Približne 19 % obyvateľstva EÚ (95 miliónov) má menej ako 18 rokov. Maloleté osoby môžu byť priamo alebo nepriamo zapojené do systémov súdnictva členských štátov viacerými spôsobmi, napríklad vtedy, keď spáchajú trestné činy, keď sú svedkami alebo obeťami trestných činov, keď žiadajú o azyl, keď sú predmetom konania o osvojení alebo keď ich rodičia s opatrovníctvom nesúhlasia.

Súdne konanie môže zásadne ovplyvniť životy maloletých osôb a neexistencia reakcie, ktorá by zohľadňovala potreby detí, môže viesť k obmedzeniu alebo porušeniu ich práv. Keď vnútroštátne systémy súdnictva nemajú dostatok konaní a postupov, ktoré zohľadňujú potreby detí, najzraniteľnejšie deti (napr. deti so zdravotným postihnutím alebo migrujúce deti) čelia navyše špecifickým prekážkam pri uplatňovaní svojich práv.

Právo na prístup k spravodlivosti by malo byť zaručené všetkým maloletým osobám. Okrem toho by sa s deťmi v rámci ich zapojenia do systému súdnictva malo zaobchádzať tak, aby sa zohľadnil ich vek, osobitné potreby, ich vyspelosť a úroveň chápania, a malo by sa prihliadať na ich prípadné ťažkosti s komunikáciou.

Sú potrebné jasnejšie informácie o aktéroch a postupoch v oblasti súdnictva, ktoré sa týkajú maloletých osôb, ako aj osobitný dohľad, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie ich práv. V tejto súvislosti boli v závislosti od právnej oblasti identifikované dve kategórie: deti ako právnické osoby a osobitné konania zavedené v krajinách EÚ.

V prvej kategórii by sa spojili všeobecné prvky týkajúce sa spôsobilosti dieťaťa, ako je trestná alebo občianskoprávna zodpovednosť, prístupu k právnej podpore, vzťahu k škole/vzdelávaniu, rozhodovania v oblasti zdravotnej starostlivosti, špecializovaných súdov/inštitúcií alebo finančnej podpory pri konaní pred súdom.

Cieľom druhej kategórie je zhromaždiť informácie o tom, ako sa k maloletým osobám pristupuje v kontexte súdneho konania a osobitnej povahy trestných, občianskoprávnych a správnych konaní v členských štátoch.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Minimálny vek trestnej zodpovednosti v Bulharsku je 14 rokov. Vo všetkých prípadoch minimálny vek, keď žalobca môže samostatne podať žalobu na súd, je 14 rokov.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

Na všeobecných súdoch neexistuje špecializácia v oblasti súdnictva vo veciach detí. Na súdoch, kde je dostatok zamestnancov na zabezpečenie zásady náhodného prideľovania vecí, sú sudcovia pridelení na občianskoprávne a trestnoprávne oddelenie a zaoberajú sa len príslušnými vecami. Oddelenia môžu byť zriadené na krajských a okresných súdoch, pričom prideľovanie sudcov na ne sa uskutočňuje na základe rozhodnutia správneho riaditeľa súdu.

V bulharských právnych predpisoch sa stanovuje právna definícia „dieťaťa“. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa takisto vyžaduje minimálny vek a uplatňujú sa osobitné pravidlá upravujúce ukladanie trestov maloletým osobám. V zmysle zákona o ochrane detí „dieťa je každá fyzická osoba, ktorá nedosiahla vek 18 rokov“.

Maloleté osoby sú rozdelené do dvoch skupín – od 14 do 16 rokov a od 16 do 18 rokov. Ich trestná zodpovednosť sa v porovnaní s trestnou zodpovednosťou dospelých zmierňuje, pričom vo vekovej kategórií od 16 do 18 rokov je úroveň zmiernenia nižšia.

Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 16 rokov, môžu niesť správnu zodpovednosť podľa zákona o správnych deliktoch a trestoch, ako aj podľa osobitných zákonov, akým je vyhláška o boji proti výtržníctvu páchanému maloletými osobami.

3. Multidisciplinárne aspekty

Všetky príslušné organizácie musia koordinovať svoje činnosti s cieľom získať komplexné informácie o dotknutých deťoch. Právomoci orgánov na ochranu detí, ktorými sú Štátna agentúra na ochranu detí, riaditeľstvá sociálnej pomoci na miestnej úrovni, minister práce a sociálnej politiky, minister vnútra, minister školstva a vedy, minister spravodlivosti, minister zahraničných vecí, minister kultúry, minister zdravotníctva a starostovia obcí, upravuje zákon o ochrane detí.

4. Vzdelávanie odborníkov

Odborníci zúčastňujúci sa na súdnom konaní musia byť kvalifikovaní a mať bohaté skúsenosti, najmä s prácou s deťmi. Neexistujú žiadne právne požiadavky na vzdelanie, ale takmer všetci odborníci absolvovali kvalifikačné kurzy a školenia, ktoré im poskytujú špecifické zručnosti.

Sociálni pracovníci a príslušníci polície sa zase zúčastňujú na rôznych štúdiách, seminároch a stretnutiach, ktoré organizujú verejné inštitúcie, mimovládne organizácie a pod. Agentúra sociálnej pomoci ako hlavná štátna inštitúcia, ktorá je zodpovedná za vykonávanie politík ochrany detí na miestnej úrovni, organizuje početné školenia na zvýšenie kvalifikácie svojich úradníkov – sociálnych pracovníkov.

5. Najlepší záujem dieťaťa

Podľa zákona o ochrane dieťaťa je jednou z hlavných zásad ochrany zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je hlavnou zásadou účasti detí na súdnych konaniach. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa deťom poskytuje príležitosť zohrávať proaktívnu úlohu, a to vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do prijímania rozhodnutí.

6. Prístup k prostriedkom nápravy

V zákone o ochrane dieťaťa sa stanovuje, že dieťa má právo na právnu pomoc a odvolanie vo všetkých konaniach, ktoré majú vplyv na jeho práva alebo záujmy.

Deti bez právnej spôsobilosti môžu riešiť sťažnosti a právne odvolania prostredníctvom svojich rodičov alebo zákonných zástupcov, ktorí uplatňujú ich práva v ich mene. Právne predpisy poskytujú týmto zástupcom možnosť prijímať rozhodnutia, pričom sa zachováva najlepší záujem dieťaťa. V prípade detskej obete, ktorá sa rozhodne nezačať trestné stíhanie, to môže v jej mene urobiť prokurátor a začne sa prípravné konanie.

V prípade detí sa neuplatňujú osobitné pravidlá týkajúce sa právnej pomoci. Uplatňujú sa spoločné pravidlá zákona o právnej pomoci.

7. Budúci vývoj

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo za účasti širokého okruhu zainteresovaných strán nový zákon o odklone od trestného konania a o ukladaní disciplinárnych opatrení maloletým osobám. Cieľom návrhu zákona je podporovať zákonné správanie maloletých osôb, ktoré porušili zákon, a zabezpečiť podporu ich integrácie do spoločnosti prostredníctvom ukladania disciplinárnych opatrení a ich zaradenia do vhodných vzdelávacích programov. V súlade s medzinárodnými normami a najlepšími postupmi sa návrhom zákona upravuje nový systém opatrení na zabezpečenie predchádzania sekundárnym a opakovaným trestným činom v prípade maloletých osôb, ktoré sa dopustili nezákonného správania.

Základným prvkom navrhovaných legislatívnych zmien je plánovaná možnosť využitia mediácie. Umožní sa tak zavedenie restoratívnej spravodlivosti pri odrádzaní mladistvých od trestného konania s cieľom dosiahnuť odstránenie škôd spôsobených nezákonným konaním a v čo najväčšej možnej miere napraviť vzťah medzi páchateľom, obeťou a spoločnosťou.

8. Rodinný život

Bulharské právne predpisy o osvojení boli revidované v dôsledku ratifikácie Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (Haagsky dohovor). V rámci zmien sa ako podmienka prijatia úplných osvojení zaviedol zápis osvojení a osvojiteľov do osobitných registrov. Výnimka z tohto pravidla sa predpokladala pri osvojení dieťaťa manželským partnerom a osvojení vnuka/vnučky starým otcom a starou matkou.

Podľa bulharských právnych predpisov osvojenie môže byť buď „úplné“, alebo „jednoduché“.

V prípade úplného osvojenia medzi osvojeným dieťaťom a jeho potomkami na jednej strane a osvojiteľom a jeho príbuznými na strane druhej vznikajú práva a povinnosti ako medzi príbuznými podľa pôvodu, pričom práva a povinnosti medzi osvojeným dieťaťom a jeho potomkami s ich príbuznými podľa pôvodu sa prerušujú.

V prípade jednoduchého osvojenia vznikajú práva a povinnosti ako medzi príbuznými podľa pôvodu len medzi osvojeným dieťaťom a jeho potomkami na jednej strane a osvojiteľom na strane druhej, pričom práva a povinnosti medzi osvojeným dieťaťom a jeho potomkami s ich príbuznými podľa pôvodu zostávajú zachované. Rodičovské práva a povinnosti prechádzajú na osvojiteľa.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Bulharsku (324 Kb)

1. Právna spôsobilosť detí

V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak. Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Tieto osoby môžu udeliť súhlas na určité právne úkony dieťaťa a v takom prípade má dieťa možnosť konať samo v medziach tohto súhlasu, pokiaľ to zákon osobitne nezakazuje.

Podľa českého Trestného zákonníka (zákon č. 40/2009) nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Deti staršie ako 15 rokov, ktoré však v čase spáchania trestného činu neprekročili vek 18 rokov, sú trestne zodpovedné len vtedy, ak im ich rozumová a mravná vyspelosť v čase spáchania trestného činu umožnila rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto konanie ovládať.

2. Postavenie detí v občianskom súdnom konaní

a) Úloha a právna spôsobilosť dieťaťa v občianskom konaní

Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách. V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok. Ďalší text sa bude týkať úlohy dieťaťa ako účastníka civilného konania. Príslušná právna úprava sa uvádza v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963) a v zákone o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013).

Občianske súdne konania sa delia na sporové a nesporové konania. Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach (napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa). V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa sa rieši hlavne problematika spojená s menom a priezviskom dieťaťa, výživným, úpravou styku s dieťaťom, rodičovskými právami a povinnosťami a konkrétne otázky starostlivosti o dieťa. Konanie možno vo väčšine prípadov začať podaním návrhu, ako aj z úradnej moci súdu, výnimkou sú otázky zastupovania dieťaťa (v takom prípade možno konanie začať len na návrh zákonného zástupcu) alebo priznania svojprávnosti (tieto konania možno začať len na návrh dieťaťa alebo jeho zákonného zástupcu).

Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku. Ak si to však okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa bude zastúpené svojím zákonným zástupcom alebo opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by inak mohlo konať samostatne.

b) Súdy a ďalšie orgány brániace záujmy dieťaťa

O právnych pomeroch detí rozhodujú súdy. Sporovú aj nesporovú agendu riešia všeobecné súdy. V rámci týchto súdov sú však na výkon nesporovej agendy určení sudcovia, ktorí obvykle neriešia sporovú agendu. Prvostupňové konania vedú okresné súdy, pričom odvolacími súdmi sú krajské súdy. Dovolanie vo veciach starostlivosti o dieťa nie je prípustné.

