydanom súdom členského štátu Európskej únie nie je potrebné žiadne predbežné konanie. Odkaz na rozhodnutie súdu o rozvode musí byť uvedený na okraji sobášneho listu a rodných listov manželov. Ak bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, rozhodnutie súdu musí byť zapísané aj do matričných záznamov obce, kde bol zapísaný sobášny list, alebo do matričných záznamov mesta Luxemburg a odkaz na toto rozhodnutie musí byť tiež uvedený na okrajoch rodných listov oboch manželov.
Každý dotknutý účastník konania môže prostredníctvom návrhu požiadať predsedu okresného súdu o vydanie rozhodnutia o neuznaní rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydaného súdom inej krajiny Európskej únie.
Predseda okresného súdu rozhoduje bezodkladne, bez toho, aby osoba, proti ktorej sa žiada neuznanie rozhodnutia, mohla v tomto štádiu konania predložiť svoje pripomienky. Uznanie rozhodnutia zahraničného súdu môže byť zamietnuté len z týchto dôvodov:
Jeden alebo druhý účastník konania môže podať voči rozhodnutiu predsedu okresného súdu odvolanie na odvolacom súde (Cour d'appel). Odvolanie sa preskúma podľa pravidiel kontradiktórneho konania. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať odvolanie na kasačnom súde (Cour de cassation).
Luxemburské veľkovojvodstvo uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, ktoré sa uplatňuje od 21. júna 2012 medzi týmito členskými štátmi: Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Španielsko, Estónsko (od 11. februára 2018), Francúzsko, Grécko (od 29. júla 2015), Taliansko, Lotyšsko, Litva (od 22. mája 2014), Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko. V nariadení sa stanovuje, že manželia sa môžu dohodnúť na určení rozhodného práva pre rozvod a rozluku za predpokladu, že ide o jeden z týchto právnych poriadkov:
Podľa tohto nariadenia, s výnimkou výberu v súlade s predchádzajúcim odsekom, rozvod a rozluka podliehajú právnemu poriadku štátu:
Keď sa neuplatňuje nariadenie (ES) č. 1259/2010, rozvod a rozluka sa v luxemburskom práve riadia:
Prehľad: Le divorce au Grand-Duché de Luxembourg;
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Súd môže rozviesť manželstvo na návrh jedného z manželov alebo oboch manželov, ak sa ich manželstvo úplne a nenávratne rozpadlo. Pri rozvode musí byť hlavným kritériom najlepší záujem spoločných maloletých detí manželov.
O rozvode manželstva možno rozhodnúť z dôvodu, že manželstvo sa úplne a nenávratne rozpadlo. Súd v tejto súvislosti získava dôkazy. Súd môže nariadiť získanie potrebných dôkazov aj z vlastného podnetu. O úplnom a nenávratnom rozpade manželstva svedčí konečné a spoločné vyhlásenie o vôli (vzájomnom súhlase) manželov rozviesť sa uskutočnené bez neoprávneného vplyvu. To, že manželstvo sa úplne a nenávratne rozpadlo, možno stanoviť najmä vtedy, keď manželia už nežijú spolu ako pár a ich opätovné spojenie je vzhľadom na proces vedúci k rozluke páru a trvanie ich oddeleného života nepravdepodobné.
Konečné a spoločné vyhlásenie o vôli manželov rozviesť sa uskutočnené bez neoprávneného vplyvu sa považuje za dostatočný dôkaz o rozpade manželstva, takže v prípade tohto spoločného vyhlásenia nie je potrebné podrobne skúmať uvedené dôvody vedúce k rozluke.
Rozhodnutie manželov možno považovať za konečné, ak sa dohodli na výkone rodičovských práv a povinností v súvislosti s ich spoločnými deťmi, udržiavaní kontaktu medzi neprítomným rodičom a dieťaťom, výživnom, využívaní rodinného bytu a – ak bol podaný príslušný návrh – výživnom na druhého z manželov (ich dohodu musí schváliť súd). Ak sa manželia spoločne dohodnú na výkone rodičovských práv a povinností, nemusia sa dohodnúť na podmienkach udržiavania kontaktu s dieťaťom, musia však stanoviť miesto bydliska dieťaťa. Rozsah otázok, na ktorých sa manželia, ktorí sa chcú rozviesť na základe vzájomného súhlasu, musia dohodnúť, závisí od toho, či sa rozhodnú vykonávať spoločné rodičovské práva a povinnosti alebo nie.
Je dôležité poznamenať, že na rozdiel od predchádzajúcich právnych predpisov občiansky zákonník už nepredpokladá dohodu medzi manželmi o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Rozvodom manželstvo manželov zaniká. Po rozhodnutí o rozvode manželstva sa právo na starostlivosť o spoločné dieťa a jeho výživu, kontakt medzi rodičom a dieťaťom, výživné pre jedného z manželov, používanie rodinného bytu a v prípade spoločných rodičovských práv a povinností aj bydlisko dieťaťa stanovia súdnym urovnaním, ak účastníci konania dospejú k dohode – a splnia zákonné požiadavky –, alebo rozsudkom súdu, ak sa manželia nedohodnú. Manželia sa nemusia dohodnúť na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na to, aby ich súd rozviedol.
Po rozvode alebo anulovaní manželstva bývalý manželia naďalej používajú rovnaké priezviská ako počas manželstva. Ak majú iné želanie, môžu to po rozvode alebo anulovaní manželstva oznámiť matrikárovi. Bývalá manželka však nikdy nesmie používať priezvisko svojho bývalého manžela s príponou udávajúcou manželský stav, ak toto priezvisko nepoužívala počas manželstva. Súd môže na žiadosť bývalého manžela zakázať jeho bývalej manželke používať jeho priezvisko vo forme, na základe ktorej ho možno identifikovať, ak bola manželka odsúdená na trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Ak sa bývalá manželka znova vydá, nesmie už používať priezvisko svojho bývalého manžela s príponou udávajúcou manželský stav. Toto právo znova nezíska ani v prípade, že sa znova rozvedie.
V prípade rozvodu už bývalí manželia nemajú spoločný majetok a ktorýkoľvek z nich môže podať návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Môžu podať návrh na náhradu za investície zo spoločného majetku do ich samostatného majetku alebo za investície z ich samostatného majetku do spoločného majetku, ako aj na náhradu nákladov na hospodárenie a výživu. Nie je možné podať návrh na náhradu za výdavky, ak sa manželia vzdali práv na príslušné finančné prostriedky. Náhradu za samostatný majetok, ktorý sa použil alebo úplne minul v rámci manželského vzťahu, možno priznať iba vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch. Podiel bývalých manželov na spoločnom majetku, ktorý majú v čase rozvodu, sa podľa možnosti musí vyčleniť v naturáliách. Samostatný majetok držaný v čase rozvodu sa takisto musí vyčleniť v naturáliách. Ak to z akéhokoľvek dôvodu nie je možné alebo ak by to malo za následok značnú stratu hodnoty majetku, spôsob rozdelenia v prípade sporu určí súd. O náhradu nemožno žiadať za chýbajúci spoločný a samostatný majetok, ak manželia v čase rozvodu nemajú žiadne bezpodielové spoluvlastníctvo a ani dlžný účastník konania nemá žiadny samostatný majetok.
Ak sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozdelí na základe zmluvy uzavretej medzi manželmi, táto zmluva sa považuje za platnú len vtedy, ak bola uzavretá písomne prostredníctvom verejného alebo súkromného dokumentu spolupodpísaného právnikom. Toto ustanovenie neplatí v prípade rozdelenia hnuteľného majetku tvoriaceho súčasť spoločného majetku manželov, ak sa rozdelenie uskutočnilo prostredníctvom uplatnenia nároku na súde.
Ak manželia neuzavreli zmluvu o rozdelení spoločného majetku alebo ak uzavretá zmluva neupravuje všetky nároky, ktoré môžu vyplynúť z rozvodu, o rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vysporiadanie nárokov môže požiadať súd. Súd musí zabezpečiť, aby pri vysporiadaní nárokov na majetok ani jeden z manželov nezískal neoprávnenú finančnú výhodu.
Obaja rodičia sú povinní rozdeliť sa so svojimi maloletými deťmi o prostriedky, ktoré majú k dispozícii na svoju výživu, a to aj na úkor vlastných prostriedkov. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak dieťa môže uspokojiť svoje primerané potreby z platu, ktorý si zarobí v zamestnaní, alebo z príjmu zo svojho majetku, prípadne ak má dieťa priameho príbuzného, ktorý môže byť povinný platiť výživné. Rodič, ktorý má právo na starostlivosť, poskytuje výživu v naturáliách, kým neprítomný rodič ju poskytuje primárne v peňažnej forme (výživné).
Ak vyplácanie výživného nariadi súd, stanoví sa jeho výška. Súd môže vo svojom rozsudku stanoviť, že výška splatného príspevku sa musí každý rok k 1. januáru nasledujúceho roka upravovať v súlade s indexom spotrebiteľských cien, ktorý každoročne zverejňuje maďarský Ústredný štatistický úrad bez toho, aby boli potrebné ďalšie opatrenia.
Pokiaľ to je možné, o veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností v súvislosti s dieťaťom sa musí rozhodnúť spoločnou dohodou medzi rodičmi.
Ak sa rodičom nepodarí dospieť k dohode o týchto veciach, súd prizná právo na starostlivosť rodičovi, ktorý na základe posúdenia súdu dokáže lepšie podporovať telesný, duševný a morálny rozvoj dieťaťa. Ak by umiestnenie dieťaťa s jedným alebo druhým rodičom ohrozilo najlepšie záujmy dieťaťa, súd môže priznať právo na starostlivosť tretej osobe za predpokladu, že táto osoba sa sama snaží získať toto právo na starostlivosť.
Dieťa má právo na udržiavanie priameho osobného kontaktu s neprítomným rodičom. Je právom a povinnosťou neprítomného rodiča pravidelne udržiavať osobné vzťahy a priamy kontakt s dieťaťom (právo na prístup). Rodič alebo iná osoba s právom na starostlivosť nesmie zasahovať do práva na prístup.
Rodič s právom na starostlivosť a neprítomný rodič musia navzájom spolupracovať – a zároveň rešpektovať rodinný život a právo na pokoj druhej strany – s cieľom zabezpečiť vyvážený rozvoj dieťaťa. Rodič s právom na starostlivosť musí neprítomnému rodičovi pravidelne poskytovať informácie o vývoji, zdravotnom stave a štúdiu dieťaťa a nesmie odmietnuť poskytnúť tieto informácie, ak o ne neprítomný rodič požiada.
Rodičia žijúci oddelene uplatňujú svoje práva spoločne s ohľadom na základné otázky týkajúce sa budúcnosti dieťaťa, a to aj vtedy, keď bolo právo na starostlivosť priznané jednému z nich na základe ich spoločnej dohody alebo rozhodnutia súdu, s výnimkou prípadov, keď sú rodičovské práva a povinnosti neprítomného rodiča obmedzené alebo ho súd týchto práv a povinností pozbaví. Medzi základné otázky týkajúce sa budúcnosti dieťaťa patria používanie alebo zmena mena maloletého dieťaťa, jeho miesto bydliska iné ako spoločné bydlisko s rodičom s právom na starostlivosť, jeho miesto pobytu v zahraničí na účely trvalého bydliska alebo usadenia sa, ako aj štátna príslušnosť, vzdelanie a kariéra dieťaťa.
Jeden z manželov môže žiadať výživné od druhého z manželov po rozluke. V prípade rozvodu môže bývalý manžel/bývalá manželka žiadať výživné od druhého bývalého manžela/bývalej manželky, ak sa nie vlastnou vinou dostal (-a) do situácie, keď ho potrebuje, okrem prípadov, keď si ho (bývalý) manžel/(bývalá) manželka žiadajúci (-a) výživné nezaslúži vzhľadom na svoje správanie počas manželstva. Platba výživného by v žiadnom prípade nemala ohroziť živobytie bývalého manžela/manželky povinného (-ej) platiť ho ani osôb, ktoré tento z manželov musí vyživovať spoločne s bývalým manželom/manželkou, ktorý (-á) žiada výživné. Povinnosť platiť výživné môže mať obmedzené trvanie, ak možno predpokladať, že manžel/manželka, ktorý (-á) žiada výživné, ho už nebude po určitom čase potrebovať.
Ak manžel/manželka alebo bývalý manžel/bývalá manželka žiada výživné z dôvodu zhoršenia svojej situácie viac ako päť rokov po rozluke, tejto žiadosti možno vyhovieť len vtedy, ak sa stanoví, že to je spravodlivé, a len vo výnimočných prípadoch. Ak manželia žili spolu ako pár menej než rok a nemajú spoločné deti z manželstva, bývalý manžel v núdzi má nárok na výživné iba na obdobie zodpovedajúce času ich spoločného života. Ak to je spravodlivé a vo výnimočných prípadoch, súd môže nariadiť vyplácanie výživného počas dlhšieho obdobia.
Rozluka manželov znamená koniec ich spoločného manželského života. Keď k nej dôjde, okrem iného možno podať na súd návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Začiatok a koniec spoločného života manželov ako páru, a teda aj obdobia, v ktorom mali spoločný majetok, stanoví súd podľa vlastného uváženia. Súd musí pri výkone svojich diskrečných právomocí preskúmať rôzne aspekty života manželov ako manželského páru (sexuálny vzťah, vzájomnú hospodársku závislosť, spoločný rodinný byt a domácnosť, prejavy jednoty páru, spoločné vychovávané deti, príbuzných, starostlivosť o dieťa jedného z manželov atď.). Súd teda určí, či spoločný život manželov ako manželského páru pokračuje, alebo sa skončil, na základe spoločnej analýzy všetkých prepojených hospodárskych, rodinných, citových a úmyselných faktorov. Neprítomnosť všetkých alebo niektorých z týchto faktorov nemusí nutne znamenať, že spoločný život manželov ako manželského páru sa skončil, najmä ak to má objektívny dôvod.
Po rozluke, ktorá znamená koniec spoločného manželského života manželov, môžu manželia podať návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto bode ešte manželstvo nie je právne anulované, ale manželia môžu získavať majetok samostatne s výnimkou už existujúceho spoločného majetku. O tomto spoločnom majetku môžu manželia rozhodovať len spoločne, keďže už neplatí domnienka súhlasu. Ak manželia majú spoločné deti, musia sa dohodnúť na rozdelení rodičovských práv a povinností.
Manželstvo možno považovať za anulované len vtedy, keď ho za anulované vyhlásil súd v rozsudku v konaní o anulovaní. Rozhodnutie o anulovaní manželstva sa vzťahuje na všetky zainteresované osoby. Právne dôsledky anulovania manželstva sú stanovené v právnych predpisoch.
Manželstvo je neplatné, ak stále trvá predchádzajúce manželstvo alebo registrované partnerstvo jedného z manželov. Manželstvo je ďalej neplatné, ak sú manželia príbuzní v priamej línii alebo súrodenci, ak je jeden z manželov priamy potomok súrodenca druhého manžela alebo ak jeden z manželov adoptoval druhého manžela. Ak jeden z manželov vstúpil do manželstva ako nespôsobilá osoba na základe vyhlásenia o spôsobilosti, manželstvo je neplatné. Manželstvo je neplatné aj v prípade, že síce v čase manželstva nebola vyhlásená nespôsobilosť daného manžela, ale bol v plne nespôsobilom stave. Manželstvo je neplatné, ak manželia neboli spoločne prítomní v čase, keď deklarovali svoj zámer uzavrieť manželstvo. Ak jeden z manželov je maloletá osoba, manželstvo je neplatné. Výnimkou je prípad, keď maloleté osoby uzavrú manželstvo s predchádzajúcim súhlasom orgánu zaoberajúceho sa opatrovníctvom a ochranou detí. Orgán zaoberajúci sa opatrovníctvom a ochranou detí môže udeliť taký súhlas len v riadne odôvodnených prípadoch a len vtedy, keď má maloletá osoba aspoň 16 rokov.
Ak obaja manželia uzavreli manželstvo, ktoré bolo následne anulované, v dobrej viere, právne dôsledky manželstva z hľadiska majetku sú rovnaké ako v prípade platného manželstva. Keď sa manželstvo anuluje, manželia môžu uplatniť svoje nároky na majetok podľa rovnakých pravidiel ako v prípade rozvodu manželstva súdom. Ak iba jeden z manželov uzavrel manželstvo v dobrej viere, tieto pravidlá sa uplatnia len na jeho návrh.
Po anulovaní manželstva si manželia nechajú priezviská, ktoré používali počas manželstva. Ak majú iné želanie, môžu to po anulovaní oznámiť matrikárovi. Bývalá manželka však nesmie používať priezvisko svojho bývalého manžela s príponou udávajúcou manželský stav, ak ho nepoužívala počas manželstva.
Anulovanie manželstva nemá vplyv na domnienku otcovstva.
Vo veciach anulovania manželstva a rozvodu majú výlučnú právomoc súdy.
Ak sa manželstvo anuluje alebo rozvedie, súd musí rozhodnúť o starostlivosti o maloleté deti z manželstva a o ich výžive, a to podľa potreby aj v prípade, že neboli podané príslušné návrhy. Súd rozhodne o doplnkových otázkach (napr. o výživnom na manželov, použití rodinného bytu, rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ak bol podaný príslušný návrh. Ak taký návrh nebol podaný, súd nebude rozhodovať o týchto otázkach a účastníci konania ich môžu vyriešiť mimosúdnym spôsobom zmluvne.
Pred konaním o rozvod manželstva alebo počas neho môžu manželia požiadať o mediáciu sami alebo z podnetu súdu s cieľom dospieť k dohode v sporných veciach týkajúcich sa ich vzťahu a zániku ich manželstva. Dohoda, ku ktorej účastníci konania dospejú pomocou mediácie, môže byť zahrnutá do súdneho urovnania.
Súd môže v prípade potreby nariadiť rodičom, ktorí podali návrh na rozvod, využiť mediáciu v súvislosti s doplnkovými otázkami, aby sa zabezpečilo vhodné dojednanie, pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, a potrebná spolupráca medzi účastníkmi konania.
Ak chce jeden z manželov dosiahnuť rozvod, musí začať konanie o rozvod manželstva proti druhému z manželov. Konanie o anulovaní musí začať jeden z manželov proti druhému z manželov alebo prokurátor alebo iná tretia osoba oprávnená začať konanie proti obom manželom. Ak účastník, proti ktorému sa začalo konanie, už nežije, konanie sa musí začať proti správcovi určenému súdom.
Konanie sa musí začať podaním návrhu, ktorý musí obsahovať tieto prvky: príslušný súd, mená, miesta bydliska a procesné postavenie účastníkov konania a ich zástupcov, ak nejakých majú, právo, ktoré sa má uplatniť, a skutočnosti doplnené o dôkazy slúžiace ako základ tohto práva, údaje, podľa ktorých možno stanoviť rozsah právomocí a príslušnosť súdu, a výslovnú požiadavku (návrh) na vydanie rozsudku súdu. Návrh na začatie konania o rozvod manželstva musí obsahovať údaje týkajúce sa manželstva, narodenia všetkých žijúcich detí z manželstva a v prípade potreby všetky údaje, na základe ktorých možno stanoviť nárok na podanie návrhu. Ako prílohu musí návrh obsahovať aj podporné dokumenty pre uvedené údaje, ako aj dokument (alebo jeho kópiu alebo výpis z neho), ktorý zhŕňa skutočnosti uvedené navrhovateľom ako dôkazy, a dokumenty, z ktorých možno stanoviť rozsah právomocí a príslušnosť súdu, ako aj iné okolnosti, ktoré sa musia automaticky vziať do úvahy, s výnimkou údajov, ktoré možno overiť pomocou preukazu totožnosti. V tomto poslednom prípade to musí byť uvedené v návrhu.
V súlade so všeobecnými pravidlami o príslušnosti bude mať v konaní o rozvod manželstva právomoc súd príslušný v mieste bydliska odporcu. Ak odporca nemá bydlisko v Maďarsku, príslušnosť sa stanoví podľa miesta pobytu odporcu. Ak miesto pobytu odporcu nie je známe alebo sa nachádza v zahraničí, použije sa jeho posledné miesto bydliska v Maďarsku. Ak sa nedá určiť alebo ak odporca žiadne nemal, príslušnosť sa určí na základe miesta bydliska navrhovateľa alebo, ak sa to nepodarí, jeho miesta pobytu. Právomoc v tejto veci bude mať navyše aj súd príslušný v oblasti, v ktorej sa nachádza posledné spoločné miesto bydliska manželov. To znamená, že navrhovateľ sa môže slobodne rozhodnúť podať návrh buď na súd s právomocou v súlade so všeobecnými pravidlami o príslušnosti, alebo na súd s právomocou na základe posledného spoločného miesta bydliska manželov.
Ak žiadny príslušný vnútroštátny súd nemožno určiť, aby konal vo veci rozvodu v súlade s uvedenými pravidlami, právomoc bude mať ústredný okresný súd v Pešti.
Po začatí manželského konania na danom súde bude mať tento súd výlučnú právomoc vo všetkých nových konaniach začatých v súvislosti s tým istým manželstvom v manželských veciach týkajúcich sa vlastníckych práv vyplývajúcich z manželského vzťahu.
Pozrite si tému „Bezplatná právna pomoc“.
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie. Nie je však možné podať návrh na súdne preskúmanie ani obnovu rozsudkov o anulovaní manželstva alebo rozvode, pokiaľ ide o samotné anulovanie alebo rozvod.
Podľa článku 21 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2201/2003 sa rozsudok vydaný v členskom štáte automaticky uznáva v ostatných členských štátoch. Vo všeobecnosti teda platí, že na uznanie nie je potrebné žiadne osobitné konanie. V súlade s článkom 37 tohto nariadenia účastník navrhujúci uznanie musí predložiť tieto písomnosti:
Podľa článku 38 nariadenia súd alebo príslušný orgán môže upustiť od predloženia posledných dvoch písomností, ak považuje predložené informácie za postačujúce. Súd alebo príslušný orgán môže takisto požadovať preklad týchto písomností, ktorý sa priloží k uvedeným písomnostiam a ktorý sú maďarské súdy a orgány vo všeobecnosti schopné vypracovať.
Podľa článku 21 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2201/2003 môže zainteresovaný účastník navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku v inom členskom štáte. V tomto prípade musí účastník konania, ktorý žiada o uznanie, podať návrh s priloženými uvedenými dokumentmi na príslušnom súde, ktorým bude okresný súd (járásbíróság) pôsobiaci v sídle krajského súdu (törvényszék) v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu odporcu v Maďarsku (ústredný okresný súd v Budíne v prípade Budapešti), alebo, ak odporca nemá miesto bydliska ani obvyklého pobytu v Maďarsku, okresný súd pôsobiaci v sídle krajského súdu v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu účastníka konania, ktorý žiada o uznanie, v Maďarsku (ústredný okresný súd v Budíne v prípade Budapešti). Ak ani účastník konania, ktorý žiada o uznanie, nemá miesto bydliska alebo obvyklého pobytu v Maďarsku, návrh možno podať na ústredný okresný súd v Budíne. Súd bude v konaní podľa potreby uplatňovať ustanovenia článkov 28 až 36 nariadenia.
Ak je uznanie rozsudku nutné na vykonanie zápisu do maďarského registra manželstiev v súlade s článkom 21 ods. 2 nariadenia, návrh na uznanie sa spolu s uvedenými dokumentmi musí podať matrikárovi.
Podľa článku 21 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2201/2003 môže zainteresovaný účastník navrhnúť vydanie rozhodnutia o neuznaní rozsudku vydaného v inom členskom štáte. Účastník, ktorý napadol uznanie, musí v tomto prípade k svojmu návrhu priložiť odpis rozsudku, ktorý spĺňa podmienky potrebné na stanovenie jeho pravosti, ako aj osvedčenie podľa článku 39 nariadenia vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na formulári uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. Príslušný súd bude okresný súd pôsobiaci v sídle krajského súdu v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu odporcu v Maďarsku (ústredný okresný súd v Budíne v prípade Budapešti), alebo, ak odporca nemá miesto bydliska ani obvyklého pobytu v Maďarsku, okresný súd pôsobiaci v sídle krajského súdu v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu účastníka konania, ktorý napadol uznanie, v Maďarsku (ústredný okresný súd v Budíne v prípade Budapešti). Ak ani účastník konania, ktorý napadol uznanie, nemá miesto bydliska alebo obvyklého pobytu v Maďarsku, návrh možno podať na ústredný okresný súd v Budíne. Súd bude v konaní podľa potreby uplatňovať ustanovenia článkov 28 až 36 nariadenia.
V Maďarsku sa uplatňuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku. Vo všetkých veciach so zahraničným aspektom budú teda súdy v Maďarsku uplatňovať právo stanovené v nariadení. Nariadenie – s určitými obmedzeniami – dáva manželom slobodu zvoliť si rozhodné právo (články 5 až 7) a obsahuje kolízne kritériá, pomocou ktorých sa určí rozhodné právo len v prípade neexistencie platnej voľby účastníkov konania (články 8 až 10).
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Ak sa chcú manželia na Malte rozviesť, musia podať spoločný návrh. Návrh na rozvod s druhým manželom môže podať aj jeden z manželov. V čase začatia rozvodového konania museli manželia štyri roky z posledných piatich pred podaním návrhu žiť oddelene alebo museli uplynúť štyri roky od dátumu rozluky. Súd tiež musí byť presvedčený, že neexistuje žiadny odôvodnený predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Ďalšou podmienkou je, že manželia a deti musia poberať primerané výživné, ak je vymerané, ale tohto práva na výživné sa môžu účastníci kedykoľvek vzdať. Rozvod medzi manželmi, ktorí žili oddelene na základe dohody alebo rozsudku, neprináša žiadnu zmenu v nariadených alebo dohodnutých podmienkach medzi účastníkmi, okrem účinkov, ktoré vyplývajú zo zákonného rozvodu. Je potrebné poznamenať, že pri návrhu na rozvod nie je potrebné, aby žili manželia oddelene na základe dohody alebo rozsudku.
V práve sa nevyžaduje stanovenie dôvodov na rozvod. Ako však už bolo uvedené v odpovedi na otázku týkajúcu sa podmienok, v deň začatia rozvodového konania musia žiť manželia oddelene štyri roky za posledných päť rokov pred podaním návrhu alebo musia od dátumu rozluky uplynúť minimálne štyri roky.
Rozvod medzi manželmi, ktorí žili oddelene na základe dohody alebo rozsudku, neprináša žiadnu zmenu v nariadených alebo dohodnutých podmienkach medzi účastníkmi, okrem účinkov, ktoré vyplývajú zo zákonného rozvodu. Zákon o rozluke sa týka aj priezvisk, preto sa môže manželka po rozluke rozhodnúť znova používať svoje rodné priezvisko. Toto rozhodnutie však musí uviesť vo vyhlásení vo verejnej listine o rozluke a v prípade rozluky prostredníctvom zaevidovaného oznámenia v danej veci, a to ešte pred vynesením rozsudku. Po vyhlásení rozvodu zanikajú všetky občianskoprávne účinky a povinnosti účastníkov týkajúce sa spolužitia. Zanikajú aj dedičské práva manželov, a to s účinkom odo dňa, ktorým sa vydané rozhodnutie alebo rozsudok vo veci rozvodu stávajú právoplatnými.
Rozvod medzi manželmi, ktorí žili oddelene na základe dohody alebo rozsudku, neprináša žiadnu zmenu v nariadených alebo dohodnutých podmienkach medzi účastníkmi. Podľa časti 66D(5) maltského občianskeho zákonníka majú účastníci, ak sa na tom obaja dohodnú, pri zániku oddelene spravovaného spoločne nadobudnutého majetku alebo spoločného zvyšného majetku právo rozviesť sa bez likvidácie spoločného majetku.
Rozhodnutie o rozvode nemá žiadny vplyv na rodičovské práva a povinnosti voči deťom alebo voči akejkoľvek dohode medzi účastníkmi v otázkach starostlivosti o deti a opatrovníctva detí. Jeden z účastníkov môže však tvrdiť, že druhý účastník nie je spôsobilý na opatrovníctvo maloletých detí, a ak takéto tvrdenie potvrdí súd, účastník vyhlásený za nespôsobilého nebude môcť až do úmrtia druhého účastníka prevziať opatrovníctvo nad maloletými deťmi bez súhlasu súdu. Výživné na maloleté deti zostáva v platnosti do dosiahnutia osemnásteho roku veku detí: ak dieťa pokračuje v štúdiách, výživné sa, ak nie je dohodou stanovené inak, vypláca do dosiahnutia veku 23 rokov.
Rozvod medzi manželmi, ktorí žili oddelene na základe dohody alebo rozsudku, neprináša zmenu v nariadených alebo dohodnutých podmienkach medzi účastníkmi. Preto sa rozvodom nekončí vyživovacia povinnosť, pokiaľ sa účastníci nerozhodnú inak. Súd môže v rozsudku, ktorým prijíma návrh na rozvod, a na žiadosť počas vypočutia účastníka, ktorý má dostávať výživné na seba alebo na deti od druhého účastníka, nariadiť zabezpečenie vyplácania výživného druhým účastníkom prostredníctvom vhodnej a primeranej záruky podľa situácie príslušných účastníkov. Záruka môže byť v maximálnej výške výživného za päť rokov. Túto žiadosť možno predložiť kedykoľvek aj po uvedenom rozsudku, keď je výživné splatné.
Po predložení návrhu na rozvod príslušnému občianskoprávnemu súdu jedným z manželov alebo oboma manželmi, ktorí sa dohodli na ukončení manželstva, súd v prípade, ak manželia nežijú oddelene na základe dohody alebo rozsudku súdu, predvolá pred povolením rozvodového konania oboch účastníkov k mediátorovi, ktorého buď vymenoval súd, alebo po vzájomnej dohode určili obaja účastníci, aby sa pokúsil o dosiahnutie zmierenia medzi manželmi. V prípade nedosiahnutia zmierenia a ak sa manželia ešte nedohodli na podmienkach rozvodu, je úlohou mediátora umožniť účastníkom dosiahnuť rozvod na základe dohody. Uvedenú dohodu možno uzavrieť v prípade splnenia niektorých alebo všetkých nasledujúcich podmienok:
Rozluka sa týka podania príslušného podnetu jedným z manželov voči druhému manželovi, pričom súd vynesie rozsudok týkajúci sa práv a povinností oboch manželov po rozluke.
Rozluka sa povoľuje na základe jednej alebo viacerých z týchto podmienok:
Pokiaľ ide o výživné, ten z manželov, voči ktorému je vyhlásená rozluka, musí platiť výživné na druhého účastníka a deti do osemnásť rokov veku a ak ďalej pokračujú v dennom štúdiu, odbornej príprave alebo učení, do veku dvadsiatich troch rokov. Suma, ktorú má dostávať druhý účastník a deti, sa stanovuje po zohľadnení všetkých okolností manželov a detí vrátane týchto:
Domácnosť manželov môže byť súdom na návrh jedného z účastníkov pridelená tomuto účastníkovi, pričom druhý účastník z nej môže byť vylúčený, a to na obdobie a za podmienok, o ktorých rozhodne súd: súd môže rozhodnúť aj o predaji domácnosti manželov, ak sa presvedčí, že obaja účastníci a ich deti budú mať iné vhodné ubytovanie, pričom výnos z predaja sa rozdelí medzi oboch účastníkov podľa rozhodnutia súdu. Ak domácnosť manželov patrí obom účastníkom, môže ju prisúdiť jednému účastníkovi, ktorý druhému účastníkovi nahradí utrpenú finančnú škodu.
Pri vynášaní rozsudku o rozluke súd rozhodne aj o tom, ktorému z manželov sa zverí opatrovníctvo detí, pričom sa najväčší dôraz kladie na záujem dieťaťa. Súd však môže na žiadosť jedného z účastníkov vyhlásiť, že druhý účastník nie je spôsobilý na opatrovníctvo maloletých detí účastníkov, a v takom prípade nebude môcť účastník vyhlásený za nespôsobilého až do úmrtia druhého účastníka prevziať opatrovníctvo nad maloletými deťmi bez súhlasu súdu.
Manželka sa môže po rozluke rozhodnúť znova používať svoje rodné priezvisko, toto rozhodnutie však musí uviesť vo vyhlásení vo verejnej listine o rozluke a v prípade rozluky prostredníctvom zaevidovaného oznámenia v danej veci, a to ešte pred vynesením rozsudku.
Vo všetkých prípadoch platí, že účinky rozluky prestanú pre tretie strany platiť až dňom zaevidovania listiny vo verejnom registri.
Anulovanie manželstva znamená, že manželstvo nemá žiadny účinok. Manželstvo je vyhlásené za neplatné.
Manželstvo je anulované, ak:
Účinky platného manželstva sa vždy považujú za existujúce, keď sa počas manželstva vyhláseného za anulované a neplatné narodia alebo počnú deti, ako aj to, keď sa deti narodia pred takýmto manželstvom a sú uznané ešte pred vynesením rozsudku, ktorým sa manželstvo anuluje. Ak jeden z manželov konal v dobrej viere, tieto účinky sa pripíšu v jeho prospech a v prospech detí. Ak ani jeden z manželov nekonal v dobrej viere, účinky platného manželstva sa pripíšu iba v prospech detí, ktoré sa narodili alebo počali počas manželstva vyhláseného za anulované a neplatné. Ten z manželov, ktorý je zodpovedný za anulovanie manželstva, musí počas obdobia piatich rokov vyplácať výživné druhému z manželov v dobrej viere: táto povinnosť sa ukončí, ak účastník, ktorý konal v dobrej viere, počas tohto obdobia vstúpi do ďalšieho manželstva.
Nie, iné možnosti nie sú. Toto sa musí riešiť na súde.
Návrh na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva uzavretého pred matričným úradom sa musí podať občianskoprávnemu súdu (rodinné veci), pričom žiadosť o zaevidovanie anulovania povoleného cirkevným tribunálom na Malte sa musí podať odvolaciemu súdu. Návrh na rozvod, rozluku a anulovanie manželstva uzavretého pred matričným úradom sa musí predložiť pod prísahou. Vyjadrenie k návrhu sa musí podať do dvadsiatich dní. Písomnosti, ktoré je potrebné priložiť, sa líšia podľa toho, čo chce daný účastník dokázať. V prípade zaevidovania anulovania cirkevným tribunálom sa však musí priložiť kópia rozsudku vyneseného metropolitným tribunálom na Malte, rozhodnutia vydaného regionálnym tribunálom druhého stupňa, príkazu na vykonanie rozhodnutia a sobášneho listu.
Každý účastník konania o rozluke môže kedykoľvek počas prerokúvania veci, ale nie po odročení veci s cieľom vyniesť rozsudok, požiadať vo forme žiadosti o to, aby sa návrh na rozluku v tejto veci považoval za návrh na vyhlásenie rozvodu.
Áno, právna pomoc sa môže poskytnúť, ak sa dodržia požiadavky stanovené v oddiele 912 zákonníka o sústave súdov a občianskom súdnom konaní.
Áno, voči rozhodnutiu o rozvode, rozluke alebo anulovaniu sa možno odvolať. Treba však pamätať na to, že voči rozhodnutiu o zaevidovaní anulovania povoleného cirkevným tribunálom na Malte sa odvolať nemožno.
Rozhodnutie cudzieho súdu týkajúce sa stavu osoby v manželstve alebo ovplyvňujúce tento stav sa uznáva na všetky účely maltského práva, ak toto rozhodnutie vydal príslušný súd krajiny, ktorej je jeden z účastníkov konania občanom alebo v nej má bydlisko. Do platnosti na Malte vstupuje zápisom do verejného registra (Evans Building, Merchant’s Street, Valletta VLT 2000).
Okrem maltského práva sa uplatňuje aj európske právo, konkrétne nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Článok 22 tohto nariadenia sa týka podmienok, za ktorých sa rozsudky týkajúce sa rozvodu, rozluky a anulovania manželstva neuznávajú. Sú to:
„a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;
b) v prípade, že bol vydaný v konaní bez účasti odporcu, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že sa zistí, že odporca prijal rozsudok bez výhrad;
c) ak je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v konaní medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie; alebo
d) ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v nečlenskom štáte medzi rovnakými účastníkmi, za predpokladu, že skorší rozsudok je možné uznať v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.“
Občianskoprávny súd (rodinné veci) rozhoduje vtedy, ak účastník namieta voči uznaniu rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní. Využije sa platný postup stanovený v kap. 12 maltského zákonníka.
Súdy s právomocou v občianskoprávnych veciach rozhodujú o návrhoch na rozvod iba vtedy, ak bol splnený minimálne jeden z týchto predpokladov:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
O rozvod môžu požiadať obaja manželia spoločne (spoločný návrh) alebo jeden z manželov (jednostranný návrh). V oboch prípadoch sa konanie musí začať podaním návrhu (verzoekschrift) (pozri otázku č. 11).
V rozvodovom konaní, bez ohľadu na to, či sa začalo spoločným alebo jednostranným návrhom, musí manželov zastupovať právny zástupca. V rozvodovom konaní rozhoduje okresný súd (rechtbank) v mieste, kde má navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov bydlisko. Návrh na rozvod manželstva sa môže podať kedykoľvek po uzavretí manželstva: nie je stanovená žiadna požiadavka, že manželia musia byť zosobášení určitý čas. Rozvod nadobúda účinnosť po zápise súdneho rozhodnutia do matriky (registers van de burgerlijke stand). Rozvod sa do matriky zapíše až po tom, keď už voči rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (právoplatné rozhodnutie). Rozvod sa musí do matriky zapísať do 6 mesiacov od momentu, keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, inak stratí účinnosť a rozvod už nie je možné do matriky zapísať. Ak bolo manželstvo uzavreté v zahraničí a zahraničný sobášny list nebol zapísaný do holandskej matriky, rozhodnutie o rozvode manželstva (vydané holandským súdom) sa zapíše do osobitnej matriky mesta Haag.
V holandskom práve existuje jeden dôvod rozvodu: trvalý rozvrat manželstva. Manželstvo sa považuje za trvalo rozvrátené, ak pre manželov začal byť spoločný život neznesiteľný a neexistujú žiadne vyhliadky na obnovu normálnych manželských vzťahov. Keď návrh podá len jeden z manželov, musí tento navrhovateľ uviesť, že došlo k trvalému rozvratu manželstva, a v prípade, že to druhý manžel popiera, musí o tom navrhovateľ predložiť dôkazy. O tom, či došlo k trvalému rozvratu manželstva, rozhodne súd. V prípade spoločného návrhu sa rozvod povolí na základe toho, že sa manželia domnievajú, že došlo k trvalému rozvratu ich manželstva.
Rozvedená osoba môže uzavrieť nové manželstvo alebo vstúpiť do registrovaného partnerstva. Rozvod môže mať vplyv na používanie priezviska po bývalom manželovi. Bývalý manžel môže podať na súd návrh na to, aby bolo druhému bývalému manželovi odobraté právo používať spoločné priezvisko. Na takýto návrh sa vzťahuje podmienka, že musia na to existovať primerané dôvody a že z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
Zákonný systém
Zákonným systémom, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2018, je obmedzené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (beperkte gemeenschap van goederen). To znamená, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa obmedzuje na majetok, ktorý mali spoločne manželia, a dlhy, ktoré im vznikli spoločne pred uzavretím manželstva, a na všetok majetok, ktorý manželia nadobudli, a dlhy, ktoré im vznikli v priebehu manželstva. Všetok majetok, ktorý bol nadobudnutý spoločne pred uzavretím manželstva a majetok nadobudnutý spoločne v priebehu manželstva tvorí spoločný majetok (boedelmenging). Za dlhy, ktoré vznikli spoločne pred uzavretím manželstva alebo v priebehu manželstva, sú manželia zodpovední spoločne bez ohľadu na to, ktorému z manželov dlh vznikol. Veriteľ môže dlh vymáhať z majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku. Majetok, ktorý patril, a dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva len jednému z manželov, nie sú súčasťou zákonom stanoveného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostávajú súkromným majetkom daného manžela. Do zákonom obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria ani dedičstvo a dary, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k ich nadobudnutiu. Dedičstvo a dary nadobudnuté pred uzavretím manželstva a v jeho priebehu zostávajú súkromným vlastníctvom dotknutého manžela
Manželia, ktorí sa zosobášili pred zavedením zákonom stanoveného režimu obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov (teda, ktorých dátum sobáša bol pred 1. januárom 2018), podliehajú zákonnému systému plného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V takomto prípade v zásade všetok majetok, ktorý manželia nadobudli pred uzavretím manželstva alebo v jeho priebehu, tvorí súčasť spoločného majetku. Všetky aktíva, ktoré vlastní každý z manželov, tvoria spoločný majetok (boedelmenging). Všetky dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva alebo v jeho priebehu, sú v zásade takisto spoločnými záväzkami bez ohľadu na to, ktorému z manželov vznikli. Veriteľ môže dlh vymáhať z celého spoločného majetku.
V rámci režimu obmedzeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj v rámci režimu plného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý platil pred 1. januárom 2018, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká pri rozvode, teda po zápise súdneho rozhodnutia povoľujúceho rozvod do matriky. Od toho okamihu prestáva spoločný majetok existovať. Po rozvode sa spoločný majetok musí rozdeliť. Je potrebné stanoviť, na čo má každý z manželov nárok zo spoločného majetku. Zákon všeobecne vychádza z toho, že každý z manželov má právo na polovicu. Manželia sa môžu rozhodnúť odchýliť sa od tohto pravidla a v dohode o rozvode (echtscheidingsconvenant) alebo pri rozdeľovaní majetku sa dohodnúť inak.
Dohoda o majetkovom režime manželov
Manželia si môžu zvoliť iný režim, než je zákonom stanovený systém, tým, že pred uzavretím manželstva alebo (v zriedkavých prípadoch) v jeho priebehu uzatvoria dohodu o majetkovom režime manželov. V takýchto dohodách sa následne stanovia pravidlá rozdelenia majetku v prípade rozvodu.
Starostlivosť o deti
Po rozvode majú obaja rodičia naďalej spoločnú starostlivosť o všetky deti, ako to urobili počas manželstva. Len vo výnimočných prípadoch môže byť súd požiadaný, aby priznal právo starostlivosti jednému rodičovi. Návrh na výlučnú osobnú starostlivosť môže podať jeden z rodičov alebo obaja. Rodič, ktorému nebola zverená starostlivosť, má právo styku s dieťaťom. Každý rodič alebo obaja môžu požiadať súd, aby stanovil pravidlá návštev.
Výživné na dieťa
Ak si rodičia po rozvode zachovajú spoločnú starostlivosť, mali by prijať finančné opatrenia na výchovu detí. Môžu tiež požiadať súd, aby takéto opatrenia stanovil. Ak sa spoločne nedohodnú, súd môže určiť príspevok. Ak sa jednému z rodičov udelí výlučná starostlivosť, súd na požiadanie posúdi, do akej miery by mal druhý rodič prispieť na náklady na výchovu detí. Rodičia by si v zásade mali sami dohodnúť platby. Ďalšie informácie v tejto súvislosti nájdete na webovom sídle Národnej agentúry pre výber výživného (Landelijk Bureau Inning Onderhoudsbijdragen).
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi pokračuje aj po zániku manželstva. V rozhodnutí o rozvode alebo nasledujúcom rozhodnutí môže súd bývalému manželovi, ktorého príjmy nepostačujú na pokrytie jeho životných nákladov a od ktorého nemožno očakávať, že takéto príjmy dosiahne, na jeho žiadosť prisúdiť výživné, ktoré má platiť druhý bývalý manžel. Súd môže výživné stanoviť v rozhodnutí o rozvode alebo v nasledujúcom rozhodnutí. Pri výpočte výživného súd zohľadňuje potreby bývalého manžela, ktorý bude platby dostávať, a finančné prostriedky druhého bývalého manžela. Zohľadniť sa môžu aj nefinančné faktory, napríklad trvanie manželstva alebo ako dlho spolu manželia žili. Pokiaľ súd nestanoví lehotu trvania vyživovacej povinnosti, zanikne po 12 rokoch. Súd môže toto obdobie predĺžiť na základe žiadosti bývalého manžela, ktorý potrebuje výživné, v prípadoch finančných ťažkostí. V zásade platí, že ak manželstvo trvalo krátko (menej ako 5 rokov) a nenarodili sa v ňom žiadne deti, nesmie obdobie, počas ktorého sa má platiť výživné, presiahnuť trvanie manželstva. Ak sa manželia alebo bývalí manželia zhodnú na platení výživného, môžu jeho podmienky zapísať do dohody o rozvode.
Rozluka (scheiding van tafel en bed) je prostriedok, ktorým manželia prestanú spolu žiť bez toho, aby skutočne ukončili svoje manželstvo. Rozluka je v záujme manželov, ktorý sa chcú rozísť a vyriešiť právne dôsledky tejto skutočnosti, ale chcú zostať zosobášení, napríklad z náboženských alebo finančných dôvodov. Rozluka poskytuje možnosť zmierenia. Takisto však môže byť prechodnou fázou na ceste k zániku manželstva. Rozluka nadobúda účinnosť zápisom súdneho rozhodnutia do registra majetkových vzťahov manželov. Podobne ako v prípade rozvodu je zápis potrebné vykonať do 6 mesiacov.
Jediným dôvodom rozluky je trvalý rozvrat manželstva.
Dôsledky rozluky na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, starostlivosť o deti (práva styku), platby výživného a dôchodky sú rovnaké ako v prípade rozvodu. Manželstvo naďalej trvá. Podľa právnych predpisov odlúčení manželia po sebe v prípade úmrtia nededia. Ak sa po rozluke manželia rozhodnú, že sa chcú rozísť úplne, môžu podať návrh na zánik manželstva po rozluke. Odlúčený manžel môže žiť s novým partnerom a vybudovať si nový život, ale nemôže uzavrieť nové manželstvo ani vstúpiť do registrovaného partnerstva.
Jednostranný návrh na zánik manželstva po rozluke nie je možné podať kedykoľvek. Jednostranné návrhy podliehajú čakacej lehote v dĺžke 3 rokov, ktorú môže súd v určitých prípadoch skrátiť na 1 rok. Trojročná lehota sa začína v deň zápisu rozluky do registra. V prípade spoločného návrhu na zánik manželstva po rozluke sa neuplatňuje žiadna čakacia lehota. Zánik manželstva nadobudne účinnosť po zápise rozhodnutia do matriky.
Manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné len súdnym rozhodnutím na základe podania návrhu. Uzavreté manželstvo nemôže byť vyhlásené za neplatné zo zákona (automaticky). Pokiaľ manželstvo nebolo vyhlásené za neplatné, je stále platné. V právnych predpisoch sa stanovuje, na základe akých dôvodov môže byť manželstvo vyhlásené za neplatné a kto môže podať návrh.
V zákone sa stanovujú tieto dôvody na podanie návrhu na vyhlásenie manželstva za neplatné: Účastníci konania sú zosobášení bez ohľadu na:
Vyhlásenie manželstva za neplatné má spätnú účinnosť od dátumu uzavretia manželstva. To znamená, že po vyhlásení neplatnosti súdom sa na manželstvo nazerá tak, akoby nikdy neexistovalo. Za určitých okolností možno z tejto zásady urobiť výnimku. .V takomto prípade má vyhlásenie manželstva za neplatné rovnaké dôsledky ako rozvod. Napríklad deti, ktoré sa narodili v manželstve, ktoré bolo vyhlásené za neplatné, sú naďalej v rodinnoprávnom vzťahu k obom rodičom. Ďalšia výnimka sa týka zdanlivého manžela, t. j. manžela, ktorý si nebol vedomý toho, že manželstvo bolo neplatné. V tomto smere pozri podmienky vyhlásenia manželstva za neplatné, ktoré sa uvádzajú v odpovedi na otázku č. 8. Zdanlivý manžel môže napríklad požadovať, aby mu druhý manžel platil výživné.
V rozvodových konaniach v Holandsku je pomerne bežná mediácia. Manželia sa s pomocou mediátora a prípadne s pomocou svojich advokátov usilujú dospieť k dohode o rozvode a jeho dôsledkoch. Tieto podmienky sa stanovia v dohode o rozvode, ktorá je písomným dokumentom. Dohoda sa môže týkať záležitostí, ako je rozdelenie majetku, vyživovacia povinnosť a starostlivosť o deti. Súd môže dohodu o rozvode, ktorá bola navrhnutá počas mediácie, zahrnúť do svojho rozhodnutia
Členovia združenia rodinnoprávnych advokátov a rozvodových mediátorov“ (Vereniging van Familierechtadvocaten en Scheidingsbemiddelaars) sa špecializujú okrem iného na rozvody a výživné. Takisto sa špecializujú na rozvodovú mediáciu a všetko, čo s ňou súvisí. Viac informácií nájdete na webovej lokalite: https://www.verenigingfas.nl/.
Návrh
Rozvodové konanie sa vždy začína podaním na súd (verzoekschrift). V tomto návrhu sa musí uviesť priezvisko, mená a obvyklé alebo trvalé bydlisko manželov. Ak majú manželia maloleté deti, rovnaké údaje sa musia uviesť aj o nich. Navrhovateľ môže v súvislosti s rozvodom požiadať aj o vedľajšie opatrenia (nevenvoorzieningen). Súd môže povoliť vedľajšie opatrenia okrem v súvislosti s:
Právny zástupca navrhovateľa musí podať návrh na okresný súd (rechtbank). Pokiaľ navrhovateľ žije v Holandsku, návrh sa môže podať na súd v súdnom obvode, kde navrhovateľ žije. Pokiaľ navrhovateľ nežije v Holandsku, ale druhý manžel áno, návrh sa musí poslať na súd v súdnom obvode, kde žije druhý manžel. Ak ani jeden z manželov nemá bydlisko v Holandsku, návrh musí byť zaslaný okresnému súdu v Haagu.
Ktoré doklady je potrebné predložiť?
Ak navrhovateľ nie je schopný znášať v plnom alebo čiastočnom rozsahu náklady na právneho zástupcu alebo mediátora, môže mať za určitých podmienok nárok dotovanú právnu pomoc. Rada pre právnu pomoc (Raad voor Rechtsbijstand) dotuje len právnu pomoc poskytovanú mediátormi, ktorí sú u nej zaregistrovaní. Ďalšie informácie o podmienkach oprávnenosti si pozrite na https://www.rvr.org/.
Nárok na dotovanú právnu pomoc sa uplatňuje aj pri cezhraničných sporoch, ak navrhovateľ žije mimo Holandska, ale v rámci EÚ, v súlade s európskou smernicou o právnej pomoci v cezhraničných sporoch (Ú. v. ES L 26, 31.1.2003). Žiadosť o dotovanú právnu pomoc možno podať Rade pre právnu pomoc v Haagu s použitím vzorového formulára, ktorý sa stanovuje v uvedenej smernici a je totožný vo všetkých členských štátoch. Rada pre právnu pomoc môže prípadne navrhovateľom pomôcť pri výbere advokáta. Viac informácií nájdete na webovej lokalite: https://www.rvr.org/.
Navrhovatelia žijúci mimo EÚ môžu právnu pomoc v Holandsku získať za určitých okolností, ktoré sa upravujú v zmluve alebo dohovore. V tomto smere sú relevantné tieto zmluvy: Haagsky dohovor o občianskom konaní (1954), Európska dohoda o zasielaní žiadostí o právnu pomoc (1977) a Haagsky dohovor o medzinárodnom prístupe k spravodlivosti (1980). Tieto zmluvy zahŕňajú ustanovenie, v ktorom sa v podstate uvádza, že štátni príslušníci zmluvných štátov sú oprávnení na bezplatnú právnu pomoc vo všetkých ostatných zmluvných štátoch za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci týchto ostatných štátov. Keď takýto prípad nastane v Holandsku, musí sa od príslušného orgánu v obvyklom mieste bydliska navrhovateľa vyžiadať vyhlásenie o insolventnosti (verklaring van onvermogen). Žiadosť o právnu pomoc a vyhlásenie o insolventnosti tento orgán následne zašle príslušnému orgánu v štáte, kde sa má poskytnúť právna pomoc. Táto krajina následne posúdi, či má navrhovateľ nárok na bezplatnú právnu pomoc.
Áno, odvolanie možno podať do kancelárie odvolacieho súdu (gerechtshof) do 3 mesiacov od dátumu rozhodnutia o rozvode manželstva. Rozsudok odvolacieho súdu možno zvyčajne napadnúť z právnych dôvodov na Najvyššom súde (Hoge Raad der Nederlanden). Aj tu musí navrhovateľov zastupovať právny zástupca.
Od 1. augusta 2022 sa vo všetkých členských štátoch EÚ uplatňuje nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“). Ruší sa ním „nariadenie Brusel IIa“, teda nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Nariadenie Brusel IIa sa naďalej uplatňuje na konania začaté pred 1. augustom 2022 a na verejné listiny a dohody, ktoré boli oficiálne vyhotovené, zaregistrované alebo nadobudli účinnosť pred 1. augustom 2022. Nariadenie Brusel IIb sa uplatňuje na rozvod, rozluku a vyhlásenie manželstva za neplatné. Podľa jeho ustanovení sa rozhodnutia vydané v iných členských štátoch (s výnimkou Dánska) uznávajú v Holandsku bez nutnosti osobitného konania (článok 30 ods. 1). Nevyžaduje sa ani osobitné konanie na účely úpravy záznamov o osobnom stave, napr. ak je potrebné umiestniť na sobášny list okrajovú poznámku o rozvode.
Každá zainteresovaná strana môže začať súdne konanie na určenie toho, či sa má alebo nemá uznať rozhodnutie o rozvode vydané v inej krajine. V nariadení Brusel IIb sa uvádza viacero dôvodov, na základe ktorých možno uznanie rozvodu zamietnuť. Uznanie napríklad nesmie byť v rozpore s verejným poriadkom. Zohľadní sa aj skutočnosť, či bol odporca (účastník konania, ktorý nepodal návrh na rozvod) o konaní náležite informovaný. Samotné rozhodnutie však nepodlieha meritórnemu preskúmaniu. Podľa nariadenia musí súd členského štátu, ktorý vydal rozhodnutie, na základe žiadosti účastníka konania vydať osvedčenie o tomto rozhodnutí (s použitím vzorového formulára). Toto osvedčenie obsahuje informácie o tom, v ktorej krajine bolo dané rozhodnutie vydané, údaje o účastníkoch konania, informácie o tom, či sa rozhodnutie vydalo ako rozsudok pre zmeškanie, o druhu rozhodnutia, teda či išlo o rozvod alebo rozluku, dátume rozhodnutia a o tom, ktorý súd rozhodnutie vydal.
Ak chce zainteresovaná strana podať v Holandsku námietku voči uznaniu zahraničného rozhodnutia o rozvode, môže podať návrh na neuznanie na súd, ktorý rozhoduje v konaní o predbežných opatreniach (voorzieningenrechter) v súdnom obvode, kde má obvyklý pobyt.
Dňa 1. januára 2012 nadobudla účinnosť kniha 10 holandského občianskeho zákonníka (Burgerlijk Wetboek). Kniha 10 Občianskeho zákonníka obsahuje kolízne normy pre určenie rozhodného práva.
Platí hlavné pravidlo, že súdy budú vždy uplatňovať holandské právne predpisy o rozvode bez ohľadu na štátnu príslušnosť a obvyklý pobyt manželov. Ak napríklad o rozvod požiadajú v Holandsku manželia, ktorí majú belgickú štátnu príslušnosť a majú bydlisko v Holandsku, automaticky sa uplatní holandské rozvodové právo. Automatické uplatnenie nenastane výlučne vtedy, keď si manželia zvolia právo, ktoré sa má v prípade ich rozvodu uplatniť. Manželia s rovnakou štátnou príslušnosťou sa môžu rozhodnúť, že sa v rámci rozvodového konania bude uplatňovať právo ich krajiny pôvodu, a nie holandské právo. Napríklad belgický pár si tak môže vybrať uplatňovanie belgického rozvodového práva.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V rakúskych právnych predpisoch sa rozlišujú tri druhy rozvodu: rozvod z dôvodu zavinenia, rozvod z dôvodu zrušenia spoločnej domácnosti, ktoré trvá minimálne tri roky, a rozvod dohodou.
Manžel/manželka môže požiadať o rozvod, ak druhý partner závažným manželským previnením alebo nečestným či nemravným správaním zavinil taký hlboký rozvrat manželstva, že obnovenie partnerského spolužitia už nemožno očakávať.
Ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti tri roky, každý z manželov môže požiadať o rozvod z dôvodu hlbokého trvalého rozvratu manželstva.
Ak manželia nežijú spolu minimálne pol roka, obaja priznávajú trvalý rozvrat manželského vzťahu a obidvaja súhlasia s rozvodom, môžu podať žiadosť o rozvod spoločne.