V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou. Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania uvedené vyššie v texte a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník. Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení. Pôsobnosť a právomoc orgánu sociálno-právnej ochrany detí je upravená v zákone o sociálno-právnej ochrane detí (zákon č. 359/1999).

V uvedených prípadoch môže konanie začať (prípadne doň vstúpiť) aj štátne zastupiteľstvo. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak môže urobiť v prípadoch, keď ide o uloženie osobitného opatrenia pri výchove dieťaťa, o ústavnú výchovu, o určenie dátumu narodenia alebo ak ide o pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo ich výkonu. Ak konanie iniciuje štátne zastupiteľstvo, vystupuje ako každý iný navrhovateľ. Ak vstúpi do konania, môže vykonávať všetky úkony, ktoré môže uskutočniť účastník konania, s výnimkou dispozičných úkonov (ako je napríklad späťvzatie návrhu).

c) Sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa

Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. V konaní, ktorého účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci. Názor dieťaťa súd zohľadňuje s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť.

V občianskom sporovom existuje viacero nástrojov, ktoré zlepšujú postavenie dieťaťa. Jedným z nich je povinnosť doručiť písomnosti dieťaťu, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku. Proti dieťaťu je neprípustné rozhodovať tzv. formálnymi rozhodnutiami, preto proti dieťaťu nemožno vydať rozsudok pre uznanie, rozsudok pre zmeškanie ani platobný rozkaz.

V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania. Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní; v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín. Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania. Na účely ochrany záujmov dieťaťa v konaniach často vystupuje orgán sociálno-právnej ochrany dieťaťa ako kolízny opatrovník.

3. Postavenie detí v trestnom konaní

a) Dieťa mladšie ako 15 rokov ako páchateľ trestného činu

V Českej republike nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by sa inak posudzoval ako trestný čin, prebehne osobitné občianske súdne konanie podľa zákona o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013), a nie trestné konanie podľa Trestného poriadku (zákon č. 141/1961). Osobitná úprava konaní vo veciach detí mladších ako 15 rokov sa uvádza v zákone o súdnictve vo veciach mládeže (zákon č. 218/2003).

O veciach týkajúcich sa detí mladších ako 15 rokov rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov). Títo špecializovaní sudcovia absolvujú školenia s cieľom prehlbovať si vedomosti o pravidlách takýchto konaní a o prístupe k páchateľom mladším ako 15 rokov. Osobitnú prípravu na zaobchádzanie s mládežou musia mať aj štátni zástupcovia a príslušníci policajných orgánov.

Konanie sa začína na návrh štátneho zastupiteľstva alebo ho súd môže začať aj bez návrhu. Účastníkmi konania sú okrem dieťaťa aj príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí, zákonní zástupcovia alebo opatrovníci dieťaťa, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do výchovy alebo inej podobnej starostlivosti, ako aj ďalšie osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má v konaní pojednávať. Ak návrh na začatie konania podalo štátne zastupiteľstvo (t. j. ak konanie nebolo začaté súdom bez návrhu), účastníkom konania je aj štátne zastupiteľstvo. V konaní musí mať dieťa mladšie ako 15 rokov opatrovníka, ktorým je advokát.

Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by bol inak trestný, súd pre mládež prijme opatrenia potrebné na jeho nápravu. Súd tak môže dieťaťu uložiť výchovnú povinnosť (napr. nahradiť podľa svojich možností spôsobenú škodu, vykonať bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť), výchovné obmedzenie (napr. nestýkať sa s určitými osobami, nezdržiavať sa na určitom mieste, nezúčastňovať sa na hazardných hrách, neužívať návykové látky atď.), vydať napomenutie s výstrahou, zaradiť dieťa do terapeutického, psychologického alebo iného vhodného výchovného programu v ústave výchovnej starostlivosti, umiestniť dieťa pod dohľad probačného úradníka, do ochrannej starostlivosti alebo ochrannej liečby. Súd môže upustiť od uloženia opatrení v prípadoch, v ktorých už samotné prejednanie veci na súde predstavovalo pre dieťa dostatočné poučenie, aby ho do budúcnosti odradilo od páchania protiprávnej činnosti.

Ak súd pre mládež nerozhodne inak, pojednávania vo veciach detí mladších ako 15 rokov sú neverejné. V konaní sa kladie dôraz na ochranu súkromia dieťaťa. Výsledky konania sa môžu uverejniť vo verejných komunikačných prostriedkoch po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (bez uvedenia mena dieťaťa a ďalších účastníkov konania).

b) Dieťa staršie ako 15 rokov ako páchateľ trestného činu

Konania v trestných veciach mladistvých sa tiež upravujú zákonom o súdnictve vo veciach mládeže. Mladistvý je osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu (ktorý sa v prípade mladistvých označuje ako previnenie) dovŕšila vek 15 rokov, ale ešte neprekročila hranicu 18 rokov veku. Mladistvý už je trestne zodpovedný, ale len za predpokladu, že mu jeho rozumová a mravná vyspelosť umožnila v čase spáchania previnenia rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto konanie ovládať.

Mladistvý musí mať obhajcu od chvíle, keď sú proti nemu použité opatrenia podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže alebo sú vykonané úkony podľa Trestného poriadku (vrátane neodkladných alebo neopakovateľných úkonov) okrem prípadov, keď odloženie vykonania úkonu a informovanie obhajcu o tomto úkone nie je možné.

O veciach týkajúcich sa mladistvých rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov). Súd pre mládež môže mladistvému uložiť podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže opatrenia, a to:

• výchovné opatrenia (dohľad probačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou),
• ochranné opatrenia (ochranné liečenie, zabezpečovacia detencia, zaistenie veci, zaistenie časti majetku a ochranná ústavná starostlivosť),
• trestné opatrenia [všeobecne prospešné práce, peňažné opatrenia, peňažné opatrenia s podmienečným odkladom, prepadnutie veci, zákaz činnosti, zákaz držby a chovu zvierat, vyhostenie, domáce väzenie, zákaz vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské podujatia, odňatie slobody podmienečne odložené na skúšobné obdobie (podmienečné odsúdenie), odňatie slobody podmienečne odložené na skúšobné obdobie s dohľadom, nepodmienečné odňatie slobody].

Opatrenia musia zohľadňovať osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, ako aj jeho osobné, rodinné a sociálne pomery a musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu.

Vo veci týkajúcej sa mladistvého sa v konaní musí vždy postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu psychiky mladistvého a aby s ohľadom na jeho vek nebol ohrozený jeho ďalší duševný a sociálny vývoj. Orgány činné podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže konajú v súčinnosti s príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí a s Probačnou a mediačnou službou. Orgány činné podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže sú povinné vždy mladistvého poučiť o jeho právach, a to primerane jeho veku, a poskytnúť mu plnú možnosť uplatniť si tieto práva.

Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého je oprávnený mladistvého zastupovať, a to najmä vybrať mu obhajcu, vznášať za mladistvého návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; zákonný zástupca je takisto oprávnený zúčastniť sa na takých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť mladistvý. V prospech mladistvého môže zákonný zástupca alebo opatrovník tieto práva vykonávať aj proti vôli mladistvého. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého má tiež právo klásť otázky vypočúvaným osobám, nahliadať do spisov s výnimkou protokolu o hlasovaní a osobných údajov utajovaných svedkov, vyhotovovať si z nich výpisky a poznámky a zhotovovať si na svoje náklady kópie spisov a ich častí.

Osobitný dôraz sa v konaní kladie na ochranu osobných údajov mladistvého, zakazuje sa najmä bez zákonného dôvodu zverejňovať informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu totožnosti mladistvého. Všetky zúčastnené orgány (policajné orgány, štátni zástupcovia, sudcovia, úradníci Probačnej a mediačnej služby či sociálni pracovníci) musia absolvovať osobitnú prípravu na zaobchádzanie s mládežou. Konanie je zásadne neverejné.

c) Dieťa ako poškodený (obeť trestného činu)

V právnej úprave sa rozlišuje medzi poškodeným trestným činom a obeťou trestného činu. Poškodený sa v Trestnom poriadku vymedzuje ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda alebo nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil. Poškodený má celú škálu práv, okrem iného má právo podať návrh na doplnenie dokazovania, právo nahliadať do spisov, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k veci pred skončením konania. Poškodeným môže byť fyzická, ako aj právnická osoba.

Od roku 2013 má Česká republika osobitnú zákonnú úpravu venovanú právam obetí trestných činov (zákon č. 45/2013 o obetiach trestných činov), ktorá nad rámec práv poškodeného kladie dôraz na obzvlášť šetrný prístup k obetiam trestnej činnosti a priznáva im rad práv, ktoré majú pomôcť zmierniť dôsledky trestnej činnosti na život obetí. Obeťou je v tomto prípade fyzická osoba, ktorej bolo (alebo mohlo byť) trestným činom ublížené na zdraví, bola jej (alebo mohla jej byť) spôsobená škoda alebo nemajetková ujma alebo na jej úkor sa páchateľ trestným činom obohatil (alebo mohol obohatiť). Medzi osobitné práva priznané obetiam patrí najmä poskytnutie odbornej pomoci, právo na informácie, právo na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom, právo na ochranu súkromia, ochranu pred druhotnou ujmou a právo na peňažnú pomoc. Obeť má takisto právo byť pri úkonoch trestného konania sprevádzaná dôverníkom. Dôverník je osoba, ktorú si obeť sama vyberie pre potreby psychickej podpory.

Podľa tejto osobitnej úpravy sa osoba mladšia ako 18 rokov považuje za tzv. obzvlášť zraniteľnú obeť, takže toto postavenie jej poskytuje rad práv nad rámec postavenia poškodeného v trestnom konaní, ale aj nad rámec práv obetí. Medzi práva obzvlášť zraniteľných obetí patrí aj právo na bezplatnú pomoc. Ich žiadostiam o zabránenie kontaktu s páchateľom a o to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého alebo opačného pohlavia, treba v zásade vyhovieť. Výsluch obzvlášť zraniteľných obetí v prípravnom konaní vedie vyškolená osoba v priestoroch upravených alebo prispôsobených na tento účel; ak je obeťou dieťa, výsluch v prípravnom konaní vedie vždy osoba na to vyškolená s výnimkou prípadov, keď ide o neodkladný úkon a vyškolenú osobu nemožno zabezpečiť (výsluchy detí budú opísané ďalej v texte).

d) Dieťa ako svedok trestného činu

V právnej úprave sa zakotvujú výnimky pre výsluch osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli svedkom trestného činu. Pri výsluchu je nutné dieťa poučiť o práve odmietnuť vypovedať a o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Zároveň je nutné dieťa poučiť o následkoch krivej výpovede. Deti mladšie ako 15 rokov sa o následkoch krivej výpovede nepoučujú, lebo nie sú trestne zodpovedné. Poučenie musí byť vždy primerané veku a rozumovej a mravnej vyspelosti dieťaťa; postupy pri výsluchu treba – samozrejme – voliť s prihliadnutím na vekovú a mentálnu úroveň dieťaťa.

Ak je dieťa vypočúvané o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho duševný a mravný vývoj, takýto výsluch treba viesť obzvlášť šetrne a po obsahovej stránke tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla už nebolo potrebné opakovať.