Hlavným dôvodom na rozvod je trvalý rozvrat manželstva. Tento rozvrat môže spôsobiť závažné manželské previnenie jedného z partnerov, najmä ak sa jeden z manželov dopustil nevery či fyzického násilia na manželskom partnerovi alebo mu spôsobil ťažkú psychickú ujmu. Druhý partner môže požiadať o rozvod, aj keď konanie nemožno považovať za manželské previnenie, lebo spočíva v duševnej chorobe alebo porovnateľnej poruche, ale manželstvo je napriek tomu tak hlboko rozvrátené, že sa nemôže očakávať obnovenie partnerského spolužitia, ktoré zodpovedá manželstvu. Druhý z manželov môže požiadať o rozvod aj v prípade, keď jeho partner trpí ťažkou nákazlivou alebo odpudzujúcou chorobou. Vo všetkých týchto prípadoch musí ten manželský partner, ktorý žiada o rozvod, preukázať existenciu uvádzaných dôvodov. Ak však manželia nežijú v spoločnej domácnosti tri roky, nie je potrebné tvrdiť, že došlo k manželskému previneniu, ani ho dokázať.
V zásade si zachová každý z manželov svoje priezvisko, ktoré mal počas manželstva. Ak jeden z manželov pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže sa vrátiť k svojmu predchádzajúcemu priezvisku.
Manželia sa môžu v zásade úplne voľne dohodnúť na rozdelení majetku. Môžu tak urobiť buď vzájomným zrieknutím sa majetku (čo znamená, že rozdelenie spoločného vlastníctva zo zákona počas manželstva sa zachová aj po zrušení manželstva), rozdelením akéhokoľvek zmluvne nadobudnutého majetku v spoločnej držbe, alebo postúpením majetku z jedného manželského partnera na druhého.
Ak manželia nedospeli k dohode o majetku, môže každý z nich požiadať o súdne rozdelenie určitých častí majetku patriaceho obidvom manželom. Rozdelí sa medzi nich takzvaný „manželský majetok“ a „manželské úspory“. K manželskému majetku patrí byt manželov a zariadenie domácnosti a všetky ostatné veci, ktoré počas manželského spolužitia skutočne používali obidvaja manželia v každodennom živote. Manželské úspory sú všetky majetkové hodnoty nadobudnuté manželmi počas manželského spolužitia.
Z rozdelenia majetku sú vyňaté všetky veci, ktoré manželia priniesli do manželstva alebo zdedili, alebo im boli darované treťou stranou. Ďalej sú vyňaté veci slúžiace na osobné účely alebo výkon povolania len jedného manžela, ako aj podniky a účastiny v podnikoch, ak nepredstavovali len čisté majetkové hodnoty.
Súd musí rozdeliť majetok podľa oprávnenosti s riadnym zohľadnením všetkých relevantných okolností, pričom osobitnú pozornosť venuje významu a rozsahu prínosu každého z manželov k nadobudnutiu manželského majetku a vytvoreniu manželských úspor, ako aj k prospechu detí. Ako prínos sa hodnotí poskytnutie výživného, súčinnosť pri zárobkovej činnosti, vedenie spoločnej domácnosti, starostlivosť o spoločné deti a ich výchova a každá iná manželská pomoc.
Od nadobudnutia účinnosti zákona o zmene zákona o právach neplnoletých z roku 2001 (Kindschaftsrechts-Änderungsgesetz) 1. júla 2001 majú rodičia nežijúci v spoločnej domácnosti široké možnosti pri úprave opatrovníckych vzťahov. Ak dôjde k rozvodu manželstva, obidvaja rodičia si zvyčajne zachovávajú spoločné rodičovské práva a povinnosti vzťahujúce sa na neplnoleté deti. Ak však rodičia chcú zachovať osobnú starostlivosť oboch ako pri existujúcom manželstve, musia predložiť súdu v rámci primeranej lehoty dohodu o tom, u ktorého z nich sa dieťa bude primárne zdržiavať. Rodičia môžu takisto uzavrieť dohodu na súde, podľa ktorej má jeden rodič výhradné rodičovské práva a povinnosti alebo rodičovské práva a povinnosti jedného rodiča sa obmedzujú na osobitné záležitosti.
Od prijatia zákona o zmene zákona o právach neplnoletých a menách z roku 2013 (Kindschafts- und Namensrechtsänderungsgesetz) súd môže poveriť rodičov spoločným výkonom rodičovských práv a povinností napriek prianiu jedného alebo obidvoch rodičov, ak sa domnieva, že spoločný výkon rodičovských práv a povinností je v záujme dieťaťa. Rodičia sa potom musia dohodnúť, s ktorým z rodičov dieťa bude žiť. Ak spoločný výkon rodičovských práv a povinností nie je v záujme dieťaťa, súd musí rozhodnúť, ktorému z rodičov udelí výhradné rodičovské práva a povinnosti.
Manželský partner, ktorý sa previnil sám alebo v prevažnej miere, musí druhému partnerovi platiť dostatočné výživné na zachovanie životných pomerov manželov, ak tento manželský partner nemá dostatočné príjmy z majetku alebo zárobkovej činnosti, ktoré možno v závislosti od okolností od neho primerane očakávať. Ak za rozvod nesú vinu obaja manželia, ale ani jeden nie je vinný v prevažnej miere, je možné manželskému partnerovi, ktorý nie je schopný živiť sa sám, priznať príspevok na výživné, ak je to oprávnené vzhľadom na potreby, ako aj majetkové a zárobkové pomery druhého manžela. Každá takáto nariadená povinnosť môže byť časovo obmedzená. V prípade rozvodu dohodou sa manželia môžu slobodne dohodnúť, či jeden partner bude druhému poskytovať výživné alebo či sa vzájomne vzdajú nárokov na výživné.
Takéto ustanovenie v rakúskych právnych predpisoch neexistuje.
Pozri odpoveď na otázku 4.
Pozri odpoveď na otázku 4.
V rakúskom manželskom práve sa ustanovuje „neplatnosť manželstva“ (Ehenichtigkeit). Manželstvo je neplatné, ak sa uzavretie manželstva neuskutočnilo predpísanou formou, ak bol jeden z manželov v čase uzavretia manželstva nespôsobilý na právne úkony alebo sa nachádzal v stave bezvedomia či prechodnej duševnej poruchy alebo ak bolo manželstvo uzavreté výlučne alebo prevažne s tým účelom, aby sa manželovi umožnilo používať priezvisko alebo získať štátnu príslušnosť druhého manžela bez toho, aby vzniklo manželské spolužitie. Ďalej je manželstvo neplatné, ak jeden z manželov v čase uzavretia manželstva žil s treťou osobou v platnom manželstve alebo ak manželstvo bolo uzavreté v rozpore so zákonom medzi pokrvnými príbuznými.
Manželstvo môže byť anulované rozhodnutím súdu, ak v čase uzavretia manželstva bola obmedzená právna spôsobilosť jedného z manželov a jeho zákonný zástupca neudelil súhlas s uzavretím manželstva, ak jeden z manželov pri uzavretí manželstva nevedel, že ide o uzavretie manželstva, alebo ak to aj vedel, nechcel predložiť vyhlásenie o tom, že chce uzavrieť manželstvo, ak sa jeden z manželov pomýlil v osobe druhého manžela, ak sa pri uzavretí manželstva pomýlil v takých okolnostiach týkajúcich sa osoby druhého manžela, ktoré by v prípade, že by vedel o stave veci, a pri správnom posúdení podstaty manželstva viedli k tomu, že by sa zdržal uzavretia manželstva, ak bol k uzavretiu manželstva vedený nedobromyseľným uvedením do omylu v súvislosti s podstatnými skutočnosťami alebo ak bol k uzavretiu manželstva protiprávne donútený hrozbou.
Pozri odpoveď na otázku 7.
V prípade anulovania manželstva sa posudzuje manželstvo tak, akoby nikdy nebolo uzavreté. Ak čo len jeden z manželov nemal vedomosť o neplatnosti manželstva v čase jeho uzavretia, pomer manželov v majetkovoprávnom vzťahu sa bude riešiť v súlade s príslušnými predpismi, ktoré platia v prípade rozvodu. Všetky deti pochádzajúce z manželstva sa budú aj po anulovaní manželstva posudzovať ako manželské.
Manželstvo môže rozviesť alebo vyhlásiť za neplatné len súd. Otázky týkajúce sa rozvodu sa však môžu riešiť aj mimosúdne (napr. mediáciou).
V konaniach o rozvode alebo anulovaní manželstva alebo o platnosti či neplatnosti manželstva sú príslušné okresné súdy (Bezirksgerichte). V prípade takýchto konaní je príslušný výlučne ten okresný súd, v ktorého správnom obvode manželia majú alebo naposledy mali spoločné obvyklé miesto pobytu. Ak v čase podania návrhu nemá ani jeden z manželov obvyklé miesto pobytu v tomto správnom obvode alebo ak v Rakúsku nemali spoločné obvyklé miesto pobytu, je výlučne príslušný ten súd, v ktorého správnom obvode sa nachádza obvyklé miesto pobytu odporcu, alebo ak odporca takéto obvyklé miesto pobytu v Rakúsku nemá, súd v obvyklom mieste pobytu navrhovateľa. V ostatných prípadoch je príslušný okresný súd Vnútorného mesta Viedeň (Bezirksgericht Innere Stadt Wien). Jurisdikcia rakúskych súdov pre takéto konania platí vtedy, ak jeden z manželov je štátny občan Rakúska, ak odporca alebo v prípade návrhu na anulovanie manželstva podaného oboma manželmi aspoň jeden z nich má svoje obvyklé miesto pobytu v Rakúsku alebo ak navrhovateľ má svoje obvyklé miesto pobytu v Rakúsku a buď obaja manželia mali svoje posledné spoločné obvyklé miesto pobytu v Rakúsku, alebo navrhovateľ je bez štátnej príslušnosti alebo v čase uzavretia manželstva bol štátnym príslušníkom Rakúska. Napriek tomu, že táto miestna príslušnosť súdu je výlučná, dohoda o inom súde je prípustná.
Návrhy na rozvod manželstva musia byť v súlade so všeobecnými formálnymi predpismi žaloby. Návrhy na rozvod manželstva dohodou, o ktorých sa rozhoduje v nesporovom konaní, musia byť podpísané obidvoma manželmi. Vo všetkých prípadoch však musí byť priložený sobášny list. Takisto sa odporúča priložiť k návrhu všetky ďalšie podporné doklady.
V konaniach o rozvod manželstva je možné požiadať o právnu pomoc v súlade so všeobecnými predpismi o právnej pomoci (pozri „Právna pomoc – Rakúsko“). V konaní o rozvod manželstva právne zastupovanie nie je povinné, ale účastníka konania, ktorý nechce pred súdom vystupovať sám, môže zastupovať len advokát („relativer Anwaltszwang“).
Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa o rozvode alebo anulovaní manželstva alebo o platnosti či neplatnosti manželstva je možné sa odvolať na príslušnom nadriadenom súde, t. j. krajinskom súde (Landesgericht), ktorý je súdom druhého stupňa nadriadeným príslušnému okresnému súdu.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je revízia možná len vtedy, keď rozhodnutie závisí od riešenia právnej otázky hmotného práva alebo procesného práva, ktorá má význam pre zachovanie jednoty právneho poriadku, právnej istoty alebo právneho vývoja, napríklad preto, že odvolací súd sa odchýli od judikatúry Najvyššieho súdneho dvora, takáto judikatúra chýba alebo je nejednotná.
Takéto rozhodnutie (okrem rozhodnutí pochádzajúcich z Dánska) sa v Rakúsku osobitne uzná podľa nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ABl L 178 z 2. 7. 2019, 1 – 115) (ďalej len nariadenie „Brusel IIb“), teda bez osobitného konania o uznaní. Z časového hľadiska sa nariadenie Brusel IIb vzťahuje na konania začaté po 31. júli 2022 a na verejné listiny vyhotovené a súdne zmiery uzavreté po tomto dátume. V starších prípadoch sa v prvom rade uplatňuje nariadenie, ktoré predchádzalo nariadeniu Brusel IIb – nariadenie č. 2201/2003 (nariadenie Brusel IIa), ktoré však umožňovalo uznanie aj bez osobitného konania. Rozhodnutia pochádzajúce z Dánska spravidla stále vyžadujú samostatné konanie o uznaní.
Návrh na neuznanie zahraničných rozsudkov o rozvode treba podať na okresný súd, v ktorého správnom obvode majú alebo naposledy mali účastníci konania spoločné obvyklé miesto pobytu. Ak nemá ani jeden z účastníkov konania obvyklé miesto pobytu v tomto správnom obvode alebo ak v Rakúsku nemali spoločné obvyklé miesto pobytu, je príslušný okresný súd, v ktorého správnom obvode sa nachádza obvyklé miesto pobytu odporcu, alebo ak odporca takéto obvyklé miesto pobytu v Rakúsku nemá, súd v obvyklom mieste pobytu navrhovateľa. V ostatných prípadoch je príslušný okresný súd Vnútorného mesta Viedeň (Bezirksgericht Innere Stadt Wien) (podľa § 76 rakúskeho zákona o súdnej príslušnosti – Jurisdiktionsnorm).
Konanie sa riadi ustanoveniami rakúskeho zákona o nesporových konaniach (Außerstreitgesetz). Navrhovateľ musí v súlade s článkom 31 nariadenia Brusel IIb predložiť vyhotovenie rozhodnutia, ako aj osvedčenie vydané príslušným súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu v súlade s článkom 36 nariadenia Brusel IIb.
Právo, ktorým sa riadi rozvod v prípadoch, ktoré súvisia s právom iného štátu, sa určuje v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 10) (nariadenie Rím III). Kolízne normy nariadenia Rím III sa považujú za tzv. loi universelle, aj keď rozhodným právom nie je právo členského štátu, ktorý sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Na dosiahnutie rozvodu sa musí podať návrh na rozvod manželstva na krajskom súde (sąd okręgowy) príslušnom v mieste posledného spoločného pobytu manželov. Súd vydá rozsudok po pojednávaní. Rozvod nie je podmienený predchádzajúcim rozhodnutím o rozluke. Musí sa konštatovať, že došlo k úplnému a trvalému rozvratu manželstva.
Dôvodom rozvodu je to, že došlo k úplnému a trvalému rozvratu manželstva, pričom musia byť splnené obidve podmienky [článok 56 ods. 1 zákona o rodine a poručníctve (ďalej len „KRiO“)].
Ak však aj došlo k úplnému a trvalému rozvratu manželstva, nemožno ho rozviesť, ak by to poškodilo záujem maloletých detí, ktoré sa v manželstve narodili, alebo by to bolo z iných dôvodov v rozpore s pravidlami spoločenského života. Rozvod sa takisto nepovolí, ak návrh podá manžel, ktorý nesie výhradnú zodpovednosť za rozvrat manželstva, s výnimkou prípadu, že druhý manžel s rozvodom súhlasí alebo je jeho odmietnutie súhlasu s rozvodom za daných okolností v rozpore s pravidlami spoločenského života.
Rozvedený manžel, ktorý si po uzavretí manželstva zmenil priezvisko, sa môže vrátiť k používaniu priezviska spred uzavretia manželstva do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode. Na tieto účely sa musí predložiť vyhlásenie vedúcemu matričného úradu alebo konzulovi. Rozvedený manžel môže okrem toho znovu uzavrieť manželstvo.
Uzavretím manželstva vzniká zo zákona spoločné vlastníctvo manželov (zákonné spoluvlastníctvo), ktoré zahŕňa majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov alebo obaja manželia počas trvania zákonného spoluvlastníctva (spoločný majetok). Majetok, ktorý nepatrí do zákonného spoluvlastníctva, predstavuje osobný majetok jedného z manželov. Na žiadosť jedného z manželov môže súd rozdeliť spoločný majetok v rozsudku o rozvode, pokiaľ rozdelenie majetku nespôsobí neprimerané omeškanie v konaní. Obaja manželia majú na spoločnom majetku rovnaký podiel. Z dôležitých dôvodov však ktorýkoľvek z manželov môže požiadať súd o rozdelenie spoločného majetku podľa miery, v akej každý z manželov prispel k nadobudnutiu daného majetku.
Ak manželia žijú v spoločnom obydlí, súd v rozsudku o rozvode stanoví spôsob, akým sa má toto obydlie používať, kým sa oň rozvedení manželia naďalej delia. Za mimoriadnych okolností, keď jeden z manželov znemožňuje spolužitie hrubo zavrhnutiahodným správaním, môže súd na žiadosť druhého manžela nariadiť jeho vysťahovanie.
Na žiadosť oboch účastníkov môže súd v rozsudku o rozvode rozhodnúť aj o rozdelení spoločného obydlia alebo priznať toto obydlie jednému z manželov, ak druhý z nich súhlasí s jeho opustením bez toho, aby sa mu poskytlo náhradné ubytovanie a priestory, pokiaľ obydlie možno takto rozdeliť alebo priznať. Pri rozhodovaní o spoločnom obydlí súd zohľadňuje v prvom rade potreby detí a manžela, ktorému bol zverený výkon rodičovských práv a povinností.
V rozsudku o rozvode súd rozhodne o rodičovských právach a povinnostiach vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu obidvoch manželov a o styku rodičov s deťmi. Stanoví aj sumu, ktorú musí každý z manželov platiť, aby sa pokryli výdavky na výživu a výchovu detí. Súd vezme do úvahy písomnú dohodu medzi manželmi o spôsobe, akým sa majú vykonávať rodičovské práva a povinnosti, a o úprave styku s dieťaťom po rozvode, pokiaľ je dohoda v najlepšom záujme dieťaťa. Súrodenci by sa mali vychovávať spoločne, pokiaľ si najlepší záujem dieťaťa nevyžaduje inak.
Ak manželia nedospejú k dohode, súd so zreteľom na právo dieťaťa byť vychovávané obidvoma rodičmi rozhodne o spôsobe, akým sa majú spoločne vykonávať rodičovské práva a povinnosti, a o úprave styku po rozvode. Súd môže poveriť výkonom rodičovských práv a povinností jedného z rodičov a obmedziť rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča na osobitné povinnosti a práva vo vzťahu k dieťaťu, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Súd nemusí rozhodnúť o úprave styku s dieťaťom, ak o to požiadajú obaja manželia.
Rozvedený manžel, ktorý nebol uznaný za výlučne zodpovedného za rozvrat manželstva a ktorý má finančné ťažkosti, môže požadovať od druhého rozvedeného manžela výživné, ktoré zodpovedá jeho primeraným potrebám a finančným možnostiam druhého manžela.
Ak bol jeden z manželov uznaný za výlučne zodpovedného za rozvrat manželstva a rozvod znamená podstatné zhoršenie finančnej situácie druhého manžela, súd môže na základe žiadosti manžela, ktorý nebol uznaný za zodpovedného, rozhodnúť, že výlučne zodpovedný manžel je povinný prispievať na uspokojenie primeraných potrieb manžela, ktorý nebol uznaný za zodpovedného, aj keď tento manžel nemá finančné ťažkosti.
Vyživovacia povinnosť voči manželovi zaniká, keď daný manžel znovu uzavrie manželstvo. Ak však vyživovaciu povinnosť znáša rozvedený manžel, ktorý nebol uznaný za zodpovedného za rozvrat manželstva, táto povinnosť takisto zaniká päť rokov po vydaní rozsudku o rozvode, ak súd z mimoriadnych dôvodov nerozhodne o predĺžení tohto päťročného obdobia na žiadosť osoby, ktorá má nárok na poberanie výživného.
Ide o formálnu rozluku, t. j. rozhoduje o nej súd podľa článkov 1 až 6 zákona o rodine a poručníctve (KRiO).
Podmienkou rozluky je zistenie, že došlo k úplnému rozvratu manželstva. Ak však aj došlo k úplnému rozvratu manželstva, rozluku nemožno priznať, ak by to poškodilo záujem maloletých detí, ktoré sa v manželstve narodili, alebo ak by bola rozluka z iných dôvodov v rozpore s pravidlami spoločenského života. Ak manželia spoločné maloleté deti nemajú, súd môže vydať rozhodnutie o rozluke v prípade, že o to obaja účastníci požiadajú.
Právne účinky rozluky sú spravidla rovnaké ako v prípade rozvodu. Odlúčený manžel však nemôže znovu uzavrieť manželstvo.
Anulovanie manželstva znamená zrušenie všetkých účinkov manželstva so spätnou účinnosťou. Také manželstvo sa považuje za manželstvo, ktoré nikdy nevzniklo. Jedinou výnimkou je, že deti z anulovaného manželstva si ponechajú postavenie detí narodených v manželstve.
Dôvody anulovania manželstva sú uvedené v zákone o rodine a poručníctve (KRiO), pričom konkrétne ide o tieto prípady:
Ktorákoľvek z uvedených príčin musela existovať v čase, keď sa manželstvo uzatváralo. Ak navyše dôvody anulovania zanikli, uzavreté manželstvo nemožno anulovať bez ohľadu na to, že takéto dôvody predtým existovali.
Rozsudok o anulovaní manželstva je konštitutívny a má účinky pre tretie strany (erga omnes). Existujú dva druhy účinkov:
Účinky anulovania manželstva na vzťah medzi manželmi a deťmi z ich manželstva a na majetkové vzťahy medzi manželmi sa riadia príslušnými ustanoveniami o rozvode, pričom manžel, ktorý uzavrel manželstvo so zlým úmyslom, sa považuje za manžela, ktorý je zodpovedný za rozvrat manželstva.
V Poľsku môžu manželia využiť rodinnú mediáciu. Jej základným cieľom je vyriešiť spory medzi manželmi, aby sa predišlo rozvodu alebo rozluke. Ak to však nie je možné, účelom mediácie je zmierlivo sa dohodnúť na podmienkach rozvodu (majetkových otázkach, starostlivosti o deti). Služby mediácie poskytujú najmä mimovládne organizácie, nadácie a združenia. Manželia môžu takisto využiť rôzne formy rodinnej terapie, pomoc psychológov, psychoterapeutov, podporných skupín atď. Mediácia je možná aj počas prebiehajúceho súdneho konania.
Návrh na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa musí podať na krajskom súde (sąd okręgowy) príslušnom v mieste posledného spoločného pobytu manželov. V prípade, že taký súd neexistuje, návrh sa musí podať na krajskom súde (sąd okręgowy) príslušnom v mieste pobytu navrhovateľa.
Pri podávaní návrhu sa platí súdny poplatok.
K návrhu sa musia pripojiť tieto dokumenty: kópie dokladov o osobnom stave (sobášny list, rodné listy detí), splnomocnenie pre právnika (ak si účastník vybral vlastného právnika) a ďalšie osvedčenia, ktoré môžu byť pre prípad dôležité (osvedčenia o zdravotnom stave, úradné osvedčenia), správne rozhodnutia atď.
Áno. Účastník, ktorému finančná situácia neumožňuje zaplatiť požadovaný poplatok, môže požiadať súd o úplné alebo čiastočné oslobodenie od platenia trov konania, ako aj o vymenovanie zástupcu.
Osoba, ktorá žiada o úplné alebo čiastočné oslobodenie od platenia trov konania alebo o vymenovanie zástupcu súdom, musí k žiadosti pripojiť vyhlásenie o svojej finančnej situácii (na príslušnom formulári, ktorý je k dispozícii na súde), potvrdenie o zárobku (príjme) a ďalšie informácie o majetkových a rodinných pomeroch.
Áno, vo všetkých týchto prípadoch sa možno odvolať na súde druhého stupňa. Proti rozhodnutiam krajských súdov sa manželia môžu odvolať na odvolacích súdoch.
V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“) sa takéto rozhodnutia v Poľsku uznávajú automaticky bez potreby osobitného konania o uznaní (článok 30 a nasl. nariadenia Brusel IIb).
Zainteresovaný účastník môže navrhnúť vydanie rozhodnutia, ktorým sa potvrdí, že nie sú dôvody na zamietnutie uznania rozsudku (článok 30 ods. 3 nariadenia Brusel IIb). V Poľsku sa takéto návrhy podávajú na krajskom súde (sąd okręgowy). Miestna príslušnosť súdu je určená v súlade s článkom 103 nariadenia Brusel IIb. Tieto informácie sú k dispozícii na webovom sídle E-justice.
Poľsko je zmluvnou stranou mnohých medzinárodných dohôd, v ktorých sa táto otázka upravuje. Takéto pravidlá majú prednosť pred poľským medzinárodným právom súkromným. Ak teda majú manželia odlišnú štátnu príslušnosť, môžu sa uplatňovať rôzne pravidlá. Ak neexistuje medzinárodná dohoda, uplatňuje sa zákon zo 4. februára 2011 o medzinárodnom práve súkromnom (Ustawa z dnia 4 lutego 2011 r. – Prawo prywatne międzynarodowe). V súlade s článkom 54 tohto zákona sa zrušenie manželstva riadi vnútroštátnym právom, ktoré majú manželia spoločné v čase podania návrhu na zrušenie manželstva. Ak manželia nemajú spoločné vnútroštátne právo, rozhodným právom je právo krajiny, v ktorej majú obaja manželia domicil v čase podania návrhu na zrušenie. Ak manželia v čase podania návrhu na zrušenie nemajú spoločný domicil, rozhodným právom je právo krajiny, v ktorej mali manželia posledný spoločný obvyklý pobyt, za predpokladu, že v nej má naďalej obvyklý pobyt jeden z manželov. V ostatných prípadoch sa zrušenie manželstva riadi poľským právom.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V Portugalsku je rozvod možný dohodou alebo bez súhlasu jedného z manželov vo forme nekonsenzuálneho rozvodu [článok 1773 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Código Civil)].
V prvom prípade sa predpokladá, že obaja manželia sa dohodnú na zániku manželstva a v zásade na platení výživného jednému z manželov v núdzi, výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, užívaní spoločného bydliska manželov a podmienkach týkajúcich sa prípadných domácich zvierat (článok 1775 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V prípade nekonsenzuálneho rozvodu podá jeden z manželov návrh na rozvod manželstva na súde. Návrh sa zakladá na zákonom stanovených skutočnostiach alebo ďalších skutočnostiach, ktoré bez ohľadu na vinu prisudzovanú manželom preukazujú trvalý rozvrat manželstva (článok 1773 ods. 3 a článok 1781 Občianskeho zákonníka).
V prípade rozvodu dohodou manželia nemusia udávať dôvod svojho návrhu.
Dôvody nekonsenzuálneho rozvodu (článok 1781 Občianskeho zákonníka) sú:
Rozvodom manželstvo zaniká a tento zánik má rovnaké právne účinky ako zánik manželstva smrťou okrem výnimiek stanovených zákonom (článok 1788 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o majetkové vzťahy medzi manželmi, účinky rozvodu vznikajú od okamihu, keď príslušný rozsudok nadobudne právoplatnosť a nemožno sa proti nemu už odvolať, ale pôsobia spätne k dátumu podania návrhu na rozvod (článok 1789 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V prípade, že sa počas konania preukáže skutočný zánik spolužitia manželov, ktorýkoľvek z nich môže požiadať o spätné uplatňovanie účinkov rozvodu k dátumu, keď spolužitie začalo zanikať, stanovenému v rozsudku (článok 1789 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Napriek rozvodu si jeden z manželov, ktorý prijal priezvisko druhého z manželov, môže toto priezvisko ponechať za predpokladu, že druhý z manželov súhlasí alebo že to súd s prihliadnutím na uvedené dôvody povolí. Súhlas bývalého manžela možno udeliť prostredníctvom notárskej listiny, dokumentu vystaveného na súde (písomný záznam o zámere strany vyhotovený počas konania) alebo vyhlásenia pred matričným úradníkom. Žiadosť o povolenie súdu používať priezvisko bývalého manžela možno predložiť v rámci konania o rozvode manželstva alebo v samostatnom konaní, a to aj po vynesení rozsudku o rozvode (článok 1677-B Občianskeho zákonníka).
V prípade rozvodu nemôže žiadny z manželov dostať viac, než by dostal v prípade, keby bolo manželstvo uzavreté v súlade s režimom spoločného vlastníctva nadobudnutého majetku (regime da comunhão de adquiridos) – článok 1790 Občianskeho zákonníka.
Každý z manželov stráca všetky výhody, ktoré dostáva alebo má dostať od druhého z manželov alebo tretej strany v súvislosti s manželstvom alebo v súvislosti s manželským stavom, a to bez ohľadu na to, či táto podmienka vznikla pred uzavretím manželstva alebo po ňom. Strana poskytujúca výhodu môže stanoviť, aby výhoda pripadla deťom pochádzajúcim z manželstva (článok 1791 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o majetkové vzťahy medzi manželmi, účinky rozvodu vznikajú od okamihu, keď príslušný rozsudok nadobudne právoplatnosť a nemožno sa proti nemu už odvolať, ale pôsobia spätne k dátumu podania návrhu na rozvod (článok 1789 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V prípade, že sa počas konania preukáže skutočný zánik spolužitia manželov, ktorýkoľvek z nich môže požiadať o spätné uplatňovanie účinkov rozvodu k dátumu, keď spolužitie začalo zanikať, stanovenému v rozsudku (článok 1789 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd môže na základe žiadosti jedného z manželov rozhodnúť o udelení prenájmu spoločného bydliska manželov tomuto manželovi. Môže ísť o nehnuteľnosť v spoločnom vlastníctve alebo o nehnuteľnosť vo vlastníctve druhého z manželov, pričom súd zohľadní najmä potreby každého z manželov a záujmy detí pochádzajúcich z manželstva. Prenájom podlieha pravidlám o prenájme bytových priestorov, ale súd môže po vypočutí manželov upraviť podmienky zmluvy a môže ukončiť prenájom na návrh vlastníka nehnuteľnosti, ak je to opodstatnené vzhľadom na nové okolnosti. Tieto podmienky stanovené na základe schválenia dohody medzi manželmi alebo na základe súdneho príkazu môžu byť zmenené v súlade so všeobecnými podmienkami nesporovej jurisdikcie (článok 1793 Občianskeho zákonníka).
V prípade rozvodu, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné alebo neexistujúce sa podmienky týkajúce sa detí, výživného, ktoré im prináleží, a spôsobu platenia výživného upravia dohodou medzi rodičmi, ktorá podlieha schváleniu súdom [alebo matričným úradníkom (Conservador do Registo Civil) v prípade rozluky a rozvodu dohodou] (článok 1905 ods. 1 a článok 1776-A Občianskeho zákonníka).
Proces regulácie rodičovských práv a povinností na matričnom úrade (Conservatória do Registo Civil) upravujú články 274-A, 274‑B a 274‑C portugalského zákona o matrike (Código do Registo Civil).
Ak manželia neuzavrú dohodu, súd rozhodne v súlade so záujmami maloletej osoby so zreteľom na zachovanie blízkeho vzťahu s oboma rodičmi, pričom podporí a akceptuje dohody alebo rozhodne tak, aby zabezpečil dostatok príležitostí na styk s oboma rodičmi a rozdelenie zodpovednosti medzi nich. Starostlivosť o maloleté osoby môže byť zverená jednému z rodičov, tretej osobe alebo výchovnej alebo opatrovateľskej inštitúcii (článok 1906 ods. 8 Občianskeho zákonníka).
Ďalšie informácie o tejto téme sa uvádzajú v informačnom prehľade Rodičovská zodpovednosť – opatrovnícke právo a právo na styk s dieťaťom.
Obaja manželia si po rozvode musia zabezpečovať svoje vlastné živobytie. Na výživné má nárok ktorýkoľvek z manželov, a to bez ohľadu na typ rozvodu. Zo zjavných dôvodov spravodlivosti možno právo na výživné odoprieť (článok 2016 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka).
Pri určovaní výšky výživného musí súd zohľadniť dĺžku manželstva, príspevok do rodinných financií, vek a zdravotný stav manželov, ich odbornú kvalifikáciu a možnosti zamestnania, čas, ktorý pravdepodobne budú musieť stráviť výchovou svojich spoločných detí, ich zárobok, príjmy, existenciu nového manželstva alebo nemanželského spolužitia a všeobecne všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na potreby manžela, ktorý je príjemcom výživného, a finančné možnosti osoby, ktorá výživné platí (článok 2016-A ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd musí dať prednosť vyživovacej povinnosti týkajúcej sa dieťaťa manžela povinného platiť výživné pred povinnosťou voči bývalému manželovi vyplývajúcou z rozvodu (článok 2016-A ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Manžel oprávnený na výživné nemá právo požadovať, aby bola zachovaná životná úroveň, ktorú mal počas manželstva (článok 2016-A ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ďalšie informácie o tejto téme sa uvádzajú v informačnom prehľade Výživné na rodinu.
Rozlukou manželstvo nezaniká, no ruší sa povinnosť spolužitia a vzájomnej pomoci manželov bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na výživné. Pokiaľ ide o majetok, rozluka má rovnaké účinky ako zánik manželstva (článok 1795-A Občianskeho zákonníka).
Rozluka sa končí zmierením manželov alebo zánikom manželstva (článok 1795-B Občianskeho zákonníka).
Podmienky rozluky, či už nekonsenzuálnej, alebo na základe dohody, sú mutatis mutandis rovnaké ako podmienky rozvodu (článok 1794 Občianskeho zákonníka).
Ako sa uvádza v odpovedi na otázku 4, rozlukou sa zrušujú povinnosti spolužitia a vzájomnej pomoci manželov bez toho, aby bolo dotknuté právo na výživné. Pokiaľ ide o majetok, rozluka má rovnaké účinky ako zánik manželstva (článok 1795-A Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia týkajúce sa rozvodu sa na rozluku uplatňujú mutatis mutandis (článok 1794 Občianskeho zákonníka).
Rozluka sa môže zmeniť na rozvod, hoci nie je podmienkou rozvodu ani fázou konania o rozvod. Ak sa manželia nezmieria do jedného roka po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o rozluke (či už nekonsenzuálnej, alebo na základe dohody) a uplynula lehota na podanie odvolania proti nemu, ktorýkoľvek z manželov môže podať návrh na zmenu rozluky na rozvod. Ak návrh na zmenu podajú obaja manželia, uvedená lehota sa nemusí dodržať a rozsudok sa vydá okamžite (článok 1975-D ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Ak zmenu navrhne jeden z manželov, druhý bude osobne alebo prípadne prostredníctvom svojho právneho zástupcu informovaný o možnosti vzniesť námietku proti návrhu – ktorej dôvodom môže byť len zmierenie manželov – v lehote 15 dní [článok 993 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (Código de Processo Civil)]. Po predložení dôkazov súd rozhodne o každej námietke do 15 dní (článok 986 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Návrh na zmenu rozluky na rozvod možno takisto podať na matričnom úrade [článok 5 ods. 1 písm. e) a článok 6 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov]. Návrh, ktorý je skutkovo a právne riadne odôvodnený, sa musí predložiť matričnému úradu, pričom treba poskytnúť dôkazy spolu s priloženými potvrdzujúcimi dokladmi (článok 7 ods. 1 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Odporca je v lehote 15 dní informovaný o možnosti vzniesť námietku proti návrhu, poskytnúť dôkazy a priložiť potvrdzujúce doklady (článok 7 ods. 2 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Ak odporca nevznesie námietku proti návrhu, skutočnosti uvedené navrhovateľom sa považujú za preukázané a matričný úradník po overení splnenia právnych požiadaviek návrhu vyhovie (článok 7 ods. 3 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Ak odporca vznesie námietku proti návrhu, matričný úradník naplánuje stretnutie v snahe pokúsiť sa o zmierenie, ktoré sa uskutoční v lehote 15 dní, a môže nariadiť vykonanie právnych úkonov a predloženie dôkazov potrebných na splnenie právnych požiadaviek (článok 7 ods. 4 a 5 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Ak odporca vznesie námietku proti návrhu a nemožno dosiahnuť dohodu, účastníci konania sú informovaní o možnosti predložiť svoje vyjadrenia a nové dôkazy v lehote ôsmich dní. Vec sa následne postúpi na vecne príslušný súd prvého stupňa, v ktorého obvode sa nachádza daný matričný úrad (článok 8 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Po postúpení veci súdu sudca nariadi predloženie dôkazov a naplánuje pojednávanie (článok 9 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
„Vyhlásenie manželstva za neplatné“ znamená ukončenie právnych účinkov manželstva z dôvodu závažných nedostatkov manželstva.
Za neplatné možno vyhlásiť manželstvo uzavreté za týchto okolností (článok 1631 Občianskeho zákonníka):
Ďalej sú uvedené absolútne prekážky spôsobujúce neplatnosť, ktoré bránia manželstvu dotknutej osoby s akoukoľvek inou osobou (článok 1601 Občianskeho zákonníka):
Ďalej sú uvedené relatívne prekážky spôsobujúce neplatnosť, ktoré bránia manželstvu medzi dotknutými osobami (článok 1602 Občianskeho zákonníka):
Manželstvo môže byť vyhlásené za neplatné z dôvodu neposkytnutia súhlasu (článok 1635 Občianskeho zákonníka):
Chyba, ktorou sa zrušuje platnosť súhlasu, je na účely vyhlásenia manželstva za neplatné relevantná len vtedy, ak je spojená so základnými osobnými vlastnosťami druhého z manželov, a preukáže sa, že manželstvo by bez takejto chyby nebolo uzavreté (článok 1636 Občianskeho zákonníka).
Manželstvá uzavreté z morálneho donútenia môžu byť vyhlásené za neplatné, ak je jeden z manželov vážne a protiprávne ohrozovaný a jeho obavy z vykonania hrozby sú oprávnené (článok 1638 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak niekto vedome a nezákonne vymáha vyhlásenie o súhlase manžela s prísľubom, že mu nespôsobí nepredvídateľné škody alebo nedovolí, aby mu škodu spôsobil niekto iný, takáto situácia je rovnocenná s nezákonnou hrozbou (článok 1638 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vyhlásenie o súhlase pri uzatváraní manželstva predstavuje domnienku nielen o tom, že manželia chcú uzavrieť manželstvo, ale aj o tom, že ich súhlas nie je ovplyvnený chybou ani nátlakom (článok 1634 Občianskeho zákonníka).
Vyhlásenie manželstva uzavretého pred matričným úradom za neplatné v prípade, že ho obaja manželia uzavreli v dobrej viere, nadobudne účinnosť vo vzťahu k manželom a tretím stranám, keď nadobudne právoplatnosť príslušný rozsudok a nemožno sa už proti nemu odvolať (článok 1647 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak manželstvo uzavrel v dobrej viere iba jeden z manželov, iba tento z manželov sa môže domáhať výhod vyplývajúcich z manželského stavu a odvolať sa na ne vo vzťahu k tretím stranám za predpokladu, že ide len o posúdenie vzťahu medzi manželmi (článok 1647 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Za manžela, ktorý vstúpil do manželstva v dobrej viere, sa považuje manžel, ktorý uzavrel manželstvo v ospravedlniteľnej neznalosti prekážky spôsobujúcej neplatnosť alebo neexistenciu tohto manželstva, alebo ktorého vyhlásenie o súhlase bolo vynútené fyzickým alebo morálnym nátlakom (článok 1648 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Za uznanie dobrej viery sú výhradne zodpovedné štátne súdy. Dobrá viera sa u manželov predpokladá (článok 1648 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).
Po vyhlásení manželstva za neplatné alebo neexistujúce si ten z manželov, ktorý do manželstva vstúpil v dobrej viere, zachováva právo na výživné po tom, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a nemožno sa proti nemu už odvolať, alebo po tom, ako sa rozsudok zaregistruje (článok 2017 Občianskeho zákonníka).
Pred začatím konania o rozvode manželstva musí matričný úrad alebo súd informovať manželov o existencii a cieľoch služieb mediácie v rodinných veciach (článok 1774 Občianskeho zákonníka a článok 14 ods. 3 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Mediácia v rodinných veciach je mimosúdna metóda riešenia sporov v rodinných vzťahoch, ktorou sa strany za svojej osobnej a priamej účasti a s pomocou mediátora sporu snažia dosiahnuť dohodu.
Použitím tohto alternatívneho prostriedku urovnávania sporov možno vyriešiť spory vyplývajúce z úpravy, zo zmeny a z nedodržania výkonu rodičovských práv a povinností, rozvodu a rozluky, zo zmeny rozluky na rozvod, zmierenia odlúčených manželov, z určenia a zo zmeny dočasného alebo konečného výživného, z pridelenia spoločnej domácnosti, odopretia práva používať priezvisko druhého manžela a povolenia používať priezvisko bývalého manžela [článok 4 legislatívneho výnosu (Despacho Normativo) č. 13/2018 z 9. novembra 2018, ktorým sa upravuje činnosť systému mediácie v rodinných veciach (SMF) vytvoreného výnosom č. 18 778/2007 z 22. augusta 2007 a ktorým sa schvaľuje nariadenie o postupoch výberu mediátorov na poskytovanie služieb mediácie v systéme mediácie v rodinných veciach].
Mediátori v rodinných veciach sú odborníci s licenciou od ministerstva spravodlivosti (Ministério da Justiça), ktorí sú zodpovední za nezávislé a nestranné vedenie stretnutí s cieľom pomôcť stranám sporu dosiahnuť vzájomnú dohodu [článok 7 legislatívneho výnosu č. 13/2018 z 9. novembra 2018, ktorým sa upravuje činnosť systému mediácie v rodinných veciach (SMF) vytvoreného výnosom č. 18 778/2007 z 22. augusta 2007 a ktorým sa schvaľuje nariadenie o postupoch výberu mediátorov na poskytovanie služieb mediácie v systéme mediácie v rodinných veciach].
Návrh na rozvod dohodou možno podať na matričnom úrade s výnimkou situácií, ktoré vznikajú na základe dohody dosiahnutej v rámci konania o nekonsenzuálny rozvod manželstva (článok 1779 Občianskeho zákonníka), a za predpokladu, že k návrhu na rozvod dohodou je priložený podrobný zoznam spoločného majetku manželov, dohoda o užívaní spoločnej domácnosti manželov, dohoda o platení výživného pre manžela v núdzi a osvedčenie o rozsudku súdu, ktorým sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, alebo dohoda o výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom v prípade, že o ňom predtým nerozhodli súdy (článok 272 ods. 1 portugalského zákona o matrike).
Rozluka a rozvod dohodou
Návrh na rozluku a rozvod dohodou podávajú obaja manželia na základe vzájomnej dohody na matričnom úrade. K návrhu musia byť priložené tieto dokumenty (článok 272 ods. 1 portugalského zákona o matrike):
Pokiaľ nie je v predložených dokumentoch stanovené inak, platí domnienka, že dohody sa uplatňujú na obdobie konania, ako aj na následné obdobie (článok 272 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Konanie o rozluku alebo rozvod dohodou sa začína podaním návrhu podpísaného manželmi alebo ich zástupcami na ktoromkoľvek matričnom úrade (conservatória do registo civil). Návrh sa musí podať spolu s uvedenými dokumentmi a so sobášnym listom (článok 14 ods. 1 a 2 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Po doručení návrhu matričný úradník pozve manželov na stretnutie, počas ktorého musí overiť, či sú splnené právne požiadavky (článok 1776 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na stretnutí sú manželia informovaní o službách mediácie v rodinných veciach. V prípade, že manželia majú stále v úmysle sa rozviesť, dohody sa preskúmajú a manželia sa vyzvú, aby ich zmenili v prípade, že nimi nie je zabezpečená náležitá ochrana záujmov jedného z manželov alebo ich detí. Na tento účel sa môžu vykonávať právne úkony a predkladať dôkazy. Ak sú splnené právne požiadavky a dodržané uvedené postupy, matričný úradník návrhu vyhovie (článok 14 ods. 3 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Ak sa predloží dohoda týkajúca sa výkonu rodičovských práv a povinností v súvislosti s maloletými deťmi, konanie sa postúpi prokuratúre (Ministério Público) na vecne príslušnom súde prvého stupňa, v ktorého obvode sa nachádza daný matričný úrad, aby bolo možné vydať rozhodnutie týkajúce sa tejto dohody do 30 dní (článok 14 ods. 4 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Ak sa prokuratúra domnieva, že dohoda náležite nechráni záujmy maloletých osôb, navrhovatelia ju môžu podľa potreby zmeniť alebo môžu predložiť novú dohodu. V prípade novej dohody sa dohoda opätovne predloží prokuratúre. Ak sa prokuratúra domnieva, že dohoda náležite chráni záujmy maloletých osôb, alebo ak manželia zmenili dohodu podľa usmernenia prokuratúry, vydá sa rozhodnutie o rozvode (článok 14 ods. 5 a 6 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Pokiaľ navrhovatelia nesúhlasia so zmenami podľa usmernenia prokuratúry a napriek tomu majú stále v úmysle sa rozviesť a/alebo ak predložené dohody dostatočne nechránia záujmy jedného z manželov, rozvod sa neschváli a konanie o rozvode sa postúpi súdu, v ktorého obvode sa nachádza daný matričný úrad (článok 14 ods. 7 zákonného dekrétu č. 272/2001 z 13. októbra 2001 – konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov).
Po postúpení veci na súd sudca posúdi dohody, ktoré manželia predložili, a vyzve ich, aby ich zmenili, ak nechránia záujmy jedného z manželov alebo ich detí (článok 1778-A ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Sudca následne vymedzí dôsledky rozvodu v otázkach, ktoré manželia nezmenili. Ak ktorákoľvek z dohôd dostatočne nechráni záujmy jedného z manželov, sudca môže na tento účel a s cieľom zohľadniť predložené dohody nariadiť vykonanie právnych úkonov a predloženie akýchkoľvek požadovaných dôkazov (článok 1178-A ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka).
Pri určovaní dôsledkov rozvodu by mal sudca vždy nielen podnecovať strany k dohode, ale aj brať ohľad na dohodu manželov (článok 1778-A ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Následne sa vynesie rozsudok o rozvode dohodou, ktorý sa zaznamená v príslušnom registri (článok 1778-A ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Návrh na rozluku alebo rozvod dohodou sa podáva na súde vtedy, ak k nemu manželia nepriložili žiadnu z uvedených dohôd (článok 1778-A ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V takom prípade sa návrh na rozvod podá na súde. Po doručení návrhu sudca posúdi dohody, ktoré manželia predložili, a vyzve ich, aby ich zmenili, ak nechránia záujmy jedného z nich alebo ich detí. Vymedzí dôsledky rozvodu v otázkach, na ktorých sa manželia nedohodli, a môže na tento účel a s cieľom zohľadniť navrhnuté dohody nariadiť vykonanie právnych úkonov a predloženie akýchkoľvek požadovaných dôkazov. Pri určovaní dôsledkov rozvodu by mal sudca nielen podnecovať strany k dohode, ale aj brať ohľad na dohodu manželov. Následne sa vynesie rozsudok o rozvode dohodou, ktorý sa zaznamená v príslušnom registri (článok 1778-A ods. 2, 3, 4, 5 a 6 Občianskeho zákonníka).
Nekonsenzuálna rozluka alebo nekonsenzuálny rozvod
Návrhy na nekonsenzuálnu rozluku alebo nekonsenzuálny rozvod sa podávajú na súde pre veci rodiny a maloletých osôb (Juízo de Família e Menores), alebo ak takýto súd neexistuje, na miestnom občianskom súde (Juízo Local Cível) či všeobecnom súde (Juízo de Competência Genérica), ktorý je miestne príslušný [článok 122 ods. 1 písm. c) zákona o organizácii súdneho systému (Lei da Organização do Sistema Judiciário)]. Miestna príslušnosť sa určí podľa domicilu alebo miesta bydliska navrhovateľa (osoby, ktorá začala konanie) (článok 72 Občianskeho súdneho poriadku).
Ustanovenia týkajúce sa rozvodu sa na rozluku uplatňujú mutatis mutandis (článok 1794 Občianskeho zákonníka).
Rozluka sa končí zmierením manželov alebo zánikom manželstva (článok 1795-B Občianskeho zákonníka).
Ktorýkoľvek z manželov môže podať návrh na nekonsenzuálny rozvod z dôvodu faktického zániku spolužitia trvajúceho jeden celý rok, zmeny duševných schopností druhého z manželov, ktorá trvá dlhšie ako jeden rok a ktorá vzhľadom na svoju závažnosť ohrozuje možnosť spoločného života, neprítomnosti, počas ktorej neprítomný manžel nepodal o sebe žiadne správy, a to počas aspoň jedného roka, ako aj z dôvodu ďalších skutočností, ktoré bez ohľadu na vinu prisudzovanú manželom preukazujú trvalý rozvrat manželstva (článok 1781 Občianskeho zákonníka).
Dotknutý manžel má právo požadovať náhradu za škodu spôsobenú druhým z manželov v súlade so všeobecnými podmienkami občianskoprávnej zodpovednosti. Takýto nárok si uplatňuje na všeobecných súdoch (článok 1792 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ten z manželov, ktorý podal návrh na rozvod z dôvodu zmeny duševných schopností druhého z manželov, mu musí poskytnúť náhradu za osobnú ujmu spôsobenú zánikom manželstva; nárok na náhradu treba uplatniť počas konania o rozvode manželstva (článok 1792 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ak je dôvodom rozvodu zmena duševných schopností druhého z manželov, ktorá trvá dlhšie ako jeden rok a ktorá vzhľadom na svoju závažnosť ohrozuje možnosť spoločného života, alebo neprítomnosť bez akéhokoľvek kontaktu od neprítomného manžela/neprítomnej manželky, a to počas aspoň jedného roka, môže podať návrh na rozvod len ten z manželov, ktorý sa odvolal na zmenu duševných schopností alebo neprítomnosť druhého z manželov (článok 1785 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak ten z manželov, ktorý môže podať návrh na rozvod, je dospelou osobou so sprievodom, návrh môže podať táto osoba alebo v prípade splnomocnenia na zastupovanie jej sprevádzajúca osoba po udelení súhlasu súdu. Ak je opatrovníkom druhý z manželov, návrh môže podať v mene osoby oprávnenej požiadať o rozvod ktorýkoľvek jej priamy príbuzný alebo príbuzní až do tretieho stupňa bočnej línie alebo prokuratúra (článok 1785 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právo na rozvod sa po smrti neprenáša. Dedičia navrhovateľa však môžu pokračovať v konaní na účely predmetu dedičstva, ak navrhovateľ zomrie v priebehu konania. Rovnako môže pokračovať aj konanie proti dedičom odporcu (článok 1785 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Po predložení návrhu, a ak konanie môže pokračovať, sudca určí dátum pokusu o zmierenie a navrhovateľ aj odporca budú vyzvaní, aby sa osobne dostavili (článok 931 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak sa zmierenie nedosiahne, súd sa bude usilovať získať súhlas manželov s rozvodom dohodou. Ak sa dosiahne dohoda alebo ak sa manželia kedykoľvek v priebehu konania rozhodnú pre rozvod dohodou, konanie sa bude mutatis mutandis riadiť pravidlami konania o tomto type rozvodu (článok 1779 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ak sudca nedokáže získať súhlas manželov s rozvodom alebo rozlukou dohodou, bude sa usilovať, aby sa dohodli na výživnom a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Sudca sa bude takisto snažiť, aby sa manželia počas konania dohodli na užívaní spoločného bydliska, ak je to potrebné (článok 931 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Pri pokuse o zmierenie alebo kedykoľvek v priebehu konania sa účastníci konania môžu dohodnúť na rozvode alebo rozluke dohodou, ak sú splnené nevyhnutné predpoklady (článok 931 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak jedna zo strán alebo obe strany nie sú prítomné alebo ak je zmierenie nemožné, sudca nariadi upovedomenie odporcu, že v lehote 30 dní môže vzniesť námietku voči návrhu. Odporcovi sa v čase upovedomenia, ku ktorému dôjde bezodkladne, doručí kópia originálu návrhu (článok 931 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak sa odporca nachádza na neznámom mieste a po vynaložení maximálneho úsilia o jeho lokalizáciu podľa procesného práva, pričom sa toto úsilie ukázalo ako neúspešné, dátum určený na pokus o zmierenie sa zruší a odporca sa prostredníctvom verejného oznámenia vyzve, aby vzniesol námietku voči návrhu (článok 931 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku).
Po uplynutí lehoty na vznesenie námietky voči návrhu sa na proces vzťahujú podmienky bežného konania. V priebehu tohto konania sa určí predmet sporu a oznámi sa rozsah dokazovania. V rámci tohto konania sa uskutoční aj záverečné pojednávanie a dokazovanie. Po skončení záverečného pojednávania sa vec uzavrie a zašle sudcovi, ktorý do 30 dní vydá rozhodnutie (článok 932 Občianskeho súdneho poriadku).
Návrh na rozluku možno predložiť v protinávrhu, a to aj v prípade, že navrhovateľ podal návrh na rozvod; ak navrhovateľ podal návrh na rozluku, odporca môže rovnako podať protinávrh na rozvod. V týchto prípadoch, ak sa vyhovie návrhu na začatie konania a protinávrhu, by sa mal vyniesť rozsudok o rozvode (článok 1795 Občianskeho zákonníka).
Vyhlásenie manželstva za neplatné
Neplatnosti manželstva sa nemožno dovolávať za žiadnych okolností, či už súdnou alebo mimosúdnou cestou, kým manželstvo nie je vyhlásené za neplatné rozsudkom v rámci konania začatého osobitne na tento účel (článok 1632 Občianskeho zákonníka).
Takéto konanie sa začne na súde pre veci rodiny a maloletých osôb predložením návrhu na začatie konania obsahujúceho vyjadrenia, v ktorom sa určia účastníci konania, opíšu sa významné skutočnosti a na záver sa uvedie požiadavka [článok 122 ods. 1 písm. d) zákona o organizácii súdneho systému].
Oprávnenie na začatie konania závisí od dôvodov návrhu (pozri odpoveď na otázku 8).
Manželia alebo ktorýkoľvek ich priamy príbuzný, alebo príbuzní až do štvrtého stupňa bočnej línie, dediči a osvojitelia manželov a prokuratúra sú oprávnení podať návrh na neplatnosť manželstva alebo pokračovať v konaní o neplatnosti manželstva na základe prekážky spôsobujúcej neplatnosť manželstva. Konanie môže okrem toho začať alebo v ňom môže pokračovať aj poručník alebo opatrovník v prípade maloletých osôb, zákazu alebo nespôsobilosti v dôsledku duševnej poruchy a prvý z manželov účastníka konania, ktorý sa dopustil bigamie (článok 1639 Občianskeho zákonníka).
Návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné z dôvodu predstierania môžu podať samotní manželia alebo akékoľvek osoby, ktoré boli manželstvom poškodené. V ostatných prípadoch, ktoré sa týkajú neposkytnutia súhlasu, môže konanie o vyhlásení manželstva za neplatné začať len ten z manželov, ktorý súhlas neposkytol. Jeho príbuzní, priami príbuzní na základe manželstva a dedičia alebo osvojitelia však môžu v konaní pokračovať, ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie (článok 1640 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe vád vôle môže začať len ten z manželov, ktorý bol obeťou chyby alebo nátlaku. Jeho príbuzní, priami príbuzní na základe manželstva a dedičia alebo osvojitelia však môžu v konaní pokračovať, ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie (článok 1641 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe absencie svedkov môže iniciovať iba prokuratúra (článok 1642 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe prekážky spôsobujúcej neplatnosť by sa malo začať:
Prokuratúra môže začať konanie len pred zánikom manželstva (článok 1643 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe existencie predchádzajúceho trvajúceho manželstva sa nesmie začať ani sa v ňom nesmie pokračovať, ak prebieha konanie o vyhlásení neplatnosti alebo neexistencie prvého manželstva bigamistu (článok 1643 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe neposkytnutia súhlasu jedného z manželov alebo oboch manželov sa môže začať len do troch rokov od uzavretia manželstva, alebo ak navrhovateľ o tom nevedel, do šiestich mesiacov od okamihu, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel (článok 1644 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe vád vôle nie je možné viesť, ak sa toto konanie nezačne do šiestich mesiacov od odstránenia vady (článok 1645 Občianskeho zákonníka).
Konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na základe absencie svedkov možno začať len do jedného roka od uzavretia manželstva (článok 1646 Občianskeho zákonníka).
K návrhu na začatie konania je potrebné priložiť sobášny list a prípadne (ak je dôvodom návrhu vek) rodný list dotknutej osoby.
Po uplynutí lehoty na vznesenie námietky voči návrhu sa, ako už bolo uvedené, na proces vzťahujú podmienky bežného konania.
Neplatnosť manželstva sa považuje za odstránenú a manželstvo za platné od okamihu jeho uzavretia, ak sa predtým, ako rozsudok o neplatnosti nadobudne právoplatnosť a nie je možné sa proti nemu odvolať, vyskytne niektorá z nasledujúcich udalostí:
Áno, systém právnej pomoci sa vzťahuje na všetky súdy bez ohľadu na formu konania
(zákon č. 34/2004 z 29. júla 2004 – prístup k právu a spravodlivosti).