K výsluchu sa prizýva orgán sociálno-právnej ochrany detí alebo iná osoba, ktorá má skúsenosti s výchovou mládeže a ktorá by mohla prispieť k šetrnému vedeniu výsluchu. Prizvať možno aj rodičov, ak by to prispelo k šetrnému priebehu výsluchu.

Výsluchy detí sa spravidla uskutočňujú v špeciálnych vypočúvacích miestnostiach, ktoré majú navodzovať priateľskú a domácku atmosféru, čo uľahčuje nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Výsluch dieťaťa vedú špeciálne vyškolení policajti. Klásť otázky dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov možno jedine prostredníctvom policajného orgánu, čím je dieťa chránené pred nevhodnými otázkami osôb, ktoré nie sú špeciálne vyškolené.

V ďalšom konaní možno dieťa opäť vypočuť len v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na základe súdneho rozhodnutia vykonať dôkaz prečítaním protokolu alebo prehratím obrazového a zvukového záznamu vyhotoveného z výsluchu pomocou videokonferenčného zariadenia.

V právnej úprave sa zároveň kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súkromia osôb mladších ako 18 rokov. V Trestnom poriadku sa stanovuje, že v súvislosti s trestným činom spáchaným na poškodenom (obeti) nikto nesmie nijakým spôsobom uverejniť informácie umožňujúce zistiť totožnosť poškodeného (obete), ktorý je osobou mladšou ako 18 rokov. Zároveň je zakázané uverejňovať obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy alebo iné informácie o priebehu súdneho konania alebo verejného pojednávania, ktoré by umožnili zistiť totožnosť takéhoto poškodeného (obete). Právoplatný rozsudok nesmie byť uverejnený vo verejných komunikačných prostriedkoch s uvedením mena (mien), priezviska a bydliska takéhoto poškodeného. Predseda senátu môže s prihliadnutím na osobu poškodeného a povahu a charakter spáchaného trestného činu rozhodnúť o ďalších obmedzeniach spojených s uverejnením právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aby bola zaistená primeraná ochrana záujmov poškodeného. Porušenie týchto povinností podlieha postihu.

4. Osvojenie

Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. K osvojeniu môže dôjsť iba na základe rozhodnutia súdu.

Podmienky pre osvojenie dieťaťa podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012) sú:

• osvojenie je vylúčené medzi osobami príbuznými v priamej línii a medzi súrodencami (to neplatí v prípade náhradného materstva),
• medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom musí byť primeraný vekový rozdiel (obvykle najmenej 16 rokov),
• súhlas dieťaťa (ak má viac ako 12 rokov) alebo u mladších detí súhlas opatrovníka,
• v rámci režimu osvojenia dieťaťa si možno osvojiť maloleté dieťa, ktoré nenadobudlo plnú svojprávnosť,
• súhlas rodičov dieťaťa osobným vyhlásením pre súd, súhlas s osvojením možno odvolať počas troch mesiacov odo dňa jeho udelenia (v určitých prípadoch aj neskôr), súhlas rodiča sa nevyžaduje, ak pobyt rodiča nie je známy, ak sú splnené podmienky pre obmedzenie svojprávnosti a ani vtedy, ak rodič o dieťa nejaví záujem alebo mu boli súdom odobrané rodičovské práva a povinnosti (ktoré zahŕňajú aj právo súhlasu s osvojením jeho dieťaťa),
• starostlivosť o dieťa pred osvojením. Za relevantnú sa počíta iba starostlivosť stanovená rozhodnutím súdu, keď súd môže nariadiť starostlivosť len po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď rodič udelil súhlas s osvojením. Súd rozhodne o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti osvojiteľa pred samotným osvojením len po tom, ako preskúma vzájomnú vhodnosť dieťaťa a osvojiteľa,
• rozhodnutie o osvojení. Súd musí okrem už uvedených náležitostí zistiť, či medzi osvojiteľom a osvojencom existuje taký vzťah, aký býva medzi rodičom a dieťaťom, alebo že tu sú aspoň základy takéhoto vzťahu. Osvojenie dieťaťa musí byť v súlade s jeho právami.

Následky osvojenia sú tieto:

• úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými. Na základe rozhodnutia súdu o osvojení sa osvojiteľ zapíše do matriky ako rodič dieťaťa.
• Osvojenec získava postavenie dieťaťa osvojiteľa alebo osvojiteľov, medzi sebou majú rovnaké práva a povinnosti, ako sú práva a povinnosti, ktoré by vyplývali z prirodzeného vzťahu rodiča a dieťaťa.
• V prípade zmeny priezviska môže osvojenec používať zložené priezvisko.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Minimálny vek, kedy žalobca môže v Dánsku podať samostatne žalobu na súd, je 18 rokov.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

V trestnoprávnych veciach nie sú zavedené špecializované inštitúcie, ktoré by sa zaoberali detskými obeťami a detskými svedkami. Takýmito deťmi sa zaoberá bežná polícia, prokuratúra a súdne služby.

V Dánsku neexistujú v občianskom práve špecializované inštitúcie, ktoré sa v občianskych súdnych konaniach zaoberajú deťmi.

Dánsky právny systém je vo všeobecnosti založený na predpoklade, že sudcovia a súdni úradníci sú „všestranní“. Z tohto dôvodu sa na konaniach, ktoré sa týkajú detí, nepodieľajú špecializovaní sudcovia alebo súdni úradníci.

Súdy majú všeobecnú povinnosť zaoberať sa každou vecou takým tempom, aké je potrebné.

V roku 2013 sa dánska vláda rozhodla posilniť ochranu detí a mladých ľudí pred zneužívaním. Ak sa nutne predpokladá, že dieťa alebo mladistvý potrebuje osobitnú pomoc, mestská rada zabezpečí preskúmanie podmienok dieťaťa alebo mladistvého.

V rámci trestnej justície nie sú zavedené špecializované inštitúcie, ktoré by sa zaoberali detskými obeťami a detskými svedkami.

Dánsko považuje maloleté osoby bez sprievodu za obzvlášť zraniteľnú skupinu a boli vypracované usmernenia pre spracovanie žiadostí takýchto osôb.

Deti v postavení žalobcu zastupujú ich rodičia alebo poručníci, pretože deti nemajú procesnú právnu spôsobilosť konať. Deti, ktoré sú predvolané ako svedkovia na všeobecné občianske súdy, nie sú oprávnené požadovať bezplatne právneho zástupcu.

3. Multidisciplinárne aspekty

V roku 2013 dánska vláda vyčlenila finančné prostriedky na iniciatívy na posilnenie ochrany detí a mladistvých pred zneužívaním. Jednou z iniciatív bolo zriadenie 5 špeciálnych „Domov pre deti“, pokrývajúcich všetky obce v Dánsku.

Vytvorený bol mechanizmus spolupráce na posilnenie spolupráce v prípadoch významného konfliktu medzi regionálnou štátnou správou a obcami.

4. Vzdelávanie odborníkov

Zastupujúci sudcovia sa zúčastňujú na celom rade povinných základných vzdelávacích kurzov. Tieto kurzy zahŕňajú vzdelávanie týkajúce sa riešenia vecí týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti.

V prípade sudcov je táto tematická oblasť vo všeobecnosti zahrnutá do vzdelávacích kurzov a seminárov.

Povinná odborná príprava právnych zástupcov, ktorí zastupujú deti v občianskoprávnych veciach, trestnoprávnych veciach alebo vo veciach týkajúcich sa správneho systému neexistuje.

Riaditeľ prokuratúry poskytuje seminár v rámci doplnkovej odbornej prípravy prokurátorov, ktorí sú v priebehu konania v styku s deťmi.

Dánska vláda trvale podporuje obce v ich práci na poskytovaní náležitých služieb pre zraniteľné deti, mladistvých a ich rodiny. Z tohto dôvodu boli ročné finančné prostriedky pridelené na ďalšie vzdelávanie obecných sociálnych pracovníkov.

5. Záujem dieťaťa

Podľa dánskeho zákona o sociálnych službách je obec povinná poskytnúť dieťaťu potrebnú podporu v súlade so záujmom dieťaťa. Podporu je preto potrebné prispôsobiť konkrétnej situácii a potrebám dieťaťa, poskytovať ju včas a neustále, aby sa mohli vyriešiť akékoľvek problémy, pokiaľ možno doma, kde dieťa žije, alebo v bezprostrednom okolí dieťaťa. Podpora musí byť okrem toho založená na vlastných zdrojoch dieťaťa.

6. Monitorovanie a výkon rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

V rámci trestnej justície v súvislosti s obeťou, keď sa údajný trestný čin nahlási polícii, polícia má všeobecnú povinnosť usmerniť obeť a poskytnúť jej informácie týkajúce sa okrem iného práva na právnu pomoc.

Výkon rozsudkov v občianskoprávnych konaniach, na ktorých sa zúčastňujú deti ako žalobcovia, zabezpečujú podľa pravidiel bežného výkonu rozsudkov súdni vykonávatelia. Deti v postavení žalobcu nemajú procesnú právnu spôsobilosť konať, preto musia byť zastúpené svojimi rodičmi alebo poručníkmi, ktorí uplatňujú práva dieťaťa v postavení žalobcu.

Vo veciach rodinného práva výkon rozsudkov týkajúcich sa práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a pobytu dieťaťa zabezpečujú súdni vykonávatelia. Rozsudok nemožno vykonať, ak je duševné a telesné zdravie dieťaťa vystavené vážnemu nebezpečenstvu.

7. Prístup k prostriedkom nápravy

V rámci trestnej justície, keď sa údajný trestný čin nahlási polícii, polícia má všeobecnú povinnosť usmerniť obeť a poskytnúť informácie obeti týkajúce sa okrem iného práva na právnu pomoc a informácie týkajúce sa sťažností. Nároky na odškodnenie sa môžu riešiť počas súdneho konania.

Dieťa môže byť v postavení žalobcu, ale pre jeho nedostatočnú procesnú spôsobilosť konať, nemôže nezávisle podať žalobu na vnútroštátnych súdoch vo svojom vlastnom mene.

Dieťa môže byť v postavení žalovaného, ale všetky procesné úkony musia uskutočniť rodičia alebo poručníci dieťaťa v jeho mene.

Každá osoba vrátane detí je povinná vypovedať v súdnom konaní, ak je súdom vyzvaná, aby sa zúčastnila ako svedok. Pre účasť dieťaťa v konaní ako svedok nie je potrebný súhlas rodiča/poručníka.

V občianskoprávnych konaniach deti môžu byť v postavení žalobcu a žalovaného. Deti vo všeobecnosti nemajú procesnú spôsobilosť konať, a preto ich rodičia alebo poručníci budú vykonávať práva dieťaťa v postavení žalobcu a žalovaného vrátane práva na odvolanie.

8. Rodinný život

Pred schválením perspektívneho osvojiteľa sekretariát spoločnej rady dôkladne preverí žiadateľov. Výsledky preverenia sa predložia spoločnej rade, ktorá na základe tohto preverenia rozhodne, či žiadatelia môžu alebo nemôžu byť schválení ako perspektívni osvojitelia.

Dánsky zákon o osvojení z decembra 2015 umožňuje len úplné osvojenie. V súčasnosti dánske AAB spolupracuje len so štátmi pôvodu, ktorých právne predpisy umožňujú tzv. silné osvojenia.