Ďalšie informácie o tejto téme sa uvádzajú v informačnom prehľade Právna pomoc.
Áno. Proti týmto rozhodnutiam je vždy možné sa odvolať (článok 629 Občianskeho súdneho poriadku).
V prípade, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v niektorom členskom štáte Európskej únie s výnimkou Dánska [článok 31 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003], je uznané v ostatných členských štátoch v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003.
Ak bolo rozhodnutie vydané v Dánsku, uplatňuje sa osobitný postup preskúmania zahraničného rozsudku (článok 978 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).
Súdom príslušným na preskúmanie a potvrdenie zahraničných rozsudkov je odvolací súd (tribunal da relação) v obvode bydliska osoby, voči ktorej sa žiadalo o vydanie rozsudku (článok 979 Občianskeho súdneho poriadku).
V rámci tohto postupu sa spolu s návrhom predloží dokument obsahujúci rozhodnutie, ktoré sa má preskúmať, a protistrana sa informuje o tom, že má 15 dní na to, aby predložila svoje stanovisko k návrhu. Navrhovateľ môže odpovedať do 10 dní od oznámenia o predložení uvedeného stanoviska (článok 981 Občianskeho súdneho poriadku).
Po tom, ako účastníci konania predložia všetky svoje vyjadrenia a prijmú sa všetky opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné, spis veci sa poskytne účastníkom konania a prokuratúre na preskúmanie v oboch prípadoch na obdobie 15 dní (článok 982 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Na to, aby bol rozsudok potvrdený:
(článok 980 Občianskeho súdneho poriadku).
Ak sa dotknutý účastník konania rozhodne požiadať o uznanie rozsudku o rozvode, rozluke alebo neplatnosti manželstva v členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, návrh sa podáva na súde pre veci rodiny a maloletých osôb (článok 122 zákona o organizácii súdneho systému). Miestne príslušný súd sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom bol podaný návrh na uznanie.
Podľa vnútroštátnych kolíznych právnych noriem sa v prípade rozvodu a rozluky uplatňuje spoločné vnútroštátne právo manželov. Ak manželia nemajú rovnakú štátnu príslušnosť, uplatňuje sa právo štátu, v ktorom majú spoločné obvyklé bydlisko. Ak takéto bydlisko nemajú, uplatňuje sa právo štátu, s ktorým je ich rodinný život najužšie spojený (článok 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Ak však v priebehu manželstva dôjde k zmene rozhodného práva, dôvodom na rozluku alebo rozvod môže byť iba skutočnosť relevantná v čase jej vzniku (článok 55 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Kde hľadať platné právne predpisy
Portugalský Občiansky zákonník
Portugalský Občiansky súdny poriadok
Konania patriace do právomoci prokuratúry a matričných úradov
Zákon o organizácii súdneho systému
Prístup k súdom a spravodlivosti
Záverečná poznámka
Informácie uvedené v tomto informačnom prehľade sú všeobecnej povahy, nie sú vyčerpávajúce a kontaktné miesto, Európsku justičnú sieť pre občianske a obchodné veci, súdy ani iných príjemcov nijako nezaväzujú. Je potrebné si vždy preštudovať platné právne predpisy.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Rozvod možno dosiahnuť na základe vzájomnej dohody manželov (prostredníctvom súdneho konania, administratívneho alebo notárskeho postupu). V prípade, že nedošlo k vzájomnej dohode môže manželstvo rozviesť súd.
V súlade s článkom 373 občianskeho zákonníka možno rozvod dosiahnuť v týchto prípadoch:
V dôsledku rozvodu majetkový režim manželov zaniká odo dňa podania návrhu na rozvod. Hociktorý z manželov, alebo obidvaja spoločne v prípade rozvodu na základe vzájomnej dohody, však môže požiadať súd, ktorý ich rozvádza, aby vyhlásil zánik majetkového režimu manželov odo dňa skutočného zániku spolužitia.
Ak spoločný majetkový režim zanikne prostredníctvom zániku manželstva, bývalí manželia zostanú naďalej spoluvlastníkmi spoločného majetku, až kým sa neurčia ich príslušné podiely.
V rámci zrušenia majetkového spoločenstva manželov si každý z manželov prevezme svoj majetok a následne sa rozdelí spoločný majetok a vyrovnajú sa dlhy. Na tento účel sa majetkový podiel pripadajúci každému z manželov najskôr stanovuje na základe príspevku každého z manželov k nadobudnutiu spoločného majetku a k plneniu spoločných záväzkov. Pokiaľ sa nepreukáže inak, predpokladá sa, že manželia prispeli rovnakým dielom.
Bez ohľadu na akúkoľvek vyživovaciu povinnosť medzi bývalými manželmi a poskytovanie odškodného, manžel, ktorý nemá vinu na rozvode a ktorý v dôsledku zániku manželstva utrpel materiálne škody, môže požiadať manžela, ktorý rozvod zavinil, o náhradu škody. Súd príslušný v rodinných veciach rozhodne o tejto žiadosti v rámci rozhodnutia o rozvode.
Rozvodom zaniknú spoločné dedičské práva.
Po vydaní rozhodnutia o rozvode súd, ktorý je príslušný v rodinných veciach, rozhodne o režime medzi rozvedenými rodičmi a maloletými deťmi. Po rozvode majú manželia spravidla spoločné rodičovské práva a povinnosti voči deťom. Súd príslušný v rodinných veciach stanoví miesto bydliska maloletého dieťaťa v domácnosti toho rodiča, s ktorým obvykle býva, zatiaľ čo rodič odlúčený od dieťaťa má právo na osobný styk s dieťaťom. Súd stanoví príspevok každého z rodičov na náklady spojené s výchovou, vzdelávaním, školskou dochádzkou a zabezpečením odbornej prípravy dieťaťa.
Ak sa okolnosti zmenia, súd, ktorý je príslušný v rodinných veciach, môže zmeniť opatrenia týkajúce sa práv a povinností rozvedených rodičov, pokiaľ ide o ich maloleté deti, ak o to požiada jeden z rodičov alebo iný rodinný príslušník, dieťa, orgán sociálno-právnej ochrany detí, verejná inštitúcia na ochranu detí alebo prokurátor.
Akákoľvek vyživovacia povinnosť medzi manželmi v dôsledku zániku manželstva zaniká. Bývalý manžel má nárok na výživné, ak je vo finančnej núdzi pre neschopnosť pracovať, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva alebo počas manželstva, alebo do jedného roka od rozvodu (len za predpokladu, že táto neschopnosť je spôsobená skutočnosťami súvisiacimi s manželstvom).
Manžel, ktorý si nárokuje výživné nemôže zároveň požadovať odškodnenie. Ak sa v rozhodnutí o rozvode uzná zavinenie len na strane manžela, ktorý je odporcom, manžel, ktorý je navrhovateľom, môže získať odškodnenie. Odškodnenie sa môže priznať len v prípade, ak manželstvo trvalo aspoň 20 rokov.
V rumunskom práve neexistuje koncept „rozluky“, ale len „skutočného zániku spolužitia“ a súdneho rozdelenia majetku. Ide o situáciu, ktorú je potrebné preukázať pred súdom. Skutočný zánik spolužitia, ktorý trval aspoň dva roky, je dôvodom na vydanie súdneho rozhodnutia o rozvode.
Manželstvo sa vyhlási za neplatné v prípade porušenia jednej z právnych požiadaviek týkajúcich sa sobášnej zmluvy. Manželstva možno vyhlásiť za neplatné len na základe rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o neplatnosti manželstva nadobúda platnosť do minulosti aj budúcnosti. Manželstvo sa považuje za neuskutočnené.
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné pre porušenie ustanovení právnych predpisov týkajúcich sa sobášnej zmluvy z týchto dôvodov:
Relatívne dôvody na vyhlásenie manželstva za neplatné:
Až do vydania konečného rozhodnutia súdu si manžel, ktorý v dobrej viere uzavrel neplatné alebo anulované manželstvo, zachováva stav manžela v platnom manželstve, a majetkové vzťahy medzi bývalými manželmi analogicky podliehajú ustanoveniam týkajúcim sa rozvodu.
Neplatnosť manželstva nemá vplyv na deti, ktoré si zachovávajú stav detí z manželstva. V otázke rodičovských práv voči deťom a vzájomných povinností manželov sa analogicky uplatňujú ustanovenia týkajúce sa rozvodu.
Rozhodnutie súdu o vyhlásení manželstva za neplatné alebo o anulovaní manželstva je vykonateľné voči tretím stranám. Primerane k tomu sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa majetkového režimu manželov, verejnej povahy dohody o majetkovom režime manželov a nevykonateľnosti dohody o majetkovom režime manželov.
Neplatnosť manželstva nemožno vymáhať voči tretej strane, pokiaľ ide o akt uzatvorený jedným z manželov pred vyhlásením neplatnosti, ak sa nevykonali náležitosti zverejnenia údajov stanovené v právnych predpisoch v súvislosti s návrhom na vyhlásenie neplatnosti alebo s návrhom na anulovanie, alebo ak tretia strana nebola inak informovaná o dôvodoch neplatnosti manželstva pred uzatvorením daného aktu.
Pred začatím konania na súde možno dobrovoľne využiť mediáciu. Počas konania sú súdne orgány povinné informovať strany o možnosti a výhodách využitia mediácie.
Prostredníctvom mediácie možno vyriešiť nedorozumenia medzi manželmi, ktoré sa týkajú výkonu rodičovských práv, stanovenia bydliska detí a príspevku rodičov na výživu detí. Mediátor zabezpečuje, aby výsledok mediácie nebol v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, a povzbudzuje rodičov, aby sa v prvom rade zameriavali na potreby dieťaťa a plnili si rodičovské povinnosti s cieľom zaistiť, aby skutočný zánik spolužitia alebo rozvod nemal nepriaznivý vplyv na výchovu a vývoj dieťaťa.
Dohoda dosiahnutá mediáciou, ktorá obsahuje dohodu strán o výkone rodičovských práv, rodičovskom príspevku na výživu detí a o stanovení bydliska detí, podlieha schváleniu súdu, ktorý je povinný overiť, či je táto dohoda v záujme dieťaťa.
Ak manželia súhlasia s rozvodom a nemajú maloleté deti, ktoré sa narodili alebo boli osvojené v rámci manželstva alebo mimo neho, matričný úradník alebo notár v mieste posledného zaregistrovaného spoločného bydliska manželov môže vyhlásiť zánik manželstva prostredníctvom dohody manželov a vydať im osvedčenie o rozvode.
Rozvod na základe vzájomnej dohody manželov môže vyhlásiť aj notár, a to v prípade, ak majú manželia maloleté deti, ktoré sa narodili alebo boli osvojené v rámci manželstva alebo mimo neho, ak sa manželia dohodnú na všetkých otázkach týkajúcich sa priezvisk, výkonu rodičovských práv a povinností, stanovenia bydliska detí, spôsobov udržiavania osobných vzťahov a stanovenia príspevku rodičov na výdavky súvisiace s výchovou, vzdelávaním, školskou dochádzkou a odborným vzdelávaním detí.
V prípade návrhu na rozvod manželstva je príslušným okresný súd (judecătoria).
Právomoc prináleží okresnému súdu s miestnou príslušnosťou v mieste posledného spoločného bydliska manželov. Ak manželia nemali spoločné bydlisko alebo ak žiadny z manželov už nebýva v súdnom obvode, v ktorom sa nachádzalo ich posledné spoločné bydlisko, návrh sa predloží na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska odporcu. Ak však odporca nemá bydlisko v Rumunsku a rumunské súdy majú medzinárodnú súdnu právomoc, návrh sa predloží na súde, ktorý je príslušný v mieste bydliska navrhovateľa. Ak navrhovateľ ani odporca nemajú bydlisko v Rumunsku, účastníci konania sa môžu dohodnúť na predložení návrhu na rozvod na akomkoľvek súde v Rumunsku. Ak sa nedohodnú, návrh na rozvod sa predloží na okresnom súde 5. obvodu v Bukurešti.
Návrh na rozvod musí okrem poznámok z návrhu na vydanie rozsudku obsahovať aj mená všetkých maloletých detí. K návrhu musí byť pripojený sobášny list, kópie rodných listov všetkých maloletých detí a, ak je to vhodné, dohoda manželov vyplývajúca z mediácie.
Ak je návrh na rozvod založený na dohode medzi stranami, musí byť podpísaný obidvomi manželmi alebo spoločným povereným zástupcom s osobitným osvedčením o plnej moci. Ak je poverený zástupca právnik, môže osvedčiť podpisy manželov s súlade so zákonom.
Účastníci konania sa musia na súdy prvého stupňa dostaviť osobne, pokiaľ si niektorý z manželov neodpykáva trest odňatia slobody, nebráni mu v tom závažné ochorenie, neuplatňuje sa na neho súdny zákaz, nemá bydlisko v zahraničí alebo nie je v inej situácii, ktorá mu bráni dostaviť sa osobne. V týchto situáciách môže danú osobu zastupovať právnik, poverený zástupca alebo, ak je to vhodné, poručník alebo zákonný zástupca (curator). Ak je navrhovateľ v deň vypočutia na súde prvého stupňa neoprávnene neprítomný a dostaví sa len odporca, návrh sa zamietne ako nedôvodný.
Rozvodový súd prijme rozhodnutie aj v prípade, ak o to nebol požiadaný v návrhu na rozvod, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností, príspevku rodičov na výdavky spojené s výchovou a vzdelávaním detí, bydliskom detí a právo rodičov na osobné vzťahy s deťmi.
Zainteresovaná strana môže podať žiadosť o vyhlásenie manželstva za neplatné z absolútnych dôvodov. Žiadosť o anulovanie manželstva je vo svojej povahe osobná a jej účinok sa neprenáša na dedičov. Ak však bola žiadosť predložená niektorým z manželov, môže v nej pokračovať niektorý z jeho dedičov.
Právnu pomoc možno získať za predpokladu splnenia podmienok stanovených v mimoriadnom vládnom nariadení č. 51/2008 o občianskoprávnych veciach v znení pozmenenom a doplnenom zákonom č. 193/2008 v znení neskorších zmien.
Právna pomoc sa môže udeliť oddelene alebo kumulatívne vo forme pomoci právnika; uhradenia poplatku pre znalca, prekladateľa alebo tlmočníka; uhradenia poplatku pre exekútora/súdneho úradníka a vo forme oslobodení, zliav alebo splátok alebo odložení úhrady zákonných poplatkov.
Osoby majú právo na plnú právnu pomoc, ak mali posledné dva mesiace pred podaním žiadosti čistý mesačný príjem na jedného rodinného príslušníka menej ako 300 RON. Ak je príjem menej ako 600 RON, poskytuje sa právna pomoc v pomere 50 %. Právna pomoc úmerná potrebám žiadateľa môže byť takisto poskytnutá v ďalších situáciách, keď určité alebo odhadované náklady na konanie pravdepodobne obmedzia účinný prístup k spravodlivosti, napr. v dôsledku rozdielu medzi životnými nákladmi v členskom štáte, v ktorom žiadateľ býva, a životnými nákladmi v Rumunsku.
V novom Občianskom súdnom poriadku predstavuje lehota na odvolanie sa proti rozsudku o rozvode 30 dní od oznámenia o rozsudku.
Platným právnym predpisom, pokiaľ ide o uznanie rozsudku o rozvode, je nariadenie (ES) č. 2201/2003. S návrhom sa treba obrátiť na súd, do ktorého príslušnosti patrí miesto bydliska alebo pobytu odporcu v Rumunsku. Ak miesto bydliska odporcu nie je známe, s návrhom sa treba obrátiť na súd, do ktorého príslušnosti patrí miesto bydliska alebo pobytu navrhovateľa.
Proti rozhodnutiu o uznaní rozvodu je možné odvolať sa predložením návrhu na odvolacom súde s územnou súdnou právomocou alebo podaním odvolania na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde.
Na určenie rozhodného práva pre medzinárodné súkromnoprávne vzťahy rumunský súd uplatní nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, alebo ustanovenia článku 2597 a nasledujúcich článkov občianskeho zákonníka.
Manželia si môžu zvoliť právo štátu, v ktorom majú obvyklý spoločný pobyt alebo v ktorom mali posledný obvyklý spoločný pobyt (ak tam aspoň jeden z nich býva v deň dohody o zvolení platného práva), právo štátu, ktorého je jeden z manželov občanom, právo štátu, v ktorom manželia bývali najmenej tri roky alebo rumunské právo.
Ak manželia nepristúpili k výberu, platným právom je právo štátu, v ktorom majú obvyklý spoločný pobyt alebo ak ho nemajú, právo štátu, v ktorom manželia mali posledný spoločný obvyklý pobyt (ak najmenej jeden z manželov má aj naďalej obvyklý pobyt v danom štáte v deň podania návrhu na rozvod); ak jeden z manželov nemá obvyklý pobyt, uplatňuje sa právo štátu, ktorého boli obidvaja občanmi v deň podania návrhu na rozvod; alebo ak majú manželia rozdielne občianstva, právo štátu, v ktorom mali posledné spoločné občianstvo (ak najmenej jeden z nich má aj naďalej toto občianstvo v deň predloženia návrhu na rozvod). Vo všetkých ostatných situáciách sa uplatňuje rumunské právo.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Slovinské právne predpisy uznávajú
a) V prípade rozvodu na základe dohody medzi manželmi súd rozhodne o rozvode na základe článku 96 zákona o rodine (Družinski zakonik), za predpokladu, že sa manželia dohodli na starostlivosti o spoločné deti, ich výchove a výživnom na deti a na kontakte detí s rodičmi v súlade s ustanoveniami tohto zákona a ak predložili vo forme vykonateľného notárskeho záznamu dohodu o rozdelení spoločného majetku, o tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a o výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia.
Pred rozvodom musí súd určiť, či dohoda manželov zabezpečí starostlivosť o spoločné deti, ich výchovu a výživné na deti a kontakt medzi deťmi a rodičmi v súlade s najlepším záujmom detí. Ak súd zistí, že dohoda manželov nie je v záujme detí, zamietne návrh na ukončenie manželstva na základe vzájomnej dohody.
b) Ak sa manželia, ktorí nemajú spoločné deti, pri ktorých uplatňujú rodičovské práva a povinnosti, chcú rozviesť a dohodnú sa na rozdelení spoločného majetku, na tom, kto z nich zostane alebo sa stane užívateľom ich bytu, a na výživnom na toho z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na živobytie a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, požiadajú notára, aby vyhotovil notársky záznam dohody manželov o ukončení manželstva. Manželstvo sa končí dňom podpísania notárskeho záznamu. Notárky záznam je právnym základom pre zápis ukončenia manželstva do matriky. Notár zašle notársky záznam administratívnemu oddeleniu, ktoré rozvod zaeviduje do matriky, do ôsmich dní odo dňa od podpísania notárskeho záznamu. (článok 97 zákona o rodine)
c) V prípade, že sa manželstvo z akéhokoľvek dôvodu stalo „neznesiteľným“, ktorýkoľvek z manželov môže požiadať o rozvod. Ak súd ukončí manželstvo na základe predchádzajúceho odseku, súd rozhodne aj o starostlivosti o spoločné deti, ich výchove a výživnom na deti a o ich kontakte s rodičmi v súlade s týmto zákonom. Pred rozhodnutím podľa prechádzajúceho odseku musí súd určiť, ako bude zabezpečený najlepší záujem dieťaťa. (článok 98 zákona o rodine)
Pre podaním žaloby alebo návrhu na rozvod na základe vzájomnej dohody manželia absolvujú návštevu poradne pri centre sociálnej starostlivosti (center za socialno delo), ak nejde o jeden z týchto prípadov:
Účelom predchádzajúcej návštevy poradne je pomôcť manželom zistiť, či sú vzťahy rozvrátené natoľko, že sa manželstvo stalo neznesiteľným aspoň pre jedného z nich, alebo či existuje možnosť manželstvo udržať. Na poradenskom dialógu sa manželia zúčastnia osobne, bez prítomnosti zástupcov. (článok 200 zákona o rodine)
V zákone o rodine sa uznáva len jeden dôvod na rozvod: skutočnosť, že sa manželstvo stalo neznesiteľným. To znamená, že manželstvo sa rozpadlo úplne a nenávratne takým spôsobom, že sa už nedá zachrániť. Manželstvo sa považuje za „neznesiteľné“ len vtedy, keď sa vzťahy medzi manželmi nerozpadli iba dočasne, ale zo závažných dôvodov úplne a nenávratne. Neznesiteľnosť sa posudzuje podľa situácie v čase pojednávania s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré viedli k súčasnej situácii. Súd rozhodne o neznesiteľnosť aj vtedy, keď druhý manžel s rozvodom súhlasí.
Manželstvo môže byť ukončené na návrh jedného z manželov, pričom neexistuje požiadavka, že manželstvo musí byť neznesiteľné pre oboch partnerov.
Otázka viny za to, že sa manželstvo stalo neznesiteľným, sa nerieši a súd o nej v priebehu konania nerozhoduje. Preto manželstvo môže byť ukončené aj na návrh toho z manželov, ktorý je zodpovedný za jeho neznesiteľnosť.
Ďalej sú podrobne uvedené právne dôsledky rozvodu:
Ten z manželov, ktorý pri uzatvorení manželstva zmenil svoje priezvisko, môže do jedného roka od právoplatného rozsudku o rozvode alebo anulovaní manželstva alebo do jedného roka od podpisu notárskeho záznamu alebo iného rovnocenného dokladu o rozvode predloženého príslušnému orgánu, urobiť vyhlásenie, že si želá mať priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva. Toto vyhlásenie môže predložiť len osoba, ktorá si v priebehu manželstva znova nezmenila priezvisko [článok 17 zákona o osobnom mene (Zakon o osebnem imenu)]. Otázka zmeny priezviska je administratívnou záležitosťou, o ktorej nerozhoduje súd, ale správny orgán.
Ak manželia neuzavreli dohodu, ktorá by upravovala ich majetkové vzťahy, pri delení spoločného majetku sa uplatňuje právna domnienka, že podiel oboch manželov na spoločnom majetku je rovnaký. Manžel, ktorý sa domnieva, že bude rozdelením majetku na rovnaké podiely znevýhodnený, však môže požiadať, aby sa jeho podiel stanovil v pomere k jeho príspevku k spoločnému majetku. Zanedbateľné rozdiely v príspevkoch každého z manželov k majetku manželov sa nezohľadňujú. Súd pritom zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, najmä príjem každého z manželov, pomoc, ktorú jeden z manželov poskytoval druhému manželovi, starostlivosť o deti a ich výchovu, vykonávanie domácich prác, udržiavanie majetku a iné formy práce a podieľanie sa na správe, udržiavaní a navyšovaní spoločného majetku. (článok 74 zákona o rodine)
STAROSTLIVOSŤ O DETI A ICH VÝCHOVA
Ak rodičia nežijú alebo už nebudú žiť spoločne, musia sa dohodnúť na starostlivosti o spoločné deti a ich výchove, a to v záujme týchto detí. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti o deti, aby boli všetky deti zverené do starostlivosti jednému rodičovi alebo aby niektoré deti boli zverené do starostlivosti jednému rodičovi a ostatné deti druhému rodičovi. Ak sa rodičia na týchto záležitostiach nedohodnú sami, je im pri dosahovaní dohody nápomocné centrum sociálnej starostlivosti, na jeho žiadosť potom aj mediátori.
Ak sa rodičia dohodnú na starostlivosti o svoje deti a ich výchove, môžu navrhnúť podpísanie súdneho zmieru. Ak súd stanoví, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, návrh zamietne.
Ak sa rodičia ani s pomocou centra sociálnej starostlivosti nedohodnú na starostlivosti o deti a ich výchove, rozhodne súd na žiadosť jedného alebo oboch rodičov, opatrovníka dieťaťa, dieťaťa, ktoré dosiahlo vek 15 rokov, ak je dieťa schopné pochopiť význam a právne dôsledky svojho konania, alebo centra sociálnej starostlivosti takto:
Súd musí pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a ich výchove vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorej dôveruje a ktorú si samo vybralo, a ak je dieťa schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru. Súd pri rozhodovaní o starostlivosti o dieťa a jeho výchove vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa zohľadní stanovisko centra sociálnej starostlivosti získané v súlade s ustanovením zákona upravujúceho nesporové konanie. [články 138 a 143 zákona o rodine, článok 102 zákona o nesporovom konaní (Zakon o nepravdnem postopku)]
KONTAKT
Dieťa má právo na kontakt s obomi rodičmi a obaja rodičia majú právo na kontakt s dieťaťom. Kontakt musí zabezpečiť plnenie záujmov dieťaťa. Rodič, ktorému bola zverená starostlivosť a výchova dieťaťa, alebo iná osoba, ktorej bolo dieťa zverené, sa musí zdržať akéhokoľvek konania, ktoré sťažuje alebo znemožňuje kontakt. Musí sa snažiť zabezpečiť, aby dieťa malo vhodný vzťah s druhým rodičom alebo rodičmi. Kontaktujúci rodič sa musí zdržať všetkého, čo sťažuje kontakt s dieťaťom alebo starostlivosť o dieťa a jeho výchovu.
Rodičia, ktorí nežijú alebo nebudú žiť spoločne, sa dohodnú na kontakte. Ak sa rodičia na týchto záležitostiach nedohodnú sami, je im pri dosahovaní dohody nápomocné centrum sociálnej starostlivosti, na jeho žiadosť potom aj mediátori. Ak rodičia nedosiahnu dohodu o kontakte, môžu navrhnúť podpísanie súdneho zmieru. Ak súd stanoví, že dohoda nie je v záujme dieťaťa, návrh zamietne. Ak rodičia nedosiahnu dohodu o kontakte, o veci rozhodne súd.
Súdne konanie týkajúce sa kontaktu dieťaťa a týkajúce sa zmeny rozhodnutia, ktoré tieto otázky upravuje, je začaté na žiadosť jedného alebo oboch rodičov, opatrovníka dieťaťa, dieťaťa, ktoré dosiahlo vek 15 rokov, ak je schopné pochopiť význam a právne dôsledky svojho konania, alebo centra centrálnej starostlivosti.
V prípade rozvodu na základe dohody manželov musia manželia k zmluve o rozvode takisto priložiť dohodu o kontakte a súd vloží ich dohodu o kontakte do rozhodnutia o rozvode, pričom k návrhu musí byť priložená aj správa o absolvovaní návštevy poradne. Ak súd potvrdí návrh na rozvod, návrh na zrušenie manželstva alebo návrh na určenie neexistencie manželstva, rozhodne aj o kontakte manželov so spoločnými deťmi.
O kontakte dieťaťa v prvom stupni rozhodujú okresné súdy (okrožna sodišča) v nesporovom konaní.
Pri rozhodovaní o kontakte ma prvoradý význam záujem dieťaťa: za kontakt, ktorý nie je v záujme dieťaťa, sa považuje kontakt, ktorým vzniká psychologický tlak na dieťa, alebo kontakt, ktorý ohrozuje telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Dieťa má takisto právo na kontakt s inými osobami, ktoré sú rodinnými príslušníkmi a majú blízke osobné puto s dieťaťom [napr. starí rodičia dieťaťa a (poloviční) bratia alebo (polovičné) sestry].
Súd môže právo na kontakt zrušiť alebo obmedziť v súlade s článkom 173 zákona o rodine.
Ak rodič, s ktorým dieťa žije, bráni kontaktu medzi dieťaťom a druhým rodičom a kontakt nie je možné nadviazať ani s odbornou pomocou centra sociálnej starostlivosti, môže súd na žiadosť druhého rodiča rozhodnúť, aby rodičovi, ktorý kontakt znemožňuje, bolo dieťa zo starostlivosti odobrané a zverené druhému rodičovi, ak sa súd domnieva, že druhý rodič umožní kontakt a ak je to jediný spôsob, akým možno chrániť záujmy dieťaťa. Súd vydá nové rozhodnutie o kontaktoch s rodičmi, ak si to vyžadujú zmenené okolnosti a najlepší záujem dieťaťa.
Súd musí pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a ich výchove vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrí samo alebo prostredníctvom osoby, ktorej dôveruje a ktorú si samo vybralo, a ak je dieťa schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru.
Súd pri rozhodovaní o kontakte vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa zohľadní stanovisko centra sociálnej starostlivosti získané v súlade s ustanovením zákona upravujúceho nesporové konanie. (Články 141, 142 a 143 zákona o rodine, článok 102 zákona o nesporovom konaní)
VÝŽIVNÉ na manželov a deti
Manželia sa môžu dohodnúť na podpísaní súdneho zmieru týkajúceho sa výživného na deti. Ak dohoda nie je v záujme dieťaťa, súd návrh zamietne. (článok 191 zákona o rodine)
Ak manželia nedospejú k dohode sami ani s pomocou centra sociálnej starostlivosti, môžu požiadať súd, aby rozhodol. Pred vydaním rozhodnutia si musí súd vyžiadať stanovisko centra sociálnej starostlivosti a musí vziať do úvahy aj názor dieťaťa, ak ho dieťa vyjadrilo a ak je schopné pochopiť význam a dôsledky svojho názoru. (článok 140 a 143 zákona o rodine)
Rodičia sú povinní vyživovať svoje deti až do ich plnoletosti, tým, že im v súlade so svojimi schopnosťami zabezpečia životné podmienky nevyhnutné pre rozvoj dieťaťa.
Rodičia sú tiež povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do stredoškolského vzdelávania po dosiahnutí plného veku, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané a ak nie je evidované ako nezamestnané, t. j. do prvého ukončenia stredoškolského štúdia alebo do ukončenia najvyššieho stupňa všeobecného alebo odborného vzdelávania, ktoré možno získať podľa predpisov o stredoškolskom vzdelávaní. Vyživovacia povinnosť sa končí, keď dieťa dosiahne vek 26 rokov.
Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do vyššieho technického vzdelávania, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané, a ak nie je evidované ako nezamestnané, t. j. až do prvého ukončenia vysokoškolského technického vzdelávania v súlade s ustanoveniami zákona o vysokoškolskom technickom vzdelávaní. Rodičia sú povinní vyživovať dieťa, ktoré je zapísané do vysokoškolského vzdelávania, ak sa zúčastňuje na pravidelnom vzdelávaní a nie je zamestnané, a ak nie je zaregistrované ako nezamestnané, t. j. až do prvého ukončenia vysokoškolského štúdia alebo magisterského študijného programu alebo integrovaného magisterského študijného programu v súlade s ustanoveniami zákona, ktorým sa riadi vysokoškolské vzdelávanie. Ak študijný program, na ktorom sa dieťa zúčastňuje, trvá viac ako štyri roky, vyživovacia povinnosť sa predlžuje o čas, o ktorý študijný program presahuje tieto štyri roky. Vyživovacia povinnosť sa končí, keď dieťa dosiahne vek 26 rokov. (článok 183 zákona o rodine)
Výživné sa prideľuje v súlade s potrebami žiadateľa a materiálnymi a zárobkovými schopnosťami osoby zodpovednej za poskytovanie výživného. Pri stanovovaní výživného na dieťa je súd povinný vziať do úvahy záujmy dieťaťa, aby bolo výživné dostatočné na zabezpečenie jeho pozitívneho telesného a duševného vývoja. Výživné musí pokrývať náklady na živobytie dieťaťa, najmä náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, obuv, starostlivosť a ochranu, vzdelávanie, školskú dochádzku, rekreáciu, zábavu a iné osobitné potreby. Výživné na dieťa sa upravuje každý rok v súlade s indexom spotrebiteľských cien v Slovinsku. (článok 189, 190 a 198 zákona o rodine)
Manželský partner alebo mimomanželský partner je povinný podporovať maloleté dieťa svojho partnera, ktoré s ním žije, pokiaľ tento alebo iný rodič nie je schopný dieťaťu pomáhať.
Povinnosť manžela alebo partnera v nemanželskom zväzku sa končí ukončením manželstva alebo nemanželského partnerstva s matkou alebo otcom dieťaťa, pokiaľ manželstvo alebo nemanželské partnerstvo neskončí v dôsledku úmrtia matky alebo otca dieťaťa. V takom prípade je pozostalý manžel alebo nemanželský partner povinný podporovať dieťa svojho zosnulého manžela alebo partnera v nemanželskom zväzku len vtedy, ak žilo s dieťaťom v čase skončenia manželstva alebo nemanželského partnerstva. (článok 187 zákona o rodine)
Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, je povinné podporovať svojich rodičov, ak títo rodičia nemajú dostatočné prostriedky na podporu a nie sú schopní získať takéto prostriedky, ale len tak dlho, ako rodičia podporovali dieťa. Dieťa, ktoré dosiahlo plnoletosť, nie je povinné podporovať rodiča, ktorý si sám svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu bezdôvodne neplnil. (článok 185 zákona o rodine)
Ten z manželov, ktorý nemá žiadne prostriedky na podporu a je nezamestnaný bez vlastného zavinenia, má právo požiadať druhého z manželov o výživné v rozvodovom konaní, a to aj prostredníctvom osobitného opravného prostriedku, ktorý sa musí podať do jedného roka od ukončenia manželstva. O výživné možno požiadať len vtedy, ak podmienky na výživné existovali v čase rozvodu a stále existujú v čase žiadosti manžela o výživné. (článok 100 zákona o rodine)
Manželia môžu formou vykonateľného notárskeho záznamu dosiahnuť dohodu o výživnom v prípade rozvodu pri uzatvorení manželstva, počas jeho trvania alebo pri rozvode. (článok 101 zákona o rodine)
Výživné sa stanovuje v súlade s potrebami žiadateľa a možnosťami osoby platiacej výživné. Stanovuje sa vopred ako mesačná suma a môže sa požadovať od okamihu podania žaloby o výživné. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyplatiť ako jednorazová suma alebo iným spôsobom, ak je to odôvodnené osobitnými dôvodmi. Takto stanovená výška výživného však nesmie viesť k tomu, že by sa žalobca dostal do podstatne horšej situácie, ako by sa nachádzal, keby sa výživné platilo vopred ako mesačná suma, ani nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre osobu povinnú platiť výživné. (článok 104 zákona o rodine)
Súd zamietne žiadosť o výživné, ak by platba výživného manželovi, ktorý naň má nárok, bola nespravodlivá voči manželovi, ktorý ho má platiť, vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k tomu, že manželstvo sa stalo neznesiteľným, alebo ak sa žiadajúci manžel pred rozvodom alebo počas rozvodu dopustil trestného činu proti druhému manželovi, dieťaťu alebo rodičom druhého manžela. (článok 100 zákona o rodine)
Medzi rozvedenými manželmi nevzniká žiadna vyživovacia povinnosť, ak by to ohrozilo ich vlastné živobytie alebo živobytie detí, ktoré musia podľa zákona vyživovať. (článok 105 zákona o rodine)
Výživné sa upravuje raz za rok v súlade s indexom spotrebiteľských cien v Slovinsku. (článok 107 zákona o rodine)
Základným prvkom manželstva je „zväzok založený na spolunažívaní“ (življenjska skupnost) (článok 3 zákona o rodine). Ukončenie zväzku založeného na spolunažívaní (prenehanje življenjske skupnosti) alebo rozluka znamená trvalé ukončenie základných prvkov vzájomných vzťahov existujúcich medzi manželmi. Keď sa ukončí zväzok založený na spolunažívaní, ukončí sa aj hospodársky zväzok, prerušia sa intímne a citové väzby medzi manželmi a pár môže prestať žiť v spoločnej domácnosti atď.
V zákone nie sú stanovené podmienky pre rozluku. Súdy rozhodujú o rozluke v každom jednotlivom konaní v súlade s okolnosťami a osobitosťami daného prípadu.
Rozluka nemá žiaden vplyv na existenciu manželstva; to znamená, že ukončené je len manželské spolunažívaní, nie manželstvo. Na ukončenie manželstva je potrebné podať návrh na rozvod na základe vzájomnej dohody, u notára požiadať o vyhotovenie notárskeho záznamu o rozvode na základe vzájomnej dohody alebo podať návrh na rozvod (pozri bod 1). Ten z manželov, ktorý nemá žiadne podporné prostriedky, môže požiadať druhého z manželov o výživné v rámci rozvodového konania alebo prostredníctvom osobitného opravného prostriedku, ktorý musí podať do jedného roka od ukončenia manželstva.
Anulovanie manželstva znamená, že v čase uzavretia manželstva neboli splnené podmienky platného manželstva vyžadované zákonom (napr. neexistencia slobodnej vôle, súhlas bol vynútený alebo poskytnutý omylom, manželstvo nebolo uzavreté v súlade s predpísaným postupom, bolo uzavreté neplnoletou osobou alebo duševne nespôsobilou osobou alebo osobou, ktorá bola pri uzatváraní manželstva dočasne duševne nespôsobilá. atď.). Ak je manželstvo zrušené, právne účinky manželstva zanikajú ku dňu jeho zrušeniu.
Manželstvo sa nestáva neplatným ipso iure, ale musí sa anulovať rozhodnutím.
Opravný prostriedok na anulovanie manželstva môžu podať manželia a ktokoľvek, kto má právny záujem na anulovaní manželstva, t. j. ak bolo manželstvo uzavreté maloletou osobou alebo duševne nespôsobilou osobou, ak predchádzajúce manželstvo nebolo ukončené, ak sa manželstvo uzavrelo medzi príbuznými, ak jeden z manželov nebol prítomný v čase uzavretia manželstva, alebo ak manželstvo nebolo uzavreté s úmyslom zachovať spoločnú domácnosť. Opravný prostriedok môže z uvedených dôvodov a v prípade manželstva uzavretého medzi adoptívnym rodičom a osvojeným dieťaťom podať aj štátny prokurátor.
Po zániku dôvodu duševnej nespôsobilosti môže podať žalobu na prehlásenie manželstva za neplatné jeden alebo druhý manžel.
Právo domáhať sa anulovania manželstva nie je premlčané. (článok 48 zákona o rodine)
Právne dôsledky anulovania manželstva nadobudnú účinnosť v deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení. V prípade anulovania manželstva sa ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na rozvodové konanie, uplatňujú vo vzťahu k majetkovým vzťahom a darom medzi manželmi. (článok 54 a 55 zákona o rodine)
Zákon o mediácii v občianskych a obchodných veciach (Zakon o mediaciji v civilnih in gospodarskih zadevah), ktorý nadobudol účinnosť v júni 2008, upravuje mediáciu v sporoch, ktoré sa týkajú občianskoprávnych, obchodných, pracovných, rodinných a iných majetkových vzťahov v súvislosti s nárokmi, ktorých sa účastníci konania môžu slobodne domáhať a ktoré môžu urovnávať, pokiaľ sa pre niektorý z týchto druhov sporov v osobitnom zákone nestanovuje inak. Samotné manželstvo nemožno ukončiť bez zásahu súdu; návrh na ukončenie manželstva na základe dohody sa musí podať (pozri bod 1).
Podľa zákona o nesporovom konaní sú konaním vo veciach manželských tieto konania: postupy na určenie neexistencie manželstva, anulovanie manželstva a ukončenie manželstva.
Okresné súdy sú príslušné rozhodovať o takýchto veciach v prvom stupni (článok 10 zákona o nesporovom konaní).
Konanie o neexistencie manželstva sa začína na návrh osoby s právnym záujmom alebo štátneho prokurátora.
Konanie o anulovaní manželstva sa začína na návrh jedného z manželov. Konanie sa môže začať aj na návrh osoby s právnym záujmom alebo štátneho prokurátora, ak to stanovuje zákon o rodine.
Konanie o ukončení manželstva sa začína na návrh jedného z manželov.
Konanie o rozvode na základe vzájomnej dohody sa začína na návrh oboch manželov. Ak bol podaný návrh na rozvod na základe vzájomného súhlasu a jeden z manželov návrh v priebehu konania vzal späť, súd konanie zastaví. (článok 81 zákona o nesporovom konaní)
Pokiaľ ide o obsah návrhu v manželskom spore, v zákone o nesporovom konaní sa stanovuje, že návrh v manželskom spore musí obsahovať aj žiadosť, o ktorej má súd rozhodnúť. K návrhu na ukončenie manželstva musí byť priložený záznam centra sociálnej starostlivosti o absolvovanej návšteve poradne, ak sa v zákone o rodine stanovuje, že žiadateľ musí pred začatím konania najprv navštíviť poradňu. (článok 82 zákona o nesporovom konaní)
Súd úplne alebo čiastočne oslobodí účastníka konania od povinnosti uhradiť súdne poplatky, ak by platba výrazne znížila finančné prostriedky, ktoré má tento účastník konania k dispozícii na vlastné živobytie alebo na výživu svojich rodinných príslušníkov. Cudzinci sú v prípade, že sa tak stanovuje v medzinárodnej zmluve alebo že existujú podmienky reciprocity, oslobodení od platenia súdnych poplatkov [články 10 a 11 zákona o súdnych poplatkoch (Zakon o sodnih taksah, ZST-1)].
Účastník konania môže požiadať o právnu pomoc na pokrytie nákladov na advokáta a znalca. Rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci vydáva okresný súd pokrývajúci oblasť, v ktorej má žiadateľ trvalý pobyt. Pri tomto postupe súd posudzuje kritériá (napr. hmotné, finančné) s ohľadom na ustanovenia zákona o bezplatnej právnej pomoci (Zakon o brezplačni pravni pomoči).
Proti rozhodnutiu vydanému v spore vo veciach manželských možno podať odvolanie na súd vyššieho stupňa (višje sodišče).
Súd prvého stupňa môže na základe včasného opravného prostriedku zmeniť alebo zrušiť predchádzajúce rozhodnutie, ak tým nie sú ovplyvnené práva iných osôb, ktoré sa tohto rozhodnutia dovolávajú, alebo ak tieto osoby súhlasia so zmenou alebo zrušením.
Podľa článku 21 nariadenia (ES) č. 2201/2003 sa súdne rozhodnutie vydané v inom členskom štáte uznáva bez požiadavky na začatie akéhokoľvek osobitného postupu uznávania.
Každá zainteresovaná strana môže podať návrh na vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní súdneho rozhodnutia. V tomto prípade musí účastník podať návrh na vyhlásenie o vykonateľnosti na príslušnom okresnom súde v Slovinsku.
Na postup podania návrhu sa vzťahujú slovinské právne predpisy.
Účastník konania, ktorý podá návrh na uznanie súdneho rozhodnutia alebo ho napadne, alebo podá návrh na vyhlásenie o vykonateľnosti, musí predložiť:
Ustanovenia nariadenia (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa) sa vzťahujú predovšetkým a priamo na otázky medzinárodných súdnych právomocí v súvislosti s občanmi členských štátov EÚ alebo osobami, ktoré v nich majú pobyt.
Ak sú obaja manželia v čase podania návrhu občanmi rôznych krajín, uplatňujú sa kumulatívne zákony krajín, ktorých sú občanmi, v súlade s ustanoveniami slovinských vnútroštátnych právnych predpisov [druhý odsek článku 37 zákona o medzinárodnom súkromnom práve a postupoch (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku)].
Ak manželstvo nemožno ukončiť podľa právnych predpisov krajín, ktorých sú manželia občanmi, na ukončenie manželstva sa uplatňujú slovinské právne predpisy, ak mal jeden z manželov v čase podania návrhu trvalý pobyt v Slovinsku.
Ak je jeden z manželov občanom Slovinska bez trvalého pobytu v Slovinsku a manželstvo nemožno ukončiť podľa ustanovenia uvedeného v druhom odseku článku 37 zákona o medzinárodnom súkromnom práve a postupoch, na ukončenie manželstva sa vzťahujú slovinské právne predpisy.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Manželstvo môže v Slovenskej republike zrušiť výlučne súd.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Rozvodom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150 Občianskeho zákonníka. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť: a) dohodou, b) súdnym rozhodnutím, c) uplynutím doby.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom tiež v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Súd okrem toho určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa jeho schopností a možností. Ak sa manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého súd.
Rozluku manželstva právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje.
Okrem rozvodu manželstva možno manželstvo vyhlásiť rozhodnutím súdu za neplatné. Také manželstvo sa považuje za neuzavreté od samého začiatku (matrimonium nullum). Okrem toho môže súd vyhlásiť, že manželstvo nikdy nevzniklo (non matrimonium).
a. Okolnosti, ktoré spôsobujú neplatnosť manželstva sú:
Ak napriek existencii niektorej z uvedených okolností vylučujúcich uzavretie manželstva dôjde k uzavretiu manželstva, považuje sa toto za vzniknuté (existujúce), a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyhlásení takéhoto manželstva za neplatné.
b. Manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva:
Manželstvo, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné, považuje sa za neuzavreté.
O právach a povinnostiach manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch po rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva platia rovnako ustanovenia o právach a povinnostiach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu a o ich majetkových pomeroch. Rozhodnutím o neplatnosti manželstva strácajú platnosť aj vyhlásenia manželov o spoločnom priezvisku, takže každý z nich je povinný užívať svoje pôvodné priezvisko.
Rozvod manželstva môže vysloviť výlučne súd. Na riešenie súvisiacich otázok možno využiť zákon o mediácii č. 420/2004 Z.z.
Návrh na rozvod manželstva, vyhlásenie manželstva za neplatné alebo vyhlásenie, že manželstvo nevzniklo sa podáva na okresný súd.
Miestne príslušný na konanie je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Návrh musí obsahovať náležitosti upravené v zákone č. 160/2015 Z. z. – Civilný sporový poriadok (§ 127) a v zákone č. 161/2015 Z.z. – Civilný mimosporový poriadok (§ 25, § 26).
Z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a musí byť podpísané. Okrem toho má obsahovať označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
Poskytovanie právnej pomoci upravuje zákon. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Za konanie o rozvod manželstva sa platí súdny poplatok. Účastník konania môže požiadať o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia páva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Voči rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia súdneho rozhodnutia.
Je potrebné podať návrh na uznanie rozhodnutia. Vecne a mieste príslušným je Krajský súd v Bratislave.
Právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané po 1.5.2004 v iných členských štátoch (s výnimkou Dánska) sa uznávajú podľa Nariadenia č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000. Rozhodnutia sa uznávajú bez osobitného konania, najmä sa nevyžaduje žiadny osobitný postup pri zmene zápisu v matrike. Zainteresovaná strana však môže požiadať o vydanie osobitného rozhodnutia o uznaní cudzieho rozhodnutia v manželskej veci. Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Ak ide o rozhodnutia vydané v Dánsku alebo v členskom štáte pred 1.5.2004, vzniká potreba podať návrh na uznanie cudzieho právoplatného rozhodnutia v manželskej veci, ak aspoň jedným z účastníkov konania je slovenský občan. Toto konanie sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník. Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Voči rozhodnutiu o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva Krajskému súdu v Bratislave a rozhoduje o ňom Najvyšší súd.
Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Návrhmi na rozvod sa zaoberá okresný súd (käräjäoikeus). Návrh na rozvod môže podať jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne.
Manželstvo možno rozviesť po uplynutí šesťmesačnej lehoty na rozmyslenie. Lehota na rozmyslenie sa nevyžaduje, ak manželia žili oddelene aspoň dva roky pred podaním návrhu na rozvod.
V návrhu nie je nutné uviesť dôvody na rozvod. Okresný súd neskúma osobné vzťahy manželov ani dôvody na podanie návrhu na rozvod. Pozri otázku 1.
Manželia si po rozvode nechajú svoje manželské priezvisko. Ak si jeden z manželov v dôsledku manželstva zmenil priezvisko, môže podať návrh na jeho zmenu po rozvode.
Rozvedenie manželstva a rozdelenie majetku sú dve samostatné veci. Po zániku manželstva sa manželia môžu dohodnúť na rozdelení majetku medzi sebou alebo môžu požiadať súd o určenie exekútora. Platí všeobecné pravidlo, že všetok majetok manželov sa rozdelí rovným dielom. Od všeobecného pravidla sa možno odchýliť na základe predmanželskej zmluvy. Spôsob rozdelenia sa môže zmeniť aj v prípade, že výsledok rozdelenia by sa inak považoval za neprimeraný. Manželský majetok možno rozdeliť ihneď po začatí plynutia lehoty na rozmyslenie.
Pokiaľ ide o prípadné spoločné maloleté deti manželov, veci, ako je zverenie do starostlivosti, miesto pobytu, výživné a právo styku, sa môžu vyriešiť spoločne s návrhom na rozvod. Pozri časti „Rodičovské práva a povinnosti – Fínsko“ a „Nárok na výživné – Fínsko“.
Súd môže pri rozvádzaní manželstva na základe návrhu nariadiť jednému z manželov platiť výživné na druhého manžela, ak to považuje za vhodné. (Pozri časť „Nárok na výživné – Fínsko“.) K tomu však dochádza len zriedka.
Fínsky právny systém nepozná rozluku. V praxi rozluka znamená, že manželia žijú oddelene na rôznych adresách.
Pozri otázku 4.
Pozri otázku 4.
Fínske právne predpisy neobsahujú žiadne ustanovenia o anulovaní manželstva. Prokurátor však musí ihneď začať konanie o rozvode manželstva, ak sa ukáže, že manželia sú blízki príbuzní alebo že jeden z manželov už bol v čase uzavretia manželstva v zákonnom manželstve.
Pozri otázku 7.
Pozri otázku 7.
Návrhy na rozvod sa vždy musia podať na okresný súd. V zákone sa však stanovuje, že manželia sa vždy najprv musia pokúsiť vyriešiť rodinné spory prostredníctvom vzájomnej dohody. Na tieto účely môžu požiadať o pomoc rodinných mediátorov miestnej rady pre sociálne záležitosti (sosiaalilautakunta). Okresný súd má takisto povinnosť informovať manželov, že je k dispozícii služba rodinnej mediácie. Mediátor sa snaží pomôcť manželom dosiahnuť dohodu o tom, ako možno vyriešiť rodinné spory v najlepšom záujme všetkých členov rodiny. Mediátor môže pomôcť manželom aj s prípravou dohôd a začatím ďalších postupov na vyriešenie sporu. Mediátor musí predovšetkým zabezpečiť ochranu záujmov maloletých detí v rodine. Mediácia je vždy dobrovoľná.
Návrh na rozvod môžu podať obaja manželia spoločne alebo samostatne jeden z manželov. Návrh na rozvod sa musí podať v písomnej forme príslušnému okresnému súdu v mieste bydliska jedného z manželov. Návrh na rozvod možno podať osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Návrh sa môže poslať súdu aj poštou, faxom alebo e-mailom.
Vo veciach rozvodu je k dispozícii právna pomoc. Podrobnejšie informácie o právnej pomoci vo Fínsku sú k dispozícii na tejto stránke: https://oikeus.fi/oikeusapu/fi/index.html
Proti rozsudkom o rozvode sa možno odvolať na odvolacom súde (hovioikeus).
Uznanie rozsudku o rozvode vydaného v inom členskom štáte je spravidla založené na nariadení Rady (ES) č. 2201/2003.
Podľa tohto nariadenia sa rozsudok o rozvode vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch automaticky bez osobitného konania. Každá osoba, ktorej sa môže dotknúť uznanie rozsudku o rozvode, však môže podať návrh na vydanie rozhodnutia o tom, že rozsudok sa má alebo nemá uznať.
Návrhmi týkajúcimi sa uznávania rozsudkov sa zaoberá okresný súd.
V prípade návrhov na rozvod podaných v severských štátoch sa však uplatňuje Dohovor severských štátov o záležitostiach manželstva z roku 1931. Spomedzi členských štátov Európskej únie patria medzi strany tohto dohovoru Fínsko, Švédsko a Dánsko. Rozsudok o rozvode vydaný v súlade s Dohovorom severských štátov o záležitostiach manželstva je platný vo všetkých severských štátoch bez osobitného potvrdenia.
Postup je rovnaký ako postup opísaný v otázke 14.
Vo všetkých veciach rozvodu riešených na súde vo Fínsku sa uplatňuje fínske právo.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Návrh na rozvod môže podať jeden z manželov alebo obaja manželia. Rozvodu musí za určitých okolností predchádzať šesťmesačné obdobie na rozmyslenie. Týka sa to týchto prípadov:
V niektorých výnimočných prípadoch majú páry, ktorých sa týkajú vyššie uvedené body, právo na rozvod aj bez obdobia na rozmyslenie. Je to napríklad vtedy, ak pár už dva roky žije oddelene. Jeden z manželov má právo na rozvod bez obdobia na rozmyslenie aj vtedy, ak sa považuje za pravdepodobné, že tento manželský partner nevstúpil do manželstva dobrovoľne, alebo vtedy, ak do manželstva vstúpil pred dosiahnutím veku 18 rokov bez riadneho úradného povolenia. Každý z manželov má právo na rozvod bez predchádzajúceho obdobia na rozmyslenie aj vtedy, ak bolo toto manželstvo uzavreté medzi blízkymi príbuznými alebo medzi osobami, z ktorých jedna už mala uzavreté manželstvo alebo registrované partnerstvo, pričom toto predchádzajúce manželstvo alebo registrované partnerstvo nebolo ukončené.
Manželský partner má vždy právo na získanie rozhodnutia o rozvode a nemusí jeho získanie nijako osobitne odôvodňovať.
Ak jeden z manželov prijal priezvisko druhého manžela, má právo na opätovné používanie priezviska, ktoré používal pred uzavretím tohto manželstva.
Po rozvode sa majetok páru rozdelí. Vo všeobecnosti platí, že majetok manželov sa delí rovnomerne. Dôvod ukončenia manželstva nemá na rozdelenie majetku manželov žiadny vplyv.
Po rozvode majú manželia automaticky spoločnú osobnú starostlivosť svojich detí. Spoločnú osobnú starostlivosť však môže súd ukončiť:
Ak o ukončenie spoločnej osobnej starostlivosti žiadajú obaja manželia, súd je povinný tejto požiadavke vyhovieť.
Vyživovacie povinnosti voči svojmu dieťaťu plnia obaja rodičia. Rodič, ktorý s dieťaťom nežije, plní svoju vyživovaciu povinnosť platením výživného na dieťa druhému rodičovi.
Po rozvode je každý z manželov povinný postarať sa sám o seba. Výnimkou sú len určité osobitné situácie, napríklad keď má jeden z manželov problémy postarať sa o seba po ukončení dlhoročného manželstva, alebo iné osobitné dôvody.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva. Manželstvo zaniká úmrtím jedného z manželov alebo ak súd vydá rozhodnutie o rozvode.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa anulovania manželstva.
O ukončení manželstva rozvodom môže rozhodnúť iba súd. Na riešenie niektorých problémov, ktoré vznikajú v súvislosti s rozvodom, sú však k dispozícii alternatívne možnosti.
Manželia môžu využiť postup takzvanej mediácie v manželských veciach, ktorá je zameraná na riešenie problémov spolužitia. To párom umožní vyhľadať pomoc pri riešení problémov a rozporov, aby mohli manželstvo zachovať. Ak už došlo k skutočnému zániku spolužitia, mediácia v manželských veciach im môže pomôcť zmierniť rozpory a umožní spolupracovať pri plnení rodičovských úloh. Mediáciu v manželských veciach poskytuje verejný sektor (miestne orgány), cirkevné orgány a ďalší jednotlivci. Miestne orgány musia zabezpečiť ponúknutie mediácie v manželských veciach každému, kto o ňu požiada.
Manželia majú právo aj na takzvané diskusie o spolupráci. Tieto diskusie nie sú zamerané na vzťahy medzi dospelými, ale na deti. V diskusiách o spolupráci ide hlavne o dosiahnutie dohody v oblasti opatrovníctva detí, miesta života detí a kontaktu s deťmi. Diskusie o spolupráci vedú odborníci. Miestne orgány musia zabezpečiť ponúknutie diskusií o spolupráci každému, kto o ne požiada.
Ak chcú manželia zmeniť podmienky v oblasti opatrovníctva detí, miesta života detí alebo kontaktu s deťmi, môžu to urobiť uzavretím dohody. Takúto dohodu musí schváliť výbor pre sociálne záležitosti miestneho orgánu.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky či anulovania manželstva.
Prvým predpokladom na podanie návrhu na rozvod švédskemu súdu je ten, že švédsky súd musí mať právomoc vo veci rozhodovať. Okrem ustanovení nariadenia Brusel II sú podľa autonómnych pravidiel právomoci švédskeho súdu zahrnuté aj tieto prípady:
Ak sa preukáže, že švédsky súd má právomoc rozhodovať v rozvodovom konaní, vec prerokuje okresný súd (tingsrätt) vo Švédsku v oblasti, v ktorej má pobyt jeden z manželov. Ak ani jeden z nich nemá pobyt vo Švédsku, vec prerokuje štokholmský okresný súd (Stockholms tingsrätt).