V súvislosti s vnútroštátnymi osvojeniami sa v dánskom zákone o osvojení uvádza, že všetky deti staršie ako 12 rokov musia s osvojením súhlasiť.

Ak má dieťa menej ako 12 rokov, štátna správa musí, ak to umožňuje vyspelosť dieťaťa a charakter prípadu, poskytnúť informácie o postoji dieťaťa k osvojeniu.

Za právne predpisy týkajúce sa osvojenia zodpovedá minister sociálnych vecí a vnútra.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Dánsku (499 Kb)

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Podľa všeobecnej časti občianskeho zákonníka majú všetky osoby pasívnu právnu spôsobilosť. Osoby mladšie než 18 rokov majú obmedzenú aktívnu právnu spôsobilosť. Súd môže predĺžiť obmedzenú aktívnu právnu spôsobilosť detí vo veku od 15 rokov, ak je to v záujme dieťaťa a umožňuje to úroveň vývoja dieťaťa. V Estónsku je minimálny vek, kedy žalobca môže samostatne podať žalobu na súd, 15 rokov.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

Informácie o justičných systémoch sa uvádzajú na príslušnej stránke portálu elektronickej justície.

Deťmi, ktoré nedosiahli minimálny vek trestnej zodpovednosti (14 rokov) a ktoré spáchali trestný čin, sa zaoberajú komisie pre mladistvých. Rozhodnutia komisií preskúma najskôr krajský guvernér a následné odvolania v správnych súdnych konaniach preskúmajú správne súdy. Je možné požiadať o náležité opatrenie, ak bol prípad na súde deväť mesiacov alebo dlhšie a súd ešte neuskutočnil potrebné konanie na základe primeraného odôvodnenia. Aj v prípade, keď je pojednávanie odložené na viac než 3 mesiace bez súhlasu strán sporu, sa tieto strany môžu odvolať proti tomuto rozhodnutiu. Na ochranu dieťaťa pred ujmou a na zabezpečenie opatrení existujú osobitné pravidlá týkajúce sa predbežných opatrení, ktoré môže nariadiť súd a v zákone je ustanovená výnimka v prípade vypočúvania detí s osobitnými potrebami.

3. Multidisciplinárne aspekty

O ochranu dieťaťa sa stará vláda republiky, rada na ochranu detí, ministerstvo sociálnych vecí, rada sociálneho poistenia, krajskí guvernéri a miestne samosprávy na základe funkcií stanovených v zákone o ochrane detí.

4. Vzdelávanie odborníkov

Vzdelávanie sudcov organizuje Rada pre justičné vzdelávanie, ktorá pôsobí na najvyššom súde, v súlade s estónskym zákonom o súdoch. Estónska advokátska komora je členom Európskej advokátskej komory a komunikuje s ostatnými členskými štátmi o vzdelávaní.

5. Záujem dieťaťa

Mnohé právne akty sa vzťahujú na záujem dieťaťa. Zákon o ochrane dieťaťa (oddiel 21) ustanovuje povinnosť, aby sa v prvom rade prihliadalo na záujem dieťaťa.

6. Monitorovanie a výkon rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Keďže deti nemajú aktívnu procesnú spôsobilosť, nie sú osobne informované o rozsudku a jeho výkone zo strany súdu. Keď sa rozsudok stane vykonateľným, právny zástupca dieťaťa môže podať súdnemu vykonávateľovi žiadosť o výkon rozhodnutia. Za oznámenie informácií dieťaťu týkajúcich sa konania o výkone rozhodnutia má byť zodpovedný právny zástupca.

7. Prístup k prostriedkom nápravy

V Estónsku sú deti, ktoré sú účastníkmi v občianskom súdnom konaní, zastúpené právnymi zástupcami, ktorí majú konať v ich záujme. Právni zástupcovia detí preto môžu v zásade predkladať podania a podávať odvolania súdu v mene týchto detí bez ich súhlasu. Z práva však možno vyvodiť, že dieťa môže predložiť podanie/odvolanie na súd aj samostatne. Vo všeobecnosti sa od právneho zástupcu dieťaťa očakáva, že sa okamžite pripojí. V rodinných veciach na základe návrhu, ak dieťa vo veku od 14 rokov dostatočne rozumie konaniu, má právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdu bez toho, aby ho zastupoval jeho právny zástupca.

8. Postup osvojenia vrátane medzinárodného osvojenia

Osoba, ktorá si chce osvojiť dieťa, podá návrh na osvojenie krajskej samospráve. Ak krajská samospráva dospeje k záveru, že sú splnené podmienky potrebné na osvojenie, osoba, ktorá má v úmysle osvojiť si dieťa predloží návrh na osvojenie súdu. Návrh na osvojenie sa predkladá súdu v mieste pobytu dieťaťa, ktoré sa má osvojiť. Ak sa miesto pobytu osvojiteľa alebo dieťaťa nenachádza v Estónsku, súd nerozhodne o osvojení bez súhlasu výboru pre medzinárodné adopcie, ktorý bol vytvorený na ministerstve sociálnych vecí Estónskej republiky. Dieťa vo veku minimálne 10 rokov môže byť osvojené len s jeho súhlasom.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Estónsku (469 Kb)

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

V Grécku je minimálny vek trestnej zodpovednosti 15 rokov. Dieťa, ktoré je vo veku od 12 do 15 rokov a spáchalo trestný čin, má právo podať sťažnosť proti správnemu rozhodnutiu, po dovŕšení 17 rokov toto právo požíva výlučne dieťa.

Minimálny vek, kedy žalobca môže samostatne podať žalobu na súd, je 15 rokov v prípade zamestnania, 18 rokov v prípade azylu, migrácie, správnych sankcií a zdravia, 12 rokov v prípade ukončenia prípadov osvojenia, 16 rokov v nesporových konaniach a 18 rokov vo všetkých ostatných prípadoch, pokiaľ dieťa nie je uznané ako dieťa s obmedzenou procesnou spôsobilosťou.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

V Grécku existuje trestný sudca pre maloleté osoby, vyšetrovací sudca pre maloleté osoby a prokurátor pre maloleté osoby na každom súde prvého stupňa a každom odvolacom súde, ktorý sa špecializuje na trestné veci týkajúce sa maloletých osôb. Súd pre mladistvých zložený zo sudcov pre maloleté osoby pojednáva o veciach týkajúcich sa maloletých páchateľov.

Maloleté osoby sú okrem toho chránené „spolkami na ochranu maloletých osôb“, ktoré sú zriadené na každom súde prvého stupňa a sú v nich zastúpení sudcovia, prokurátori, sociológovia, učitelia atď.

Na každom súde prvého stupňa a niektorých odvolacích súdoch pôsobia špecializovaní sudcovia komory rodinného práva. Títo sudcovia sú špecializovaní v oblasti rodinného práva v tom zmysle, že keď zasadajú ako sudcovia občianskeho práva, pojednávajú len o veciach rodinného práva. Tieto povinnosti sa prideľujú na obdobie od 2 do 4 rokov.

V správnom súdnictve neexistujú žiadne osobitné ustanovenia ani inštitúcie pre rodinné právo a maloleté osoby.

3. Multidisciplinárne aspekty

Sociálne služby a rodinné súdy v každom štádiu vzájomne úzko spolupracujú. Pre sudcov sa pripravujú správy a konajú sa pracovné stretnutia so psychológmi, aby sa vec dostala k sudcovi v prepracovanom štádiu. V prípade potreby sudca vždy môže požiadať dieťa a/alebo jeho rodičov, aby sa podrobili osobitnému preskúmaniu odborníkom, ktorý dôkladne preskúma životné podmienky a rodinné prostredie.

4. Vzdelávanie odborníkov

Základná odborná príprava v oblasti justície nezahŕňa rodinné právo osobitne, čo sa týka iných oblastí práva. Rodinné právo je však súčasťou ďalšej odbornej prípravy, ktorú organizujú také orgány ako Národná škola sudcov, ministerstvo spravodlivosti, advokátske komory, vysoké školy atď. Sudcom a prokurátorom, ktorí sa špecializujú na túto oblasť, sa odporúča zúčastňovať sa na týchto aktivitách zameraných na zvyšovanie informovanosti.

Cezhraničné vzdelávanie je zabezpečené prostredníctvom pravidelných kanálov, t. j. Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN), Akadémia európskeho práva (ERA) alebo iných orgánov alebo inštitúcií, ktoré sa zaoberajú justičnou odbornou prípravou na európskej úrovni.

5. Záujem dieťaťa

Všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, a všetky opatrenia, ktoré prijali štátne orgány alebo subjekty, ako aj súdy, musia byť v súlade so zásadou zabezpečenia záujmu dieťaťa. Na súde je vecou sudcu, aby sa táto zásada uplatňovala v každom jednotlivom prípade.

6. Prístup k prostriedkom nápravy

Obdobne ako v prípade dospelých, aj deti majú všetky práva a sú poučené o všetkých postupoch, ktoré sa môžu v ich prípade uplatniť, ak sa zúčastňujú na trestnoprávnom alebo občianskoprávnom konaní. Hlavne v trestnoprávnom konaní môže prokurátor „zmraziť“ trestný postup po vypočutí dieťaťa, ak by sa tým mohlo zabrániť nenapraviteľnému poškodeniu jeho osobnosti.

7. Rodinný život

Podľa gréckeho práva osoby, ktoré majú záujem osvojiť si určité dieťa, sa musia obrátiť na príslušný súd prvého stupňa podľa miesta pobytu dieťaťa, aby mohlo byť osvojenie dieťaťa právne uznané. Biologickí rodičia musia poskytnúť súhlas na osvojenie ich dieťaťa záujemcami pred sudcom v jeho komore. Dieťa, ktoré sa má osvojiť a ktoré dosiahlo vek dvanásť rokov, tiež musí poskytnúť súhlas. Na súdnom pojednávaní musí svedok dosvedčiť, že záujemcovia sú schopní postarať sa o dieťa a vychovávať ho so zreteľom okrem iného na vzdelávanie a finančné zdroje. To isté platí aj pre medzinárodné osvojenia. Tento postup je stanovený v článku 1542 a nasledovných článkoch gréckeho občianskeho zákonníka a článku 800 gréckeho občianskeho súdneho poriadku.

Existuje osvojenie maloletých osôb a osvojenie dospelých osôb. K osvojeniu dospelých osôb dochádza výnimočne a týka sa len príbuzných do štvrtého stupňa (t. j. bratrancov a sesterníc) (článok 1579 gréckeho občianskeho zákonníka). Navyše dospelé osoby žijúce v manželstve môžu byť osvojené len so súhlasom ich manžela/manželky (článok 1583 gréckeho občianskeho zákonníka).

Pre vnútroštátne a medzinárodné súdne konanie o osvojení je príslušný viacčlenný súd prvého stupňa v mieste bydliska (článok 800 občianskeho súdneho poriadku). Konkrétne na účely medzinárodného osvojenia existuje aj ústredný orgán pre medzištátne osvojenia, ktorý spadá pod grécke ministerstvo práce (článok 19 zákona č. 3868/2010).

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Grécku (326 Kb)

V článku 12 španielskej ústavy je vek 18 rokov stanovený ako vek dospelosti Španielov. V Španielsku sa za maloleté osoby/deti považujú všetci, ktorí majú menej ako 18 rokov.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

• Minimálny vek, v ktorom žalobcovia môžu samostatne podať žalobu na súd v Španielsku, je 18 rokov.
• Len emancipované deti môžu samostatne podať návrh. Osoby vo všeobecnosti dosiahnu emancipáciu vo veku 18 rokov alebo vo veku 16 rokov na základe súdneho povolenia, súhlasu rodičov alebo manželstva. V niektorých regiónoch emancipáciu možno nadobudnúť vo veku 14 rokov.
• Minimálny vek trestnej zodpovednosti v Španielsku je 14 rokov podľa zákona, ktorým sa upravuje trestná zodpovednosť maloletých osôb. Opatrenia uplatňované na deti, ktoré nedosiahli minimálnu vekovú hranicu trestnej zodpovednosti (menej ako 14 rokov v Španielsku), sú dobrovoľné alebo spadajú do oblasti umiestnenia do starostlivosti.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

• Súdy pre mladistvých: špecializované súdy, ktoré sa nazývajú „Juzgados de menores“, rozhodujú vo veciach týkajúcich sa trestných činov a priestupkov spáchaných osobami vo veku od 14 rokov do 18 rokov v súlade s organickým zákonom 5/2000 z 12. januára, ktorým sa upravuje trestná zodpovednosť maloletých osôb. Trestné konania vedené proti deťom ako páchateľom vedú špecializovaní sudcovia/prokurátori.

Za obhajobu práv maloletých osôb, ktoré sú uznané zákonom, je zodpovedná prokuratúra. Opatrenia, ktoré možno prijať voči mladistvým páchateľom vo veku od 14 do 18 rokov, sú stanovené v osobitnom zákone (organický zákon 5/2000 z 12. januára, ktorým sa upravuje trestná zodpovednosť maloletých osôb).

Keď má páchateľ menej ako 14 rokov, uvedený organický zákon, ktorým sa upravuje trestná zodpovednosť maloletých osôb, sa neuplatňuje, uplatňujú sa však osobitné články občianskeho zákonníka a ďalšie časti platných právnych predpisov.

• Vecami, na ktorých sa zúčastňujú deti ako obete alebo svedkovia, sa zaoberajú všeobecné súdy, osobitné záruky sú stanovené zákonom podľa veku detí, napríklad výpovede najviac zraniteľných detí vykonávajú špecializovaní psychológovia a zaznamenávajú sa, aby sa nemuseli opakovať na súde a v každom prípade sa predchádza vizuálnej konfrontácii medzi dieťaťom a údajným páchateľom.

• Občianske súdnictvo: Všeobecné občianske súdy (Juzgados de Primera Instancia) sa zaoberajú žalobami zo strany detí podľa občianskeho procesného práva, okrem toho existujú špecializované občianske súdy, ktoré sa zaoberajú výlučne rodinnými vecami, tzv. rodinné súdy (Juzgados de Familia).

Prokuratúra je oprávnená zúčastňovať sa na občianskoprávnych súdnych konaniach týkajúcich sa detí alebo osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ nie je pre ne určený opatrovník.

Aj keď maloleté osoby vo všeobecnosti nie sú spôsobilé samy začať občianskoprávne konanie, v zákone je stanovené, že ak opatrenie môže ovplyvniť ich záujmy a ak sú dostatočne vyspelé, mali by byť vypočuté a v každom prípade sa tak má stať, ak dosiahli 12 alebo viac rokov.

V prípade odluky alebo rozvodu súd v rámci konania vždy zváži záujem dieťaťa.

Administratívne konania týkajúce sa detí: ochrana dieťaťa, osvojenia, azyl, migrácia, zdravie, vzdelávanie, správne sankcie.

3. Právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom pri riešení vecí, ktoré sa týkajú detí

Vo všeobecnosti a pre všetky jurisdikcie je v organickom zákone 1/1996 z 15. januára o právnej ochrane maloletých osôb (LOPJM) stanovené, že na zabránenie oneskoreniam v konaniach, na ktorých sú zúčastnené maloleté osoby, sa v súdnom alebo správnom konaní uprednostní prítomnosť a vypočutie maloletých osôb na súde a bude sa pri tom konať primerane ich situácii a štádiu vývoja s pomocou v prípade potreby kvalifikovaných odborníkov alebo expertov, chrániť sa bude ich súkromie a použije jazyk, ktorý je pre nich zrozumiteľný, v prístupných formách a prispôsobených ich situácii pri rešpektovaní všetkých procesných záruk v plnom rozsahu.

• Trestnoprávne veci; platné právne a politické opatrenia sa líšia podľa okolností: dieťa ako obeť a dieťa ako páchateľ.
• Občianske súdnictvo: žalobcovia môžu požiadať súd o uloženie ochranného opatrenia. Vo všeobecnosti deti nemôžu požiadať súd o nariadenie ochranných opatrení vo vlastnom mene a potrebujú pomoc svojich zákonných zástupcov.

Keď sa deti zúčastňujú na rodinnoprávnych konaniach, ochranné opatrenia sa prijímajú vo všeobecnosti pred vynesením rozsudku, a to v záujme ovplyvnených detí, napr. starostlivosť o dieťa, výživné, návštevy, opatrenia finančnej podpory atď.

4. Podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti a záujem dieťaťa

Španielske právne predpisy obsahujú niektoré dôležité ustanovenia, ktorými sa posilňujú opatrenia na uľahčenie výkonu práv maloletých osôb a ustanovený je príslušný právny rámec týkajúci sa maloletých cudzincov, v ktorom sa uznáva, že takíto maloletí cudzinci, ktorí sa nachádzajú v Španielsku bez ohľadu na ich administratívne postavenie, majú právo na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby za rovnakých podmienok ako španielske maloleté osoby. Pokiaľ ide o maloleté osoby chránené verejnými subjektmi, uznanie ich poisteneckého stavu v súvislosti so zdravotníckou pomocou sa vykonáva ex officio.

Verejné orgány sú povinné zabezpečiť, aby zraniteľné skupiny, akými sú napríklad maloleté osoby bez sprievodu; deti, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu; deti so zdravotným postihnutím a tie, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania, detskej pornografie, obchodovania s ľuďmi, boli chránené a aby bolo zabezpečené dodržiavanie práv stanovených zákonom.

V organickom zákone (LOPJM) je ako hlavná zásada správneho opatrenia stanovená okrem iného ochrana detí pred všetkými formami násilia vrátane násilia v rodinnom prostredí, rodovo podmieneného násilia, obchodovania s ľuďmi a mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Ochrana detských obetí domáceho násilia je jedným z pilierov nového zákona o ochrane detí a dospievajúcich, ktorý bol uverejnený 28. júla 2015.

Právomoci v tejto oblasti prevzali úrady pre pomoc obetiam ako útvary pod ministerstvom spravodlivosti alebo autonómnych spoločenstiev. Tieto úrady individuálne posudzujú obete s cieľom identifikovať ich osobitné potreby ochrany a pomôcť obeti v právnej, psychologickej a sociálnej oblasti v záujme minimalizovania primárnej a zabránenia sekundárnej viktimizácii. Poskytujú sa osobitné služby na podporu detí.

Čo sa týka účasti detí na súdnych konaniach, v španielskych právnych predpisoch sa uznáva právo maloletých osôb na vypočutie v každom prípade bez diskriminácie z dôvodu veku, zdravotného postihnutia alebo akýchkoľvek iných okolností tak v rodinnom, ako aj v akomkoľvek inom správnom, súdnom alebo mediačnom konaní, ktoré je ovplyvnené a vedie k rozhodnutiu, ktoré má vplyv na ich osobnú, rodinnú alebo sociálnu sféru s náležitým zreteľom na ich názory v závislosti od ich veku a vyspelosti. Dieťa preto musí dostať informácie, ktoré umožnia uplatnenie tohto práva zrozumiteľným jazykom a v jednoduchej forme prispôsobenej ich situácii.

Vzhľadom na to, že zásada záujmu dieťaťa je prioritou, so zreteľom na: hmotné právo, všeobecnú zásadu výkladu a ako procesné pravidlo. Podľa španielskej legislatívy (LOPJM) sa vyžaduje, aby každé opatrenie bolo prijaté v záujme dieťaťa a aby bola zaručená predovšetkým ochrana súkromia dieťaťa.

Vo všeobecnosti platí, že záujem každého dieťaťa sa musí posúdiť a určiť individuálne pre každé dieťa, pričom sa zohľadnia všetky okolnosti, ktoré sa ho týkajú.

Vymedzenie záujmu dieťaťa a kritériá, na základe ktorých sa záujem dieťaťa určuje, sú upravené a podrobne opísané v článku 2 právneho predpisu LOPJM.

5. Monitorovanie výkonu rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Dieťa ako páchateľ: Konečným cieľom trestnoprávnych predpisov v prípade deti je ich opätovné začlenenie do spoločnosti. Toto opätovné začlenenie musia umožňovať výchovné opatrenia a špecializovaní pracovníci. Zabezpečenie spravodlivosti zohľadňujúcej potreby detí po súdnom konaní je vo veľkej miere v právomoci autonómnych spoločenstiev, ktoré majú primárnu zodpovednosť za takéto potrebné rehabilitačné opatrenia, komunitné služby alebo vzdelávanie.

Dieťa ako obeť: Deťom, ktoré sú obeťami trestných činov, sa poskytujú sociálne služby prispôsobené ich konkrétnemu prípadu.

Občianske súdnictvo:

Deti môžu byť stranami v občianskoprávnych súdnych konaniach, a preto sa im oznamuje každé súdne rozhodnutie a môžu sa domáhať výkonu súdneho rozhodnutia, všetky prostredníctvom svojich právnych zástupcov (keďže nemajú právnu spôsobilosť konať), pokiaľ nie sú emancipované.

Ako žalovaná strana: Deti môžu byť zodpovedné za porušenie zmlúv, ktoré uzavreli, pričom zodpovedajú vlastným majetkom.

6. Prístup k prostriedkom nápravy

Potrebné je poznamenať, že podľa španielskeho práva režim prístupu k zdrojom, ako napríklad opatrenia na zabezpečenie práv dieťaťa v prípade konfliktu záujmov s jeho rodičmi, je rovnaký vo všetkých jurisdikciách.

Trestné súdnictvo:

Prostriedok nápravy v prípade rozhodnutia nezačať trestné stíhanie: V Španielsku existuje veľmi široký právny rámec na ochranu obetí podľa veku, zákon 4/15.

Všetky deti majú právo dostať informácie, sťažovať sa, odvolať sa alebo na súdne mechanizmy preskúmania a na uplatnenie nároku na náhradu škody/odškodnenie počas trestného konania, v ktorom dieťa bolo obeťou, alebo po ňom. Každému dieťaťu, ktoré nemá prostriedky, bude uznané právo na bezplatnú právnu pomoc.

Občianske súdnictvo:

Na ochranu svojich práv a záruk dieťa môže:

• požiadať príslušný verejný subjekt o ochranu a poručníctvo,
• informovať prokurátora o situácii,
• podávať sťažnosti ombudsmanovi,
• požiadať orgány verejnej správy o dostupné sociálne zdroje,
• požiadať o právnu pomoc a vymenovanie súdneho obhajcu,
• predkladať individuálne sťažnosti Výboru pre práva dieťaťa.

V prípade konfliktu záujmov zákon stanovuje vymenovanie súdneho poručníka.