Okresnému súdu sa dá vec predložiť dvomi spôsobmi. Ak sa chcú rozviesť obaja manželia, môžu podať spoločný návrh. Ak sa však chce rozviesť iba jeden z nich, manžel, ktorý sa chce rozviesť, musí na okresnom súde podať žiadosť o predvolanie. V oboch prípadoch sa musia priložiť kópie rodných listov oboch manželov. Možno ich vyžiadať od švédskeho daňového úradu (Skatteverket).
Vo veci, ktorá sa týka rozvodu a súvisiacich otázok, možno právnu pomoc zabezpečiť iba z osobitných dôvodov.
Švédske právo neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa rozluky či anulovania manželstva.
Áno, proti rozhodnutiu o rozvode možno podať odvolanie.
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel II), sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Existujú však určité dôvody na jeho neuznanie.
Hlavné pravidlo nariadenia Brusel II spočíva teda v tom, že rozhodnutie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva vydané v inom členskom štáte sa musí automaticky posudzovať rovnako a mať rovnaký právny účinok ako ekvivalentné švédske rozhodnutie. Napriek tomu, že nariadenie teda vychádza zo zásady automatického uznávania, zainteresovaná strana môže získať vyhlásenie o uznaní alebo neuznaní zahraničného rozsudku vo Švédsku. Takáto žiadosť sa podáva odvolaciemu súdu vo Svea (Svea hovrätt), ktorý v tejto fáze prijme rozhodnutie o uplatňovaní bez konzultovania protistrany.
Žiadosť sa musí podať na odvolacom súde vo Svea, aby sa mohla využiť možnosť z nariadenia Brusel II na získanie vyhlásenia o uznaní cudzieho rozsudku vo Švédsku (pozri otázku č. 14 vyššie). Ak odvolací súd vo Svea pri tomto konaní vyhlási, že predmetný rozsudok sa vo Švédsku uznáva, druhý účastník môže podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Návrh na takéto preskúmanie sa podáva na odvolacom súde vo Svea, ktorý pri ďalšom konaní vypočuje oboch účastníkov. Potom je možné na najvyšší súd (Högsta domstolen) podať odvolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu vo Svea vo veci návrhu na preskúmanie.
Návrh na rozvod, o ktorom rozhoduje švédsky súd, sa musí vždy preskúmavať podľa švédskeho práva (zásada lex fori).
V určitých prípadoch sa však musia zohľadniť aj ustanovenia cudzieho práva. Týka sa to týchto prípadov:
Ak sú obaja manželia cudzími štátnymi príslušníkmi a jeden z nich tvrdí, že na ukončenie manželstva nie sú podľa práva štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, žiadne dôvody, rozhodnutie o rozvode nemožno vydať, ak sú vzhľadom na záujmy manželského partnera alebo detí oboch manželov dôvody, aby sa tak nevykonalo.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Jeden z manželov musí podať na súd písomnú žiadosť (petition). Návrhmi na rozvod manželstva sa zaoberá súd pre rodinné záležitosti (Family court) a manželia musia podať návrh na rozvod na tomto súde. Navrhovateľ/ka musí preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný, a musí poskytnúť dôkaz o jednej z piatich skutočností uvedených ďalej.
Návrh na rozvod manželstva možno podať až po uplynutí jedného roka odo dňa uzavretia manželstva, ale návrh na anulovanie manželstva sa môže podať kedykoľvek po uzavretí manželstva. Na preukázanie skutočnosti, že rozpad manželstva je nezvratný, sa však môže použiť aj dôkaz z obdobia pred uplynutím jedného roka odo dňa uzavretia manželstva.
Od marca 2014 môžu v Anglicku a Walese uzatvárať manželstvá aj páry rovnakého pohlavia. Pre rozvod platia rovnaké podmienky bez ohľadu na to, či ide o manželský pár opačného alebo rovnakého pohlavia.
Navrhovateľ/ka rozvodu môže podať žiadosť online.
Od roku 2005 môžu v Spojenom kráľovstve páry rovnakého pohlavia právne formalizovať svoj vzťah uzavretím registrovaného partnerstva. Od 31. decembra 2019 sa to vzťahuje aj na páry opačného pohlavia. Ak sa ich partnerstvo rozpadne, registrovaní partneri môžu podať návrh na zrušenie partnerstva alebo rozluku. Postup je obdobný ako pri rozvode, súdnej rozluke a anulovaní manželstva, ako je opísané ďalej. Navrhovateľ/ka, ktorý(-á) chce ukončiť registrované partnerstvo, nemôže podať žiadosť online. Viac informácií sa uvádza na webovej stránke vlády.
V manželstve osôb rovnakého pohlavia tvoria pár manžel a manžel v prípade dvoch mužov alebo manželka a manželka v prípade dvoch žien.
Výhradným dôvodom na rozvod je nezvratný rozpad manželstva. Aby sa preukázalo, že rozpad manželstva je nezvratný, potrebné je poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých skutočnostiach v súvislosti s manželstvom:
• cudzoložstvo, ktorého sa dopustil manžel/ka s osobou opačného pohlavia a navrhovateľ/ka považuje za neprijateľné žiť s ním alebo s ňou,
• neprimerané správanie, čo znamená, že druhý/á z manželov sa správal/a takým spôsobom, že nie je možné reálne očakávať, že navrhovateľ/ka bude s ním/ňou ďalej žiť,
• opustenie spoločnej domácnosti, čo znamená, že druhý/á z manželov opustil/a navrhovateľa/ku a nežije s ním/ňou počas dvoch rokov pred podaním návrhu na rozvod,
• dvojročná rozluka manželov pred podaním návrhu na rozvod (so súhlasom druhého/ej z manželov s rozvodom),
• päťročná rozluka pred podaním návrhu na rozvod (súhlas druhého/ej z manželov s rozvodom nie je potrebný),
Súd musí čo najdôkladnejšie preskúmať skutočnosti, ktoré uviedol/la navrhovateľ/ka, a skutočnosti, ktoré uviedol/la druhý/á z manželov (odporca/kyňa). Ak súd je na základe dôkazov ubezpečený, že rozpad manželstva je nezvratný, sudca súdu pre rodinné záležitosti vydá rozsudok o rozvode.
Cudzoložstvo sa nemôže použiť ako dôkaz pre zrušenie registrovaného partnerstva.
Ak súd uzná, že rozpad manželstva je nezvratný, vydá najskôr predbežné rozhodnutie o rozvode (interim divorce order). Po uplynutí šiestich týždňov môže strana, ktorá požiadala súd o rozvod, požiadať o vydanie konečného rozhodnutia o rozvode (final divorce order). Okrem výnimočných prípadov nie je stanovený časový limit na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvedie (konečné rozhodnutie o rozvode).
Ak sa však návrh o vydanie konečného rozhodnutia o rozvode podá viac ako 12 mesiacov po vydaní predbežného rozhodnutia o rozvode, navrhovateľ/ka musí priložiť písomné vysvetlenie a uviesť:
• dôvod omeškania,
• skutočnosti, či navrhovateľ/ka a druhý/á z manželov žili od vydania dočasného súdneho rozhodnutia o rozvode spolu, a ak áno, kedy a
• skutočnosti, či manželka, čo v prípade manželských párov rovnakého pohlavia zahŕňa obe manželky, od vydania predbežného rozhodnutia o rozvode porodila (alebo sa predpokladá, že porodila) a ak áno, či sa predpokladá, že dieťa je alebo môže byť spoločným dieťaťom rodiny.
Sudca súdu pre rodinné záležitosti môže navrhovateľa/ku požiadať o predloženie čestného vyhlásenia, ktorým doloží svoje vysvetlenie, a sudca môže o návrhu rozhodnúť spôsobom, ktorý uzná za vhodný.
Strany majú právo znovu uzavrieť manželstvo (alebo registrované partnerstvo), ak si to želajú. Môžu sa rozhodnúť, či si ponechajú spoločné priezvisko, ktoré prijali pri uzavretí manželstva, alebo sa vrátia k priezvisku, ktoré používali pred uzavretím manželstva alebo partnerstva.
Súd môže pri vydaní rozhodnutia o rozvode, anulovaní manželstva alebo súdnej rozluke, príp. neskôr, rozhodnúť, že majetok sa má previesť z jedného manžela na druhého alebo na dieťa rodiny alebo na inú osobu v prospech dieťaťa rodiny.
Súdy môžu taktiež nariadiť vykonávanie pravidelných platieb, predaj majetku, rozhodnúť vo vzťahu k dôchodkom, nariadiť jednorazové platby paušálnej sumy a prijať ďalšie rozhodnutia. Súdy rozhodujú v každom konkrétnom prípade podľa vlastného uváženia tak, aby splnili požiadavky daného prípadu podľa jeho konkrétnych okolností.
Súdy však pri vlastnom uvážení musia zohľadňovať záujmy detí rodiny, ktoré sú mladšie ako 18 rokov, ako aj tieto otázky:
• príjem, zárobkové možnosti, majetok a ďalšie finančné zdroje, ktoré každý z manželov má alebo pravdepodobne bude mať v dohľadnej budúcnosti,
• podiel, finančný a iný, ktorým každý z manželov prispieval k starostlivosti o domácnosť a deti,
• finančné potreby, povinnosti a zodpovednosť, ktoré každý z manželov má alebo pravdepodobne bude mať v dohľadnej budúcnosti,
• životnú úroveň rodiny pred rozpadom manželstva,
• vek oboch strán a dĺžku trvania manželstva,
• akékoľvek fyzické alebo mentálne postihnutie, ktorým niektorá zo strán trpí,
• podiel každej zo strán, ktorým prispeli alebo prispejú k starostlivosti o rodinu v budúcnosti,
• správanie manželov, ak je také, že by bolo nespravodlivé nebrať ho do úvahy pri rozhodovaní o spôsobe rozdelenia majetku,
• hodnota akéhokoľvek prospechu, ktorý každý z manželov mohol získať, ale túto možnosť stratil v dôsledku rozvodu alebo anulovania manželstva.
Po rozvode budú mať obaja rodičia naďalej rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré z manželstva pochádzajú. Každý z rodičov bude mať naďalej rodičovské práva a povinnosti voči všetkým deťom pochádzajúcim z iných vzťahov, voči ktorým mal rodičovské práva a povinnosti v čase rozvodu. Obaja rodičia budú mať naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré žili ako deti rodiny.
Vyživovacia povinnosť voči druhému z manželov vo väčšine prípadov zanikne po ukončení rozvodu (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode) s výnimkou prípadov, keď je rozhodnutie o vyživovacej povinnosti manželov súčasťou rozvodového konania. Okrem toho, akákoľvek povinnosť súvisiaca s platným súdnym rozhodnutím (napríklad o vyživovacej povinnosti manželov) zostane v platnosti a v budúcnosti bude možné zmeniť platné rozhodnutie za predpokladu, že sa podstatne zmenia dôvody, na ktorých sa pôvodné súdne rozhodnutie zakladá.
V Anglicku a vo Walese sa rozluka označuje ako „súdna rozluka“. Ak súd vydá rozhodnutie o rozluke, už sa od manžela/ky, ktorý/á podal/a návrh na rozluku, neočakáva, že bude pokračovať v spoločnom živote so svojím manželom alebo svojou manželkou. Manželia však nemôžu uzavrieť iné manželstvo. Súdna rozluka je praktická možnosť pre manželov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, ale ktorí nechcú uzavrieť iné manželstvo. Od žiadateľa o súdnu rozluku sa nevyžaduje dôkaz, že rozpad ich manželstva je nezvratný. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke je možné požiadať aj o vydanie rozhodnutia o rozvode.
Registrovaní partneri môžu požiadať o vydanie rozhodnutia o rozluke, ktoré má presne rovnaký účinok.
Navrhovateľ musí poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých skutočnostiach, ktoré sa vyžadujú na preukázanie rozpadu manželstva. Na rozdiel od žiadateľov o rozvod však nemusí čakať na uplynutie jedného roka odo dňa uzavretia manželstva.
Ak strana súdnej rozluky zomrie bez závetu, jej majetok sa rozdelí podľa pravidiel dedenia zo zákona a rozsudok o súdnej rozluke má rovnaký účinok ako rozvod. Preto žiadny z manželov nemá právo na pozostalosť strany, ktorá zomrela bez závetu. Ak strana súdnej rozluky zanechala závet, súdna rozluka nemá žiadny účinok na nárok podľa tohto závetu, napríklad ak je žijúca strana súdnej rozluky určená ako oprávnená osoba podľa tohto závetu.
V prípade súdnej rozluky môže súd aplikovať rovnaké ustanovenia týkajúce sa rozdelenia majetku ako v prípade rozvodu.
Existujú dve formy anulovania manželstva. Manželstvo sa môže vyhlásiť za „absolútne neplatné“, to znamená, že manželstvo nebolo nikdy platné a nikdy neexistovalo. Za iných okolností môže byť manželstvo „relatívne neplatné“, to znamená, že jeden z manželov môže požiadať o vyhlásenie manželstva za neplatné. Manželstvo môže pokračovať, ak s tým súhlasia obaja manželia.
Manželstvo je absolútne neplatné, ak:
• nespĺňa podmienky zákonov o manželstve z rokov 1949 až 1986 tým, že:
o príbuzenský vzťah strán je príliš blízky,
o ktorýkoľvek z manželov má menej ako šestnásť rokov,
o neboli splnené všetky náležitosti potrebné k riadnemu uzavretiu manželstva,
• v čase uzavretia manželstva jeden z manželov už žil v zákonne uzavretom manželstve alebo registrovanom partnerstve,
• ide o prípad polygamného manželstva uzavretého mimo Anglicka a Walesu, keď jeden z manželov mal v čase uzavretia manželstva miesto bydliska v Anglicku alebo vo Walese.
Manželstvo je relatívne neplatné za týchto okolností:
• manželstvo nebolo naplnené, pretože jeden z manželov ho nie je schopný naplniť. Toto platí iba pre manželstvá párov opačného pohlavia,
• manželstvo nebolo naplnené v dôsledku zámerného odmietania odporcu naplniť ho. Toto platí iba pre manželstvá párov opačného pohlavia,
• jeden z manželov nevyjadril riadny súhlas s uzavretím manželstva, pretože bol pod tlakom a bol donútený vyjadriť súhlas, bol uvedený do omylu, pokiaľ ide o právne dôsledky uzavretia manželstva, alebo bol mentálne nespôsobilý posúdiť dôsledky rozhodnutia uzavrieť manželstvo,
• v čase uzavretia manželstva jeden z manželov trpel duševnou chorobou takého druhu, ktorá spôsobovala jeho nespôsobilosť pre manželstvo, alebo prenosnou pohlavnou chorobou, pričom navrhovateľ v tom čase o tejto skutočnosti nevedel,
• v čase uzavretia manželstva bola odporkyňa tehotná s inou osobou, než je navrhovateľ, pričom navrhovateľ v tom čase o tejto skutočnosti nevedel.
• po uzavretí manželstva bol niektorému z manželov vydaný dočasný certifikát o uznaní rodu (Gender Recognition Certificate),
• odporca je osoba, ktorá mala v čase uzavretia manželstva pohlavie nadobudnuté na základe zákona o uznaní rodu z roku 2004 (Gender Recognition Act 2004), pričom navrhovateľ v tom čase o tejto skutočnosti nevedel.
Ak je manželstvo absolútne neplatné, pristupuje sa k nemu tak, ako keby nikdy existovalo. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na postavenie detí.
Ak je manželstvo relatívne neplatné, považuje sa za neplatné odo dňa, keď rozhodnutie o anulovaní manželstva nadobudne právoplatnosť. Dovtedy sa manželstvo považuje za existujúce.
V prípade absolútne a relatívne neplatných manželstiev môže súd prijať rozhodnutia o rozdelení majetku rovnakým spôsobom ako v prípade rozvodu.
Vláda vo vhodných prípadoch podporuje na riešenie sporov používanie mediácie v manželských veciach. Mediácia môže byť vhodná na riešenie sporov súvisiacich s deťmi a sporov týkajúcich sa majetkových a finančných záležitostí. Pomoc pri súdnom riešení sporov týkajúcich sa detí poskytujú v niektorých oblastiach pracovníci poradenskej a podpornej služby súdu pre rodinné záležitosti a záležitosti detíCAFCASS (Anglicko) alebo
CAFCASS Cymru (Wales). Súd môže prípad odročiť, aby umožnil pokus o riešenie sporu takýmto spôsobom.
Návrh sa môže podať na ktorýkoľvek súd pre rodinné záležitosti a musí v ňom byť uvedené, či ide o žiadosť o rozvod, súdnu rozluku alebo anulovanie manželstva. Podrobnosti o príslušných súdoch a potrebných formulároch sú k dispozícii na webových stránkach: ministerstva spravodlivosti,
vyhľadávač súdov a tribunálov a stránke vlády „
Get a divorce“.
Pri podaní návrhu sa spravidla platí poplatok, ale existujú výnimky pre osoby, ktoré poberajú štátne dávky alebo môžu preukázať, že zaplatenie poplatku by im spôsobilo neprimerané ťažkosti. Ďalšie informácie o poplatkoch súdu a súdnych poplatkov nájdete tu.
Žiadateľ by mal použiť formulár návrhu (D8) a musí poslať:
• tri kópie návrhu
• osobitnú kópiu pre osobu uvedenú v návrhu, ktorý sa podieľala na cudzoložstve,
• sobášny list (nie kópiu) s overeným prekladom v prípade potreby,
• Formulár na oslobodenie od poplatku.
V prípadoch rozvodu alebo sporov týkajúcich sa detí a majetku právna pomoc spravidla nie je k dispozícii, pokiaľ nejde o domáce násilie. Preverujú sa aj majetkové pomery a skutková podstata veci. Viac informácií sa uvádza na webovej stránke vlády.
Ak bolo vydané predbežné rozhodnutie, jeden z manželov môže súdu predložiť dôkazy, prečo by dotknuté rozhodnutie nemalo byť vyhlásené za konečné. Súd môže rozhodnutie zrušiť, vydať konečné rozhodnutie, nariadiť vykonanie ďalšieho vyšetrovania alebo riešiť prípad iným spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.
Proti vydaniu konečného rozhodnutia nie je možné podať ďalší opravný prostriedok s výnimkou mimoriadnych okolností.
Proti rozhodnutiu o súdnej rozluke nie je možné sa odvolať, toto rozhodnutie je však možné anulovať, ak sa na tom dohodnú obe strany.
V nariadení Rady Európskej únie ES č. 2201/2003 je stanovené, že rozhodnutie vedúce k rozvodu, rozluke (súdnej rozluke) alebo anulovaniu manželstva vydané v jednom členskom štáte môže byť uznané v ostatných členských štátoch. Potrebné dokumenty, ktoré je možné získať od súdu, ktorý vydal rozhodnutie, sa predložia vrchnému súdu (High Court).
Toto nariadenie nemá vplyv na otázky zavinenia, majetkových dôsledkov manželstva, vyživovacej povinnosti ani na žiadne ďalšie vedľajšie otázky. Musí existovať reálne prepojenie medzi dotknutou stranou a členským štátom, ktorý vykonáva právomoc.
Uznanie rozhodnutia možno odmietnuť, ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom, ak bolo vydané v neprítomnosti odporcu, ak odporcovi neboli poskytnuté príslušné dokumenty v dostatočnom čase, ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím v konaní medzi tými istými stranami v Anglicku a vo Walese alebo ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím v inej krajine za predpokladu, že skoršie rozhodnutie môže byť uznané v Anglicku a vo Walese.
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní rozsudku. Vrchný súd môže prerušiť konanie, ak bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu, o ktorého uznanie sa žiada.
Nariadenie EÚ č. 2201/2003 sa bude naďalej uplatňovať do 31. decembra 2020.
Ak rozhodnutie nemôže byť uznané na základe tohto nariadenia, opatrenia pre uznanie rozvodov dosiahnutých v zahraničí sú stanovené v zákone o rodine z roku 1986 (Family Law Act 1986). V oddiele 46 sa uvádza:
• Platnosť rozhodnutia o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke vydaných v zahraničí v súdnom konaní sa uzná, ak:
o rozvod, anulovanie alebo súdna rozluka manželstva sú účinné podľa zákona krajiny, v ktorej sa o nich rozhodlo a
o v danom čase (teda v deň, keď sa začalo rozvodové konanie) niektorý z manželov
• Platnosť rozhodnutia o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke prijatých v zahraničí iným postupom ako súdnym konaním sa uzná, ak:
o rozhodnutie o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke je účinné podľa zákona krajiny, v ktorej bolo dosiahnuté,
o v danom čase (teda v deň, keď bol dosiahnutý rozvod)
• žiadny z manželov nemal obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve počas obdobia jedného roka bezprostredne predchádzajúceho tomuto dňu.
Každý môže požiadať súd o vydanie vyhlásenia, že rozhodnutie o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke vydané mimo Anglicka a Walesu sa uznáva v Anglicku a vo Walese. Súd sa môže návrhom zaoberať za predpokladu, že navrhovateľ
• má miesto bydliska v Anglicku alebo vo Walese v deň začiatku konania alebo
• mal obvyklý pobyt v Anglicku alebo vo Walese počas obdobia jedného roka končiaceho sa týmto dňom.
S výhradou uvedených podmienok môže ktokoľvek podať na súde pre rodinné záležitosti návrh na vydanie vyhlásenia, že rozhodnutie o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke sa neuznáva v Anglicku a vo Walese.
Žiadosti o uznanie na základe nariadenia EÚ sa musia predkladať vrchnému súdu. Navrhovateľ musí o návrhu informovať odporcu a poslať mu príslušné dokumenty, aby mu umožnil podať námietku proti uznaniu rozhodnutia, pokiaľ súd nerozhodne, že odporca jednoznačne s rozhodnutím súhlasil.
V nariadení je stanovené, že každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o uznanie alebo neuznanie rozhodnutia. Vrchný súd môže prerušiť konanie, ak bol proti rozhodnutiu, o ktorého uznanie sa žiada, podaný opravný prostriedok v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté.
Nariadenie EÚ sa bude ďalej uplatňovať až do 31. decembra 2020.
Súdy v Anglicku a vo Walese budú na predložené veci vždy uplatňovať právo Anglicka a Walesu. Súdy majú právomoc rozhodnúť o rozvode, aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, ak niektorý z manželov:
• má miesto bydliska v Anglicku alebo vo Walese v deň začiatku konania alebo
• mal obvyklý pobyt v Anglicku alebo vo Walese počas obdobia jedného roka končiaceho sa týmto dňom.
Súvisiace odkazy
Rozvod, rozluka a rozvrat vzťahu
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V Severnom Írsku sú ustanovenia o rozvode uvedené v predpise o manželských sporoch z roku 1978 (Matrimonial Causes (Northern Ireland) Order 1978).
Manžel môže požiadať o rozvod podaním písomného návrhu (petition) na súd. Osoba, ktorá žiada o rozvod, sa nazýva navrhovateľ a druhá strana sa nazýva odporca. Navrhovateľ musí preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný, a musí poskytnúť dôkaz o jednej z piatich skutočností (pozri odpoveď na otázku č. 2). Do dvoch rokov odo dňa uzavretia manželstva nie je možné podať návrh na rozvod. Na preukázanie toho, že rozpad manželstva je nezvratný, sa však môže použiť aj dôkaz získaný počas tohto dvojročného obdobia.
Výhradným dôvodom na rozvod je nezvratný rozpad manželstva. Aby sa preukázalo, že rozpad manželstva je nezvratný, musí navrhovateľ poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých z týchto skutočností:
odporca sa dopustil nevery. Tento dôvod nie je prípustný, ak po tom, čo sa navrhovateľ dozvedel o nevere, ďalej žil s odporcom dlhšie ako 6 mesiacov alebo s ním žil počas viacerých období, ktoré spolu prekračujú 6 mesiacov,
Pri posúdení toho, či odporca opustil navrhovateľa alebo či manželia žili oddelene nepretržite, sa nezohľadnia obdobia (ktoré súhrnne neprekročia 6 mesiacov), počas ktorých manželia obnovili spolunažívanie. Takéto obdobia sa však nezapočítajú do obdobia opustenia alebo rozluky.
Ak súd uzná, že rozpad manželstva je nezvratný, vydá dočasné súdne rozhodnutie o rozvode (súdne rozhodnutie, ktoré vedie k rozvodu).
Rozvodový proces sa zavŕši, ak sa dočasné rozhodnutie zmení na konečné. Návrh na vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode je možné podať po uplynutí šiestich týždňov a jedného dňa odo dňa vydania dočasného súdneho rozhodnutia. Ak navrhovateľ návrh nepodá do 12 mesiacov od vydania dočasného súdneho rozhodnutia o rozvode, súd ho môže požiadať, aby predložil čestné vyhlásenie (affidavit), v ktorom vysvetlí tento časový odstup. Za určitých okolností môže o zmenu rozhodnutia na konečné požiadať odporca. Manželia nemôžu znovu uzavrieť manželstvo, kým nebude vydané konečné rozhodnutie.
Neexistujú žiadne konkrétne predpisy, ktorými by sa upravovali vzťahy po rozvode. Od manželov sa však už nebude očakávať, že by spolu žili, a ak manželka prijala manželovo priezvisko, môže sa rozhodnúť vrátiť sa k rodnému priezvisku.
Vo vyhláške z roku 1978 sa nachádzajú rozsiahle ustanovenia, ktoré umožňujú súdu rozhodovať o spoluvlastníctve manželov a ich finančných dohodách, a to v ich vzájomnom vzťahu, ako aj vo vzťahu k deťom rodiny.
Súd môže pri vydaní rozhodnutia o rozvode alebo neskôr prijať jedno alebo viaceré z týchto opatrení:
Pred vydaním rozhodnutia súd prihliadne na všetky okolnosti prípadu. V prvom rade však zohľadní záujmy každého dieťaťa v rodine mladšieho ako 18 rokov.
Po rozvode majú obaja rodičia naďalej rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré z manželstva pochádzajú, a pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré boli deťmi rodiny.
Ak ide o maloleté dieťa (do 16 rokov) alebo dieťa nad 16 rokov, ktoré sa ďalej vzdeláva alebo sa zúčastňuje prípravy na zamestnanie, navrhovateľ musí vyplniť formulár (formulár M4), v ktorom uvedie, ako bude zabezpečená starostlivosť o dieťa. Formulár obsahuje podnety pre každú zo strán, aby sa pokúsili dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o budúcnosť dieťaťa. Ak sa však dohoda nedá dosiahnuť, odporca bude mať možnosť vzniesť pripomienky k navrhovanému riešeniu a súd môže využiť svoje právomoci podľa predpisu o deťoch z roku 1995 (Children (Northern Ireland) Order 1995) (napríklad rozhodnúť o tom, kde bude dieťa žiť).
Vyživovacia povinnosť voči druhému z manželov zaniká po rozvode s výnimkou prípadov, keď súd vydal platobný príkaz alebo rozhodnutie o rozdelení majetku.
Návrh na súdnu rozluku je možné podať, ak sa manželstvo rozpadlo, ale navrhovateľ sa z určitého dôvodu nechce rozviesť. Ak navrhovateľ dosiahne rozhodnutie o súdnej rozluke, už sa od neho nežiada, aby žil so svojím manželským partnerom. Nebude však môcť uzavrieť iné manželstvo. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke je možné požiadať o rozvod.
Na vydanie rozhodnutia o súdnej rozluke nie je potrebné preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný.
Od manželov sa už nebude očakávať, aby spolu žili. Ak je rozhodnutie o súdnej rozluke platné a jeden z manželov zomrie bez zanechania závetu, jeho majetok sa rozdelí, ako keby druhý z manželov už zomrel, a výhody, ktoré by bol získal, mu nepripadnú. Právomoci súdu vo vzťahu k deleniu majetku sú pri súdnej rozluke vo všeobecnosti rovnaké ako pri rozvode. Súd však nemôže prijať rozhodnutie o rozdelení dôchodku.
Rozhodnutie o neplatnosti manželstva sa vydáva v prípade, ak navrhovateľ dokáže, že manželstvo je buď absolútne alebo relatívne neplatné. Absolútne neplatné manželstvo je také, ktoré sa nikdy nemalo uzavrieť a ku ktorému sa pristupuje tak, ako keby nikdy nemalo žiadny právny status. Relatívne neplatné manželstvo sa uznáva a pokračuje, kým sa neanuluje.
Manželstvo je absolútne neplatné, ak sa dokáže jedna z týchto skutočností:
Manželstvo je relatívne neplatné, ak sa dokáže jedna z týchto skutočností:
Ak sa návrh na anulovanie manželstva zakladá na jednej z posledných štyroch skutočností, mal by sa podať do troch rokov od uzavretia manželstva. Súd však môže za určitých okolností povoliť, aby sa návrh podal aj po uplynutí tejto lehoty.