Na občianskych súdoch je možné vzniesť námietku proti správnym rozhodnutiam týkajúcim sa ochrany maloletých.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Španielsku (606 Kb)

1. Právna spôsobilosť maloletého

Maloletá osoba mladšia ako 18 rokov nemá podľa francúzskeho práva spôsobilosť na právne úkony. Pri výkone jej práv ju musia zastupovať jej zákonní zástupcovia (najčastejšie jej rodičia). Maloleté osoby sa musia podieľať s ohľadom na svoj vek a rozpoznávacie schopnosti na všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú a ktoré ich ovplyvňujú.

2. Prístup k vhodným postupom

Špecializovaní odborníci, najmä špecializovaní sudcovia súdu pre mladistvých, sú poverení vedením spisov maloletých osôb. Útvary súdnej ochrany mládeže (Protection judiciaire de la jeunesse) a oprávnené združenia môžu zasiahnuť počas konania, ktoré sa týka maloletého.

V zákone sa stanovilo, že záujmy maloletého môžu byť v rozpore so záujmami jeho rodičov. V takom prípade možno menovať nezávislú osobu ako správcu ad hoc.

V trestnom konaní má maloletá osoba právo poradiť sa so svojím advokátom bez toho, aby potrebovala povolenie od svojich rodičov. Právna pomoc sa poskytuje bezplatne. Advokát sa považuje za osobu zabezpečujúcu prvý prístup k informácii, plní úlohu sprievodcu a je ochrancom maloletej osoby. Môže požiadať o vynesenie rozsudku s vylúčením verejnosti, aby bola maloletá osoba umiestnená tak, aby nevidela obžalovaného, aby sa akékoľvek ďalšie lekárske vyšetrenie nahradilo opätovným preskúmaním spisu a aby sa neuskutočnili niektoré vyšetrovacie úkony (napríklad konfrontácia).

– Ak je maloletá osoba obvinená alebo podozrivá z trestného činu a ak sa nedodržalo jedno z jej práv, konanie a zadržanie možno zrušiť. Maloletú osobu (vo veku nad 10 rokov) možno zadržať pod dohľadom špeciálne vyškolených odborníkov na miestach vyhradených pre maloleté osoby.

– Ak je maloletá osoba svedkom v konaní, sudcovia a príslušníci justičnej polície berú do úvahy jej zraniteľnosť. Maloleté osoby vo veku do 16 rokov nie sú povinné zložiť prísahu.

– Maloletá obeť požíva osobitnú ochranu. Ak sa pripojí ku konaniu ako poškodená strana, môže žiadať náhradu za vzniknuté škody. Ak odsúdený obžalovaný nie je solventný, poškodená osoba môže dostať odškodnenie z Garančného fondu pre obete (podľa okolností), od Výboru pre odškodnenie obetí trestných činov (Commission d’indemnisation des victimes d’infractions – CIVI) a/alebo od Útvaru podpory pre obete trestných činov pri vymáhaní pohľadávok (Service d'Aide au Recouvrement des Victimes d'Infractions – SARVI).

V občianskoprávnom konaní musí byť maloletá osoba obvykle zastúpená svojím zákonným zástupcom. V prípade konfliktu záujmov medzi maloletým a rodičmi sa vymenuje správca. Rodičia majú pätnásť dní na podanie odvolania proti menovaniu správcu.

V určitých situáciách sa v zákone výslovne stanovuje, že maloletá osoba môže konať samostatne (hlavne ak ide o maloleté osoby vystavené riziku vo veci výchovnej pomoci, pokiaľ ide o žiadosti o vydanie potvrdenia o všeobecne známej skutočnosti s cieľom určiť rodičovstvo, žiadosti o vyhlásenie za plnoletého či žiadosti o stanovenie štátnej príslušnosti osamelých maloletých cudzincov).

3. Zákony a opatrenia na skrátenie lehôt v konaniach, ktoré sa týkajú maloletých osôb

V trestnom konaní môže štátny prokurátor nariadiť bezodkladné predloženie veci súdu pre mladistvých, aby sa pojednávanie uskutočnilo v lehote od desiatich dní do dvoch mesiacov. Tento postup možno uplatniť len vtedy, keď už nie je potrebné viesť vyšetrovanie skutkov, a v prípade konkrétnych trestných činov v závislosti od veku maloletého a uloženého trestu. Na druhej strane, skorší výsluch umožňuje štátnemu prokurátorovi nariadiť pojednávanie na súde pre mladistvých do jedného až troch mesiacov.

V občianskoprávnom konaní neexistuje osobitné ustanovenie na urýchlenie konaní na prvom stupni vo veciach, ktoré sa týkajú maloletých osôb, ale v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu súdu pre mladistvých sa v zákone stanovuje, že sa vec musí riešiť prednostne.

4. Osobitné mechanizmy a postupy podpory dieťaťa a najlepšieho záujmu dieťaťa

V súdnych konaniach, ktoré sa týkajú detí, sa berie do úvahy hlavne záujem maloletého dieťaťa. V zákone sa často pripomína, že sudca musí odôvodniť svoje rozhodnutia na základe hlavného kritéria, ktorým je ochrana záujmov maloletých detí. Musí zobrať do úvahy rodinnú, sociálnu a finančnú situáciu dieťaťa a vyjadrený názor. Neexistuje však žiadny predpísaný protokol ani dokument, v ktorých sa charakterizuje najlepší záujem dieťaťa.

V trestnom konaní regionálne úrady upozornia súdny orgán, ak je maloletá osoba zjavne obeťou týrania alebo ak sa predpokladá, že ňou je. Ak sa maloletá osoba stala obeťou sexuálneho zneužívania, štátny prokurátor musí bezodkladne informovať sudcu pre mladistvých a žiadať výchovnú asistenciu.

Povinnosti zachovávať služobné tajomstvo sa neuplatňujú na prípady týrania alebo chudoby maloletých. Na viaceré trestné činy spáchané na maloletých sa uplatňujú dlhšie premlčacie lehoty, ktoré začínajú plynúť až po tom, ako obeť dosiahne plnoletosť. Pojednávanie, ktoré sa týka obžalovanej maloletej osoby, sa musí konať neverejne. Zverejnenie akéhokoľvek obsahu pojednávania je zakázané.

V občianskoprávnom konaní je sudca pre mladistvých oprávnený konať v oblasti výchovnej asistencie, ak je maloletá osoba vystavená riziku. V Občianskom zákonníku sa okrem toho stanovuje široká právomoc pre sudcu rozhodujúceho v rodinných veciach, ktorý musí „venovať osobitnú pozornosť ochrane záujmov maloletých detí“.

5. Výkon rozhodnutí týkajúcich sa maloletých osôb

V trestnom konaní sa rodičia a advokát maloletej osoby priamo zúčastňujú na zavedení akéhokoľvek opatrenia. Niektoré opatrenia môže nariadiť sudca pre mladistvých alebo vyšetrujúci sudca počas fázy vyšetrovania (pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku od 10 do 18 rokov: opatrenia týkajúce sa umiestnenia, sledovanie na slobode, odškodnenie a denná činnosť; pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku od 13 do 18 rokov: vyšetrovacia väzba, súdny dohľad, domáce väzenie s elektronickým dohľadom).

Súd pre mladistvých môže rozsudkom nariadiť odovzdanie maloletej osoby vo veku 10 až 18 rokov rodine, odškodnenie, podmienečný odklad výkonu trestu, denné činnosti, opatrenia týkajúce sa umiestnenia, ako aj súdnu ochranu. Pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku od 13 do 18 rokov, súd môže navyše vydať napomenutie alebo vážne varovanie, nariadiť mediáciu pri odškodnení, dennú činnosť (ktorá môže v prípade maloletých vo veku 16 až 18 rokov pozostávať z verejnoprospešných prác), sledovanie na slobode alebo súdnu ochranu. Pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku od 10 do 18 rokov, možno vyniesť trest: zákazu navštevovať niektoré miesta, zákazu stretávať sa s niektorými osobami, umiestnenia, a v krajnom prípade, pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku nad 13 rokov, trest odňatia slobody (vo väzení v časti určenej pre maloletých alebo v špeciálnej väznici pre maloletých, pričom musia byť prítomní špeciálni vychovávatelia).

V občianskoprávnom konaní sú rozhodnutia vo veci výkonu rodičovských práv a povinností, výživného alebo ochrany maloletej osoby vystavenej riziku vykonateľné bezodkladne. V závislosti od rozpoznávacích schopností maloletej osoby dávajú vo viacerých prípadoch podnet na výkon rozsudku rodičia. V prípade konfliktu s rodičmi a v prípadoch, keď súd ešte nerozhodol o danej otázke (napríklad pri menovaní poručníka), bude za výkon opatrení, ktoré sú v záujme maloletej osoby, zodpovedať správca.

6. Osvojenie

Osvojenie prebieha v niekoľkých fázach: získanie súhlasu, vytvorenie väzby a nadviazanie vzťahu medzi dieťaťom a osvojiteľom a súdne konanie zakladajúce príbuzenský vzťah. Vo Francúzsku existujú dva druhy osvojenia: pestúnska starostlivosť (zachovanie pôvodného rodičovstva) a osvojenie (nahradenie rodičovstva vzťahom s adoptívnymi rodičmi, a to len pokiaľ ide o maloleté osoby vo veku do 15 rokov).

V oboch prípadoch je príslušný súd prvého stupňa a osvojenie sa môže vyhlásiť len vtedy, ak je v záujme maloletej osoby. Maloletá osoba vo veku nad 13 rokov musí súhlasiť so svojím osvojením.

Spravodlivosť pre deti vo Francúzsku (749 Kb)

Právna spôsobilosť detí

Deti v Chorvátsku majú právnu spôsobilosť (spôsobilosť mať práva a povinnosti) a spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť byť žalobcom alebo žalovaným v súdnom konaní). Deti nadobúdajú spôsobilosť vykonávať právne úkony (spôsobilosť uzatvárať zmluvy a vytvárať právne účinky, ktorú by obvykle nadobudli vo veku 18 rokov) len vtedy, ak sa zosobášia, stanú sa rodičmi (od veku 16 rokov), alebo uzatvoria pracovné zmluvy (od veku 15 rokov).

Prístup k osobitným konaniam

Tieto zúčastnené strany sa môžu zúčastniť na trestných konaniach týkajúcich sa detí:

• ombudsman pre deti (pravobranitelj za djecu),
• špecializovaní príslušníci polície v rámci ministerstva vnútra vyškolení na prácu s deťmi, ktoré sú obeťami trestného činu alebo páchateľmi,
• súdy pre mladistvých a sudcovia pre mladistvých v trestnom konaní, ktoré sa týka detí,
• prokurátori pre mladistvých v rámci prokuratúry,
• právnici, ktorí sa špecializujú na konania týkajúce sa detí, vymenovaní predsedom súdu zo zoznamu Chorvátskej advokátskej komory (Hrvatska odvjetnička komora) (obvykle ako obhajcovia),
• sociálni pracovníci, ktorí majú dôležitú úlohu v trestnom konaní, ktoré sa týka detí,
• špecializované kliniky a nemocnice pre deti,
• mnohé špecializované mimovládne organizácie, odborní asistenti, ktorí nie sú právnikmi, (na súdoch pre mladistvých a prokuratúre), dobrovoľníci atď.

Účasť detí alebo maloletých osôb (do veku 23 rokov) na súdnom konaní vo veciach, keď sú páchateľmi trestného činu, je upravená zákonom o súdoch pre mladistvých (Zakon o sudovima za mladež).

Mestské súdy (općinski sudovi) vedú občianskoprávne konania vrátane konaní, ktoré sa týkajú detí, pretože neexistujú žiadne osobitné súdy, ktoré by rozhodovali výlučne v sporoch týkajúcich sa detí a maloletých osôb. Mestské súdy sú zodpovedné v prvom stupni za rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa výživného, existencie alebo neexistencie manželstva, anulovania manželstva a rozvodu, určenia alebo spochybnenie otcovstva alebo materstva, ako aj práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a rodičovskej starostlivosti.

Strediská sociálnej starostlivosti (Centri za socijalnu skrb) sú verejné orgány, ktorých cieľom je chrániť a podporovať deti, pričom majú možnosť ovplyvňovať súdne rozhodnutia. Strediská sociálnej starostlivosti môžu mať v súdnom konaní právne postavenie strany alebo sa môžu zúčastňovať ako vedľajší účastníci konania. Keďže tieto strediská zohrávajú významnú úlohu pri ochrane detí v súdnych konaniach, majú rôzne možnosti na obhajovanie najlepšieho záujmu detí.

Ombudsman pre deti je nezávislý orgán, ktorý sa zodpovedá výlučne parlamentu, a jeho úlohou je ochrana, monitorovanie a presadzovanie práv a záujmu detí.

Neexistujú žiadne osobitné súdy ani inštitúcie zaoberajúce sa výlučne právami detí a maloletých osôb v správnom konaní. Existujúce správne súdy (upravni sudovi) majú všeobecnú právomoc na riešenie všetkých správnych sporov vrátane sporov týkajúcich sa detí a maloletých osôb.

Všetky príslušné orgány zapojené do trestných konaní týkajúcich sa detí alebo maloletých osôb v postavení žalovaných alebo obetí musia urýchlene konať, aby čo najskôr dokončili svoje činnosti. Podľa zákona o súdoch pre mladistvých (Zakon o sudovima za mladež) sú trestné konania proti mladistvým alebo mladým dospelým alebo konania vo veciach právnej ochrany detí naliehavé a musia sa realizovať bez zbytočného odkladu vrátane príslušných rozhodnutí. Súdne konania proti mladistvým páchateľom a vyšetrovania a postupy polície a prokurátorov sú naliehavého charakteru.

Oneskorenia pri výkone trestov uložených mladistvým sa musia minimalizovať a súdu prináleží, aby začal takéto konanie bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia a ak neexistujú žiadne právne prekážky jeho výkonu.

Konania, v ktorých sa má rozhodovať o osobných právach dieťaťa, sú naliehavé a prvé pojednávanie by sa malo uskutočniť do 15 dní odo dňa začatia konania. Rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa predbežných opatrení, rodičovskej starostlivosti a osobného vzťahu s dieťaťom a rozhodnutia týkajúce sa návratu dieťaťa sa majú vydať a doručiť do 30 dní odo dňa začatia konania. Súd druhého stupňa má vydať a doručiť rozhodnutie do 30 dní odo dňa doručenia odvolania.

V súlade s Trestným poriadkom (Zakon o kaznenom postupku) v prípade, keď je obeťou dieťa alebo maloletá osoba, táto osoba má právo byť vypočutá, vypovedať a zúčastniť sa na trestnom konaní. Deti a maloleté osoby majú okrem toho právo byť informované o relevantných skutočnostiach a navrhovať dôkazy týkajúce sa trestného činu a trestného konania a odvolať sa. Majú právo klásť otázky podozrivým, svedkom a znalcom počas zasadnutí súdu a predkladať svoje pripomienky a vysvetlenia týkajúce sa takejto výpovede.

V praxi odborníci zúčastňujúci sa na konaniach týkajúcich sa ochrany detí posudzujú najlepší záujem dieťaťa a môžu súdu navrhnúť opatrenie na ochranu dieťaťa. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je založené na zásadách a metódach práce sociálnych pracovníkov, psychológov, učiteľov a iných.

Na zabezpečenie súladu s Európskym dohovorom o výkone práv detí súd môže vymenovať osobitného zástupcu dieťaťa v prípadoch, keď nositeľ rodičovských práv a povinností nie je oprávnený zastupovať dieťa v dôsledku konfliktu záujmov. Takýto zástupca býva spravidla právnik s relevantnou praxou v konaniach týkajúcich sa detí. Osobitní zástupcovia môžu byť vymenovaní v určitých súdnych konaniach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody dieťaťa alebo maloletej osoby, rozvodu a osvojenia, ako aj vo veciach, ktoré sa týkajú ochrany osobných práv a záujmu dieťaťa.

Ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa je jednou zo zásad zakotvených v chorvátskej ústave, kde sa okrem iného uvádza, že rodičia nesú zodpovednosť za výchovu, blaho a vzdelávanie svojich detí a sú zodpovední za zabezpečenie práva svojich detí na úplný a harmonický osobný rozvoj. Podľa príslušných právnych predpisov musí štát venovať osobitnú pozornosť sirotám a maloletým osobám, ktoré rodičia zanedbávajú, pričom všetky osoby majú povinnosť chrániť deti a informovať príslušné orgány o prípadnej ujme spôsobenej deťom. Mladí ľudia, matky a osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na osobitnú ochranu pri práci. Každý by mal mať prístup k vzdelávaniu za rovnakých podmienok. Povinné vzdelávanie je bezplatné v súlade s právnym poriadkom.

Monitorovanie výkonu rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Chorvátsko prijalo zákon o výkone trestov uložených mladistvým, ktorí boli odsúdení za trestné činy a priestupky (Zakon o izvršavanju sankcija izrečenih maloljetnicima za kaznena djela i prekršaje).

Účelom tohto zákona je upraviť:

• podmienky vykonávania trestov uložených detským a maloletým páchateľom v trestnom konaní, najmä nápravné opatrenia, zadržiavanie v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých a bezpečnostné opatrenia, a
• podmienky vykonávania trestov uložených detským a maloletým páchateľom za priestupky.

Zástupcovia príslušného strediska sociálnej starostlivosti zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní náležitého zaobchádzania s detskými a maloletými páchateľmi.

Stredisko sociálnej starostlivosti je zodpovedné aj za predvolanie a poučenie detí o výkone každého nápravného opatrenia a poskytnutie všetkých potrebných informácií a podpory. Účelom nápravných opatrení je poskytnúť mladistvým páchateľom ochranu, starostlivosť, pomoc, dohľad a všeobecné alebo odborné vzdelávanie, a tým vplývať na ich výchovu, celkový osobnostný rozvoj a posilniť ich zmysel pre zodpovednosť, aby sa vyhli opätovnému páchaniu trestných činov.

Druhy nápravných opatrení: napomenutie zo strany súdu, osobitné povinnosti (napríklad: ospravedlnenie poškodenej strane, náprava škody spôsobenej trestným činom v rozsahu možnom pre dieťa, pravidelná školská dochádzka, pravidelná pracovná dochádzka, účasť na odbornej príprave na povolanie primerané schopnostiam a preferenciám dieťaťa, prijatie zamestnania a zotrvanie v ňom, využívanie príjmu dieťaťa pod dohľadom a po porade so správcom nápravného opatrenia, zapájanie sa do práce humanitárnych organizácií alebo činností v oblasti miestnej ochrany alebo ochrany životného prostredia, zdržanie sa návštev určitých miest, podujatí alebo spoločnosti niektorých osôb, ktoré majú na dieťa zlý vplyv, podstúpenie liečby alebo liečby závislosti od drog alebo iných závislostí so súhlasom zákonného zástupcu maloletej osoby, absolvovanie individuálnej alebo skupinovej psychosociálnej terapie v poradenskom centre, absolvovanie kurzov odbornej prípravy, zákaz opustiť miesto trvalého alebo dočasného pobytu na dlhší čas bez súhlasu strediska sociálnej starostlivosti, odoslanie do príslušného strediska vykonávajúceho skúšky vedenia vozidla na preverenie znalostí pravidiel cestnej premávky, zákaz priblíženia sa k obeti alebo obťažovania obete), mimoriadna starostlivosť a dohľad, mimoriadna starostlivosť a dohľad počas dennej starostlivosti v nápravnom zariadení, odoslanie do nápravnovýchovného ústavu, odoslanie do nápravného zariadenia, odoslanie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, odoslanie do osobitného nápravného zariadenia.

Trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých je osobitný druh zbavenia slobody, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia byť splnené na jeho uloženie, jeho trvanie a účel a obmedzenie trestu. Trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých možno uložiť starším detským páchateľom (maloleté osoby, ktorý mali v čase spáchania trestného činu vek najmenej 16, ale menej ako 18rokov), ak spáchali trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v dĺžke 3 rokov alebo viac, a ak vzhľadom na charakter a závažnosť trestného činu a vysokú mieru viny nápravné opatrenie nemôže byť opodstatnené.

Deti alebo maloleté osoby, ktoré nemajú právnu spôsobilosť, sú zastúpené svojimi právnymi zástupcami, ktorí ich informujú o rozhodnutiach súdu a výkone trestu.

Súdy majú počas postupu výkonu rozhodnutia právomoc ustanoviť ochranné opatrenia s cieľom ochrániť deti a maloleté osoby pred zbytočnou ujmou po mimosúdnom konaní. Tieto ochranné opatrenia sú: obmedzenie neprimeraného styku alebo obmedzený styk s rodičom, starým rodičom, bratom alebo sestrou (alebo nevlastným bratom alebo nevlastnou sestrou) dieťaťa alebo s jeho manželom/manželkou.

Prístup k prostriedkom nápravy

a) Trestné konanie

Všetky osoby majú právo odvolať sa proti rozsudku príslušného súdu v súlade s platnými ustanoveniami Trestného poriadku. Detské alebo maloleté obete trestného činu majú rovnako ako prokurátor, žalovaný a obhajca právo odvolať sa proti rozsudku súdu prvého stupňa. Poškodená strana sa môže odvolať proti súdnemu rozhodnutiu na základe rozhodnutia súdu týkajúceho sa nákladov na trestné konanie alebo nároku na odškodnenie. Ak však prokurátor prevzal trestné stíhanie od poškodenej strany a koná ako súkromný žalobca, môže sa odvolať na základe akejkoľvek skutočnosti, ktorou je možné súdne rozhodnutie spochybniť.

Všetky osoby, ktoré majú právo odvolať sa proti odsudzujúcemu rozsudku udelenému maloletej osobe, rozhodnutiu ukladajúcemu nápravné opatrenie maloletej osobe alebo rozhodnutiu o pozastavení konania, tak môžu urobiť do ôsmich dní od doručenia rozsudku alebo rozhodnutia. Obhajca alebo prokurátor, manžel/manželka, príbuzný v priamej línii, osvojiteľ, poručník, brat, sestra alebo pestún môžu podať odvolanie v prospech maloletej osoby aj proti jej vôli. Súd druhého stupňa môže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa uložením prísnejšieho trestu maloletej osobe len vtedy, ak je to navrhnuté v odvolaní.

b) Občianske súdne konanie

Deti a maloleté osoby, ktoré sú účastníkmi súdneho konania, majú právo podať sťažnosť, odvolanie alebo žalobu podľa všeobecných pravidiel stanovených v Občianskom súdnom poriadku (Zakon o parničnom postupku) a zákone o občianskoprávnej zodpovednosti (Zakon o obveznim odnosima).