Ak sa žiadosť zakladá na posledných dvoch skutočnostiach, navrhovateľ bude musieť dokázať, že v čase uzavretia manželstva nevedel o chorobe alebo tehotenstve.
Súd nebude anulovať relatívne neplatné manželstvo, ak odporca preukáže, že:
Ak je manželstvo absolútne neplatné, pristupuje sa k nemu tak, ako keby nikdy existovalo. Ak je manželstvo relatívne neplatné, považuje sa za neplatné odo dňa, keď sa rozhodnutie o anulovaní manželstva stalo právoplatným.
V Severnom Írsku existujú viaceré agentúry, ktoré poskytujú mediačné služby (napríklad Relate). Mediácia vám môže pomôcť pri riešení praktických otázok rozvodu vrátane finančného vysporiadania a rodičovských záležitostí.
Návrhy na rozvod, súdnu rozluku alebo anulovanie manželstva je možné podať buď na Vrchný súd (High Court) alebo na miestny rozvodový súd (divorce county court). Ak však odporca namieta proti návrhu podanom miestnom súde, vec sa presunie na Vrchný súd.
Adresy a telefónne čísla súdov sú k dispozícii na webovej stránke Súdnej služby Severného Írska.
Na to, aby sa začalo konanie, musíte na príslušný súd zaslať súbor formulárov spolu s:
Súdna kancelária vám poskytne príslušné formuláre a vysvetlí, ako ich vyplniť. Pracovníci súdu však neposkytujú právne poradia ani strany neusmerňujú, ako majú vypovedať na súde.
Môžete požiadať o právnu pomoc. Výška poskytovanej finančnej pomoci (ak sa poskytne) podlieha posúdeniu finančnej situácie žiadateľa. Aj keď ste oprávnený na právnu pomoc, je možné, že budete musieť finančne prispieť na úhradu trov. Na základe dohody je možné splácať tento príspevok oddeleniu právnej pomoci (Legal Aid Department) počas určitého obdobia. Okrem kritérií finančnej oprávnenosti musíte spĺňať aj požiadavky týkajúce sa skutkovej podstaty sporu, čiže musia existovať prijateľné dôvody na začatie konania alebo obhajobu a tento postup musí byť za každých okolností primeraný.
Proti konečnému rozhodnutiu o zrušení alebo anulovaní manželstva sa nemožno odvolať, ak mala dotknutá strana možnosť odvolať sa proti dočasnému súdnemu rozhodnutiu o rozvode, ale neurobila to. Aj odvolanie proti rozhodnutiam prijatým so súhlasom strán je možné len so súhlasom súdu. Odvolací súd má k dispozícii široký rozsah právomocí a môže potvrdiť, zrušiť alebo zmeniť pôvodné rozhodnutie.
V nariadení Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 (ďalej len „nariadenie“) sa uvádza, že rozhodnutie o rozvode, súdnej rozluke alebo anulovaní manželstva vydané v jednom členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania (iného ako to, ktoré je stanovené v samotnom nariadení).
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o uznanie rozhodnutia a dôvody na neuznanie sú prísne obmedzené (uznanie môže byť napríklad odmietnuté, ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom).
So žiadosťou o uznanie je potrebné obrátiť sa na Vrchný súd Severného Írska.
Ak sa neuplatní uvedené nariadenie, na uznanie rozhodnutia sa môže použiť oddiel 46 zákona o rodine z roku 1986 (Family Law Act 1986), v ktorom sú stanovené všeobecné podmienky uznávania zahraničných rozhodnutí o rozvode, súdnej rozluke alebo anulovaní.
Žiadosť o uznanie zahraničného rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa musí podať na Vrchný súd. Žiadosť sa podáva vo forme návrhu, ku ktorému sa prikladá kópia rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva.
Keďže uznaním rozvodu, rozluky alebo anulovania sa zaoberá Vrchný súd (podľa nariadenia aj podľa zákona o rodine z roku 1986), každou námietkou voči navrhovanému uznaniu sa tiež bude zaoberať tento súd. Dôvody na neuznanie sú stanovené v článku 15 nariadenia a v oddiele 51 zákona o rodine z roku 1986.
Ak súd v Severnom Írsku rozhodne, že je príslušný pre konanie o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, aplikuje právo Severného Írska.
Súd v Severnom Írsku je príslušný pre konanie o rozvode alebo súdnej rozluke (aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí), ak:
Súd v Severnom Írsku je príslušný pre konanie o anulovaní manželstva (aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí), ak:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
V Škótsku je možné dosiahnuť rozvod iba prostredníctvom súdu. Súd môže schváliť rozvod, iba ak sa preukáže skutočnosť, že:
Nezvratný rozpad manželstva je možné preukázať jedným zo štyroch spôsobov uvedených v bode 2.
Pozri odpoveď na otázku č. 1. Nezvratný rozpad manželstva sa môže preukázať týmito spôsobmi:
V určitých prípadoch, ktoré patria do posledných dvoch kategórií, je možné použiť zjednodušený postup.
Zákon neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa osobných vzťahov medzi bývalými manželmi. Pokiaľ ide o priezviská, každý z manželov si môže po uzavretí manželstva ponechať vlastné priezvisko. Podobne majú manželia nárok ponechať si priezvisko svojho manželského partnera po rozvode.
Rozdelenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pri rozvode je upravené zákonom o rodine (Škótsko) z roku 1985 (Family Law (Scotland) Act 1985). Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je vo všeobecnosti všetok majetok, ktorí manželia nadobudli počas manželstva, ako aj majetok obstaraný na účely spoločnej domácnosti manželov – alebo nábytok pre túto domácnosť –, ktorý nadobudli pred uzavretím manželstva. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nezahŕňa ostatný majetok získaný pred uzavretím manželstva, majetok, ktorý manželský partner získal po ukončení spolužitia, ani majetok získaný počas manželstva od tretej strany ako dar alebo dedičstvo.
Ktorýkoľvek z manželov môže požiadať súd o vydanie rozhodnutia podľa zákona z roku 1985. Súd môže prikázať vyplatenie jednorazovej sumy, prevod majetku, pravidelné vyplácanie finančnej podpory, prijať rozhodnutia vo vzťahu k dôchodkom a dôchodkovým náhradám a ďalšie súvisiace rozhodnutia.
Súd sa pri prijímaní rozhodnutia musí riadiť týmito zásadami:
Ako už bolo uvedené v odpovedi na otázku 3.2, ekonomické bremeno starostlivosti o dieťa pochádzajúce z manželstva sa musí rozdeliť rovnakým dielom. Pozri aj prehľad Európskej justičnej siete (EJS) pre Škótsko o rodičovských právach a povinnostiach.
Pozri aj prehľad Európskej justičnej siete (EJS) pre Škótsko o nároku na výživné.
V Škótsku môže súd podľa zákona o rozvode (Škótsko) z roku 1976 (Divorce (Scotland) act 1976) vydať rozhodnutie o rozluke. Ide o tzv. súdnu rozluku. Môžu ju využiť manželia, ktorí sa nechcú rozviesť, ale ktorí chcú ukončiť svoje spolužitie. Manželia budú aj naďalej zosobášení a ich vzájomná vyživovacia povinnosť nezanikne. To znamená, že sa musia navzájom finančne podporovať rovnako ako každý iný manželský pár.
Podmienky súdnej rozluky sú rovnaké ako podmienky rozvodu. Pozri odpoveď na otázku č.1.
Pozri odpoveď na otázku č. 4. Upozorňujeme, že súdna rozluka nebráni manželom podať návrh na rozvod.
Aj keď anulovanie manželstva ako právny termín sa v Škótsku nepoužíva, ak je škótske manželstvo absolútne neplatné, ktorákoľvek zo zainteresovaných strán môže požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Vyhlásenie neplatnosti znamená, že manželstvo na väčšinu svojich účelov neexistovalo. Manželstvo je v Škótsku absolútne neplatné, ak:
Relatívne neplatné manželstvo je také, ktoré trvá iba dovtedy, kým jeden z manželov nepožiada o vyhlásenie neplatnosti manželstva. Jediným dôvodom relatívne neplatného manželstva je skutočnosť, že jeden z manželov bol v čase, keď do manželstva vstúpil, trvalo nevyliečiteľne impotentný.
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti absolútne neplatného manželstva a ktorýkoľvek z manželov môže požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti relatívne neplatného manželstva. Pre viac informácií o absolútne a relatívne neplatných manželstvách pozri odpoveď na otázku č. 7.
K absolútne neplatnému manželstvu sa pristupuje tak, ako keby nikdy neexistovalo, takže nemusí byť potrebné žiadať o vydanie vyhlásenia. Ak súd vydá deklaratórne vyhlásenie neplatnosti, môže tiež vydať rozhodnutia o vzájomnom finančnom zabezpečení strán absolútne neplatného manželstva. K relatívne neplatnému manželstvu sa tiež pristupuje tak, ako keby nikdy neexistovalo, ak súd vydá vyhlásenie neplatnosti.
Relationships Scotland, dobrovoľnícka organizácia financovaná škótskou vládou, poskytuje párom, ktoré sa rozhodli rozviesť alebo odlúčiť, mediáciu v manželských veciach prostredníctvom siete miestnych služieb. Mediácia je dobrovoľný proces, ktorý môže pomôcť párom dospieť k spoločnému riešeniu praktických problémov. Páry alebo jednotlivci, ktorí prežívajú ťažkosti vo svojich vzťahoch, majú k dispozícii aj poradenstvo v partnerských otázkach. Poskytovanie vhodného poradenstva a podpory rodinám môže pomôcť predchádzať konaniu, ktoré by mohlo viesť k súdnemu sporu.
Mediáciu v manželských veciach poskytuje aj organizácia CALM (Comprehensive Accredited Lawyer Mediators).
K ďalším alternatívam patrí právo spolupráce a rozhodcovské konanie: Flags Scotland.
Právne záväzný záznam o dohode je možné zaregistrovať v registri Books of Council and Session, ktoré spravuje služba Registers of Scotland: Registre Škótska.
Škótska vláda vypracovala dokument Dohoda o rodičovstve. Je to nástroj, ktorý má pomôcť rodičom po ukončení vzťahu, aby sa dohodli, čo je najlepšie pre ich deti.
Rozvod/Súdna rozluka
i) Návrh na rozvod manželstva alebo súdnu rozluku je možné podať na Najvyšší občiansky súd (Court of Session) v Edinburghu alebo na jeden z miestnych súdov (Sheriff Courts). Webové sídlo Súdnej služby Škótska obsahuje mapu, na ktorej sú vyznačené sídla súdov, a zoznamy adries a kontaktných údajov.
ii) Na ktorý súd sa žiadateľ obráti, je vecou jeho osobného výberu. Navrhovateľ sa môže obrátiť na Najvyšší občiansky súd v prípade, že je Najvyšší občiansky súd v danej veci miestne príslušný pre celé územie Škótska. Aby bolo možné využiť jeden z miestnych súdov, musí byť tento súd v danej veci územne príslušný v obvode, v ktorom sídli. Príslušnosť súdu sa zakladá na mieste pobytu alebo bydliska. Miesto bydliska sa môže určiť podľa toho, aké konkrétne miesto v Škótsku daná osoba považuje za svoj domov a kde zamýšľa trvalo bývať v dohľadnej budúcnosti.
iii) V Škótsku existujú dva typy žiadosti o rozvod.
iv) Zjednodušený návrh sa môže použiť v situácii, keď sa dôvod rozvodu stanoví na základe skutočnosti, že manželia žijú jeden rok oddelene, a odporca s návrhom súhlasí, alebo keď manželia žijú dva roky oddelene a nie je možné získať súhlas odporcu. Môže sa použiť len, ak:
v) Návrhy na rozvod manželstva, pri ktorých sa využíva tento zjednodušený postup, spravidla podávajú manželia bez pomoci advokáta. Tento druh návrhu je známy ako „rozvod svojpomocne“. Usmerňovacie pokyny a formuláre sú uvedené na webovej stránke Súdnej služby Škótska.
vi) Druhý (riadny) typ návrhu o rozvod alebo o rozluku je potrebné podať ako summons na Najvyšší občiansky súd (Court of Session) alebo ako initial writ na miestny súd (Sheriff Court). Každý súd má svoj súbor pravidiel, v ktorých je stanovené, akú formu má mať takýto návrh. Tieto pravidlá sú uverejnené v časti Rules and Practice na webovom sídle Súdnej služby Škótska. Kapitola 49 rokovacieho poriadku Najvyššieho občianskeho súdu a kapitola 33 pravidiel pre bežné konania miestnych súdov sa vzťahuje na rodinné veci.
Anulovanie
vii) Konanie týkajúce sa vyhlásenia neplatnosti (anulovania) manželstva musí prebehnúť na súde.
Formality a doklady
viii) Každý súd vyžaduje zaplatenie poplatku pri počiatočnom návrhu a prípadne aj v neskorších fázach procesu. Ak ste príjemcom právnej pomoci alebo určitých štátnych dávok, môžete mať právo na oslobodenie od platenia poplatkov. Formulár žiadosti o oslobodenie od poplatkov je možné nájsť v oddiele venovanom rozvodom na webovom sídle Súdnej služby Škótska.
ix) Spolu s návrhom na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva musíte predložiť sobášny list.
Vo veciach rozvodov sa poskytuje poradenstvo a pomoc pod podmienkou bežného preskúmania finančnej situácie žiadateľa. Vo veciach rozvodov je k dispozícii aj právna pomoc v občianskych veciach, s výnimkou zjednodušených rozvodov, a to pod podmienkou bežného zákonného preskúmania troch podmienok: finančnej oprávnenosti, primeranosti a pravdepodobnej príčiny. Ďalšie informácie o oprávnenosti nájdete na webovej stránke Škótskej rady pre právnu pomoc (Scottish Legal Aid Board – SLAB). Rada pre právnu pomoc Škótska.
i) Proti rozhodnutiu miestneho súdu (Sheriff Court) o rozvode na základe zjednodušeného návrhu je možné sa odvolať listom do 14 dní odo dňa vydania rozhodnutia.
ii) Proti rozhodnutiu Najvyššieho občianskeho súdu o rozvode na základe zjednodušeného návrhu nie je možné sa odvolať a na zrušenie jeho platnosti a účinnosti je potrebné podať na tento súd návrh na konanie o zrušení rozhodnutia (action of reduction).
iii) Proti rozhodnutiu miestneho súdu o rozvode na základe iného (riadneho) typu návrhu alebo rozhodnutiu o rozluke je možné sa odvolať do 14 dní odo dňa vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu Najvyššieho občianskeho súdu o rozvode, rozluke alebo vyhlásení neplatnosti (anulovaní) manželstva je možné podať opravný prostriedok do 21 dní odo dňa vydania rozhodnutia.
Uznávanie rozvodov, anulovaní a súdnych rozlúk vo všeobecnosti patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Brusel IIa, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003. Základy uznávania sú stanovené v článku 21 tohto nariadenia.
i) Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.
ii) Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa najmä nevyžaduje žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie.
iii) Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať Najvyšší občiansky súd o vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.
iv) Ak sa otázka uznania rozsudku vznesie ako predbežná otázka na súde členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť.
Škótsko v súčasnosti povoľuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Keďže nie je jasné, či nariadenie Brusel IIa upravuje vzťah osôb rovnakého pohlavia, prijalo sa ustanovenie (podobné ustanoveniu nariadenia Brusel IIa) o uznávaní rozhodnutí vydaných v iných členských štátoch. Toto ustanovenie je súčasťou právneho predpisu č. 362/2012 SSI (Jurisdiction and Recognition of Judgments) (Scotland) Regulations 2014 (SSI 2014 No. 362).
Ak uznanie rozhodnutia nepatrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Brusel IIa alebo podobných ustanovení, uplatní sa časť II zákona o rodine z roku 1986 (Family Law Act 1986), najmä oddiel 46. Dôvody uznania podľa tohto oddielu sú:
a) rozvod, anulovanie alebo súdna rozluka sú platné podľa zákona krajiny, v ktorej sa o nich rozhodlo; a
b) v deň, keď sa začalo konanie, niektorý z manželov
i) mal obvyklý pobyt v krajine, v ktorej sa o rozvode, anulovaní alebo súdnej rozluke manželstva rozhodlo alebo
ii) mal miesto bydliska v tejto krajine alebo
iii) bol štátnym príslušníkom tejto krajiny.
a) rozvod, anulovanie alebo súdna rozluka sú platné podľa zákona krajiny, v ktorej sa o nich rozhodlo;
b) v deň, keď bol dosiahnutý rozvod
i) obaja manželia mali miesto bydliska v tejto krajine alebo
ii) jeden z manželov mal miesto bydliska v tejto krajine a druhý z manželov mal miesto bydliska v krajine, podľa ktorej zákona sú rozvod, anulovanie alebo súdna rozluka uznané ako platné a
c) žiadny z manželov nemal obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve počas obdobia jedného roka bezprostredne predchádzajúceho tomuto dňu.
Uznávanie rozvodov, anulovaní a súdnych rozlúk vo všeobecnosti patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Brusel IIa, t. j. nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003. Bližšie informácie sú uvedené v odpovedi na otázku č. 14.
Vyhlásenie o uznaní alebo neuznaní je možné žiadať od Najvyššieho občianskeho súdu (Court of Session) alebo od miestneho súdu (Sheriff Court).
Ak súdy v Škótsku rozhodnú, že sú príslušné, aplikujú vo všeobecnosti škótske právo.
Scottish Courts and Tribunals Service
Rada pre právnu pomoc Škótska.
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.
Jeden z manželov musí podať na súd písomnú žiadosť (petition). Návrhmi na rozvod sa zaoberá najvyšší súd a manželia musia podať návrh na rozvod na tento súd. Navrhovateľ musí preukázať, že rozpad manželstva je nezvratný, a musí poskytnúť dôkaz o jednej z piatich skutočností uvedených v ďalšej časti.
Návrh na rozvod sa môže podať až po uplynutí dvoch rokov odo dňa uzavretia manželstva. Jedinými výnimkami z tohto pravidla sú prípady, keď navrhovateľovi vznikli mimoriadne ťažkosti alebo odporca preukázal mimoriadnu mravnú skazenosť, alebo navrhovateľ mal v čase uzavretia manželstva menej ako 16 rokov.
Výhradným dôvodom na rozvod je nezvratný rozpad manželstva. Aby sa preukázalo, že rozpad manželstva je nezvratný, je potrebné poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých skutočnostiach v súvislosti s manželstvom:
Súd musí čo najdôkladnejšie preskúmať skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ, a skutočnosti, ktoré uviedol odporca. Ak súd uzná, že rozpad manželstva je nezvratný, sudca najvyššieho súdu vydá rozhodnutie o rozvode za predpokladu, že sudca považuje dohodu manželov o starostlivosti o dieťa za vyhovujúcu.
Ak súd uzná, že rozpad manželstva je nezvratný, vydá najskôr dočasné súdne rozhodnutie (interim divorce order). Po uplynutí šiestich týždňov môže strana, ktorá požiadala súd o rozvod, požiadať o vydanie konečného súdneho rozhodnutia o rozvode (final divorce order). Okrem výnimočných prípadov nie je stanovený časový limit na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia, ktorým sa manželstvo rozvedie (konečné rozhodnutie o rozvode).
Ak sa však návrh o vydanie konečného rozhodnutia podá viac ako 12 mesiacov po vydaní dočasného súdneho rozhodnutia, navrhovateľ musí priložiť písomné vysvetlenie a uviesť:
Sudca môže navrhovateľa požiadať o predloženie čestného vyhlásenia, ktorým doloží svoje vysvetlenie, a sudca môže o návrhu rozhodnúť spôsobom, ktorý uzná za vhodný.
Manželstvo je rozvedené, takže bývalí manželia už nie sú povinní spolu žiť, ani udržiavať osobné vzťahy. Bývalí manželia majú právo uzavrieť nové manželstvo. Môžu sa rozhodnúť, či si ponechajú spoločné priezvisko, ktoré prijali pri uzavretí manželstva, alebo sa vrátia k priezvisku, ktoré používali pred uzavretím manželstva.
Rozdelenie majetku prejedná súd. Aj keď dôjde medzi manželmi k dohode, súd môže túto dohodu schváliť alebo zmeniť.
Najvyšší súd môže pred vydaním alebo po vydaní konečného rozhodnutia rozhodnúť o starostlivosti o dieťa, jeho vyživovaní a vzdelávaní alebo nariadiť, aby sa začalo konanie na umiestnenie detí pod ochranu súdu. Najvyšší súd nemôže vydať konečné rozhodnutie o rozvode, ak nie je presvedčený, že sa v plnej miere zohľadnili záujmy a potreby všetkých detí.
Pri vydaní dočasného súdneho rozhodnutia o rozvode alebo kedykoľvek neskôr môže najvyšší súd nariadiť, aby manžel poskytoval druhému manželovi výživné (v mesačných alebo týždenných splátkach) vo výške, ktorú súd považuje za primeranú. Právo na takéto výživné zaniká uzavretím nového manželstva, ktorým však nie je ovplyvnená vyživovacia povinnosť voči dieťaťu pochádzajúcemu z predchádzajúceho manželstva.
Podľa práva Gibraltáru sa rozluka označuje ako „súdna rozluka“. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke sa už od manžela, ktorý podal návrh, neočakáva, že bude pokračovať v spoločnom živote so svojím manželom. Manželia však nemôžu uzavrieť iné manželstvo. Súdna rozluka je praktická možnosť pre manželov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, ale ktorí nechcú uzavrieť iné manželstvo. Od žiadateľa o súdnu rozluku sa nevyžaduje dôkaz, že rozpad ich manželstva je nezvratný. Po vydaní rozhodnutia o súdnej rozluke je možné požiadať aj o vydanie rozhodnutia o rozvode.
Žiadateľ musí poskytnúť dôkaz o jednej alebo viacerých skutočnostiach, ktoré sa vyžadujú na preukázanie rozpadu manželstva. Na rozdiel od návrhu na rozvod však nemusí čakať na uplynutie troch rokov odo dňa uzavretia manželstva.
Ak strana súdnej rozluky zomrie bez závetu, jej majetok sa rozdelí podľa pravidiel dedenia zo zákona a rozsudok o súdnej rozluke má rovnaký účinok ako rozvod. Preto žiadny z manželov nemá právo na pozostalosť strany, ktorá zomrela bez závetu. Ak však strana súdnej rozluky zanechá po svojej smrti závet, súdna rozluka nemá žiadny účinok na nárok podľa tohto závetu, napríklad ak je žijúca strana súdnej rozluky určená ako dedič alebo odkazovník podľa tohto závetu.
V prípade súdnej rozluky môže súd aplikovať rovnaké ustanovenia týkajúce sa rozdelenia majetku ako v prípade rozvodu.
Existujú dve formy anulovania manželstva. Manželstvo sa môže vyhlásiť za „absolútne neplatné“, to znamená, že manželstvo nebolo nikdy platné a nikdy neexistovalo. Za iných okolností môže byť manželstvo „relatívne neplatné“, to znamená, že jeden z manželov môže požiadať o vyhlásenie manželstva za neplatné. Manželstvo môže pokračovať, ak s tým súhlasia obaja manželia.
Manželstvo je absolútne neplatné, ak:
Manželstvo je relatívne neplatné za týchto okolností:
Po anulovaní manželstva sa toto manželstvo považuje za neexistujúce od svojho začiatku. V prípade existencie detí pochádzajúcich z manželstva, najvyšší súd musí konštatovať, že sú otázky týkajúce sa starostlivosti o deti uspokojivo vyriešené. Môže tiež ustanoviť povinnosť platiť výživné, určiť jeho výšku a rozhodnúť o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti.
O rozvodoch rozhoduje výlučne Najvyšší súd Gibraltáru. Určitú sociálnu pomoc je však možné získať prostredníctvom manželského poradenstva.
Návrhy sa podávajú na podateľni Najvyššieho súdu na adrese Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar.
Návrh by mal mali sprevádzať dôkazné listiny (kópia sobášneho listu, kópie rodných listov detí, dôkazy preukazujúce dôvody rozvodu/súdnej rozluky/anulovania manželstva). Je potrebné uviesť aj údaje o deťoch pochádzajúcich z manželstva a o finančnej situácii navrhovateľa. Viac informácií je k dispozícii na adrese registra Najvyššieho súdu: Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar, telefón (+350) 200 75608.
Právnu pomoc pre konanie možno získať za predpokladu splnenia podmienok týkajúcich sa príjmu. Formuláre a ďalšie informácie sú k dispozícii na adrese registra Najvyššieho súdu: Supreme Court Registry, 277 Main Street, Gibraltar.
Rozhodnutie o rozvode alebo anulovaní manželstva je možné napadnúť kedykoľvek pred tým, ako sa toto rozhodnutie stane konečným. V prípade súdnej rozluky je možné za určitých okolností rozhodnutie napadnúť kedykoľvek po jeho vydaní. Rozhodnutia týkajúce sa výživného a starostlivosti o dieťa je možné napadnúť aj po tom, ako sa stali konečnými.
V nariadení Rady Európskej únie ES č. 2201/2003 je stanovené, že rozhodnutie vedúce k rozvodu, rozluke (súdnej rozluke) alebo anulovaniu manželstva vydané v jednom členskom štáte môže byť uznané v ostatných členských štátoch. Potrebné dokumenty je možné získať od súdu, ktorý vydal rozhodnutie, a predložiť ich treba najvyššiemu súdu.
Toto nariadenie nemá vplyv na otázky zavinenia, majetkových dôsledkov manželstva, vyživovacej povinnosti ani na žiadne ďalšie vedľajšie otázky. Musí existovať reálne prepojenie medzi dotknutou stranou a členským štátom, ktorý vykonáva právomoc.
Uznanie možno odmietnuť, ak je rozhodnutie v rozpore s verejným poriadkom, ak bolo vydané v neprítomnosti odporcu, ak odporcovi neboli poskytnuté príslušné dokumenty v dostatočnom predstihu, ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozsudkom v konaní medzi tými istými stranami v Gibraltári alebo ak je nezlučiteľné so skorším rozsudkom v inej krajine za predpokladu, že skorší rozsudok môže byť uznaný v Gibraltári.
Každá zo zainteresovaných strán môže požiadať o vydanie rozhodnutia o uznaní alebo neuznaní rozsudku. Najvyšší súd môže prerušiť konanie, ak bolo podané odvolanie proti rozsudku, o ktorého uznanie ktorého sa žiada.
Ak rozhodnutie nemôže byť uznané na základe tohto nariadenia, opatrenia pre uznanie zahraničných rozvodov sú stanovené v zákone o manželských sporoch (Matrimonial Causes Act). V ňom sa uvádza:
Platnosť zahraničného rozhodnutia o rozvode alebo súdnej rozluke vydaného v súdnom konaní sa uzná, ak:
Zahraničné rozhodnutie o rozvode alebo súdnej rozluke sa uznáva podľa práva Gibraltáru, ak sú splnené určité podmienky. Námietku voči uznaniu takéhoto rozvodu alebo súdnej rozluky je možné vzniesť z dôvodu, že nebola splnená jedna z podmienok stanovených v zákone o manželstve (Matrimonial Causes Act). V takom prípade môže byť vhodné podať na Najvyšší súd Gibraltáru žiadosť o vydanie vyhlásenia, že daný zahraničný rozvod alebo súdna rozluka nie sú platné.
Súdy v Gibraltári budú na predložené prípady vždy aplikovať právo Gibraltáru. Súdy majú právomoc rozhodnúť o rozvode, aj keď bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, ak niektorý z manželov:
Táto webová stránka je súčasťou portálu Vaša Európa.
Privítame vašu spätnú väzbu, pokiaľ ide o užitočnosť poskytnutých informácií.
Obsah pôvodných vnútroštátnych jazykových verzií na tejto webovej lokalite spravujú príslušné kontaktné body EJS. Preklady týchto textov zabezpečila Európska komisia. V prekladoch preto ešte môžu chýbať možné úpravy pôvodných textov, ktoré neskôr vykoná príslušný štátny orgán členského štátu. Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci ani Európska komisia nenesú žiadnu zodpovednosť ani inak neručia za informácie alebo údaje, ktoré tento dokument obsahuje alebo na ktoré odkazuje. Právne normy v oblasti autorských práv členského štátu zodpovedných za túto stránku nájdete v právnom oznámení.