Keďže deti vo všeobecnosti nemajú právnu spôsobilosť, ich rodičia alebo poručníci podnikajú konkrétne kroky v ich mene a na ich účet ako ich zákonní zástupcovia. Zákonný zástupca dieťaťa je oprávnený vykonať všetky procesné úkony v mene dieťaťa vrátane podania odvolania. Proti prvostupňovým rozhodnutiam súdov môžno podať odvolanie, pričom odvolaním sa pozastavuje výkon príslušného súdneho rozhodnutia. Odvolanie možno podať na základe závažného porušenia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nesprávneho alebo neúplného zistenia skutkového stavu a nesprávneho uplatnenia hmotného práva. Lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa je zvyčajne 15 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Osvojenie

Zákon o rodine (Obiteljski zakon) upravuje osvojenie ako osobitnú formu rodinnej a právnej starostlivosti a ochrany detí bez primeranej rodičovskej starostlivosti, čím sa vytvára trvalý vzťah medzi osvojiteľmi a dieťaťom a osvojiteľom sa priznávajú rodičovské práva a povinnosti. Osvojitelia musia byť chorvátski občania (vo výnimočných prípadoch môže ísť o zahraničných občanov, ak je to v osobitnom záujme dieťaťa) a mať vek aspoň 21 rokov a byť aspoň o 18 rokov starší ako osvojené dieťa. Dieťa si môžu spoločne osvojiť zosobášené páry alebo druh a družka, jeden manželský partner/druh/družka, ak je druhý manželský partner/druh/družka druhý rodič alebo osvojiteľ, a to so súhlasom druhého manželského partnera/druha/družky, alebo osoba, ktorá nie je zosobášená a nie je ani v nemanželskom partnerstve.

Osvojenie možno vykonať do osemnásteho roku života dieťaťa a dieťa môže byť osvojené, ak spĺňa právne požiadavky na osvojenie a ak je to v súlade s jeho blahom. Dieťa, ktoré dosiahlo vek 12 rokov, musí poskytnúť písomný súhlas s osvojením.

Konanie o osvojení vykonáva stredisko sociálnej starostlivosti v mieste trvalého alebo prechodného pobytu budúcich osvojiteľov.

Ak je osvojiteľ alebo dieťa cudzím štátnym príslušníkom, osvojenie možno uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva zodpovedného za sociálne zabezpečenie.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Na Cypre je minimálny vek trestnej zodpovednosti 14 rokov. Vo všetkých prípadoch minimálny vek, kedy žalobca môže samostatne podať žalobu na súd je 18 rokov.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

2.1. Trestné súdnictvo

Vo všeobecnosti dieťa nemá právnu spôsobilosť podať žalobu a žalobu môže preto podať len prostredníctvom svojich rodičov/opatrovníka.

Čo sa týka súdov, trestné veci, v ktorých je obeťou dieťa, riešia v súčasnosti všeobecné trestné súdy. Existujú však konkrétne zákony s osobitnými ustanoveniami zameranými na ochranu detských obetí/svedkov.

2.2. Občianske súdnictvo

V občianskoprávnom súdnom konaní neexistujú žiadne špecializované inštitúcie, ktoré sa zaoberajú deťmi.

2.3. Správne súdnictvo

Služby sociálneho zabezpečenia ministerstva práce, sociálnych vecí a sociálneho zabezpečenia poskytujú služby na ochranu a podporu detí v priebehu súdneho procesu. V prípade všetkých poskytovaných služieb a politík vykonávaných službami sociálneho zabezpečenia sa prihliada v prvom rade na záujem dieťaťa.

2.4. Zavedené právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom pri riešení vecí týkajúcich sa detí

Neexistujú žiadne lehoty týkajúce sa začatia alebo ukončenia občianskoprávneho súdneho kona­nia bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dospelú osobu.

V bežných občianskoprávnych veciach sa súdy snažia, pokiaľ je to možné, uprednostňovať veci týkajúce sa detí v prípadoch veľkej pracovnej záťaže. Akékoľvek požadované predbežné príkazy sa budú riešiť bez zbytočného odkladu.

2.5. Osobitné podporné mechanizmy pre deti

V občianskoprávnych súdnych konaniach nie sú zavedené žiadne opatrenia na zaistenie, aby boli priestory súdu vhodné pre deti a neposkytuje sa psychologická ani iná podpora, pokiaľ nie je diagnostikovaná konkrétna potreba takejto podpory.

Neexistujú žiadne právne predpisy, v ktorých by sa vyžadovalo, aby súdne zasadnutia boli prispôsobené tempu a pozornosti dieťaťa. Ak existujú snímky alebo iný materiál, ktoré sa majú predložiť na súde, ktoré by sa mohli považovať za škodlivé pre dieťa, sudca môže nariadiť, aby dieťa bolo odvedené zo súdnej siene. Jediným ochranným opatrením v prípade občianskoprávneho konania je vedenie konania s vylúčením verejnosti.

3. Multidisciplinárne aspekty

V prípadoch násilia v rodine služby sociálneho zabezpečenia spolupracujú so všetkými ďalšími príslušnými útvarmi na základe príručky o medzirezortnom postupe, ktorú schválila Rada ministrov v roku 2002. V prípadoch sexuálneho zneužívania detí služby sociálnej starostlivosti spolupracujú s ďalšími príslušnými útvarmi a zavedie sa multidisciplinárny prístup.

4. Vzdelávanie odborníkov

Cyperská policajná akadémia, ktorá je vzdelávacou inštitúciou cyperskej polície, poskytuje školenia v oblasti riešenia vecí týkajúcich sa mladistvých na všetkých úrovniach policajnej odbornej prípravy. Takéto školenia zamerané na vzdelávanie príslušníkov polície všetkých hodností sa poskytujú v základnom programe vzdelávania pre prijatých príslušníkov polície, v pokročilých kurzoch, ako aj v špecializovaných kurzoch.

Úradníci sociálnych služieb absolvujú počiatočné, ako aj priebežné vzdelávanie o záležitostiach týkajúcich sa detí, t. j. pohovor s dieťaťom, riešenie vecí týkajúcich sa detí atď.

Pokiaľ ide o sudcov na všeobecných občianskych a trestných súdoch, neexistujú žiadne požiadavky týkajúce sa zaobchádzania s deťmi v priebehu súdneho konania. Sudcovia sa vo všeobecnosti zúčastňujú na vzdelávacích seminároch a konferenciách na Cypre a v zahraničí, keď sú organizované.

5. Záujem dieťaťa

Vo veciach, keď súd potrebuje prijať rozhodnutie o záujme dieťaťa, súd môže zohľadniť správu vypracovanú sociálnymi službami, v ktorej sú uvedené nielen pripomienky úradníka sociálnych služieb, ale aj názory dieťaťa.

6. Monitorovanie rozhodnutí v konaniach týkajúcich sa detí

Očakáva sa, že zákon o mladistvých páchateľoch bude komplexne revidovaný s cieľom zabezpečiť konkrétne postupy v prospech detí a mladých ľudí. Týmto sa zlepší a posilní konanie týkajúce sa detí v prospech zabezpečenia záujmu dieťaťa.

7. Prístup k prostriedkom nápravy

Dieťa môže mať prístup k akejkoľvek sťažnosti, súdnemu odvolaniu alebo súdnemu preskúmaniu v rámci bežných postupov prostredníctvom svojho rodiča, zákonného poručníka alebo právneho zástupcu.

V prípade nárokov na náhradu škody/odškodnenie v priebehu trestného konania, v ktorom dieťa bolo obeťou, alebo po ňom, ak sa uplatňuje nárok na náhradu škody/odškodnenie, musí tento nárok v mene dieťaťa uplatniť jeho rodič alebo zákonný poručník. Pokiaľ ide o príkazy na odškodnenie obetí v rámci samotného trestného konania, všeobecné trestné súdy majú obmedzené právomoci.

V prípade konfliktu záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi/poručníkmi môže úrad sociálneho zabezpečenia umiestniť dieťa do starostlivosti riaditeľa služieb sociálneho zabezpečenia, ktorý je poručníkom dieťaťa, a považuje sa za potrebné prideliť dieťaťu právneho zástupcu.

8. Rodinný život

V Cyperskej republike existujú rôzne typy osvojenia:

• vnútroštátne osvojenia
• medzištátne osvojenia
• osvojenie dieťaťa manžela/manželky z predchádzajúceho manželstva.

Vo všetkých prípadoch osvojenia sa prihliada v prvom rade na záujem dieťaťa na základe článku 21 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí na Cypre (572 Kb)

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Podľa lotyšského práva osoby, ktoré dosiahli plnoletosť, t. j. vek 18 rokov, majú spôsobilosť na právne úkony v občianskom súdnom konaní. Prípady týkajúce sa maloletých osôb predkladajú súdu ich zákonní zástupcovia. Zákonnými zástupcami sú najčastejšie rodičia alebo poručníci dieťaťa.

V zákonom stanovených prípadoch sú maloleté osoby oprávnené uplatňovať si svoje občianske procesné práva samostatne. V takýchto prípadoch môžu byť zákonní zástupcovia prizvaní, aby pomohli maloletej osobe pri súdnom konaní. Je potrebné poznamenať, že deti majú právo slobodne vyjadrovať svoje názory a na tento účel prijímať a odosielať informácie každého druhu a majú aj právo byť vypočuté pri všetkých úkonoch alebo vo všetkých konaniach, ktoré sa ich týkajú. Ak je dieťa schopné sformulovať názor, treba naň prihliadať s ohľadom na vek a vyspelosť dieťaťa.

2. Prístup k upraveným súdnym konaniam

Práca súdov je organizovaná tak, aby sa zabezpečilo, že prípady týkajúce sa ochrany práv a záujmov dieťaťa sa prejednajú ako naliehavé.

V prípadoch, ktoré sa týkajú dieťaťa, napr. rozvodové konanie, určenie rodičovstva dieťaťa a podobne, zákon ponecháva široký priestor na sprístupnenie dôkazov. Na objasnenie názorov dieťaťa a ich predloženie súdu sa spravidla privoláva príslušný obecný orgán, čiže súd pre rodinné veci zložený z osobitne vyškolených odborníkov, ktorí objasňujú názory dieťaťa v známom prostredí.

3. Multidisciplinárne aspekty

Ochrana práv detí sa realizuje v spolupráci s rodinou, ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, verejnými organizáciami a inými fyzickými a právnickými osobami.

Spoluprácu medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy vo veciach ochrany práv detí a rodinných práv, ktorá patria do ich pôsobnosti, koordinuje v súlade so zákonom o ochrane práv detí ministerstvo sociálnej starostlivosti.

Lotyšsko má osobitný postup (nariadenie vlády č. 545 z 12. septembra 2017 o inštitucionálnej spolupráci v oblasti ochrany práv detí), ktorým sa radi organizácia spolupráce medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy a mimovládnymi organizáciami v tejto oblasti. Organizuje sa s pomocou poradných kolegiálnych skupín vytvorených v obciach a Rady pre spoluprácu v záležitostiach týkajúcich sa detí (Bērnu lietu sadarbības padomes). Skupiny pre spoluprácu okrem iného skúmajú jednotlivé prípady týkajúce sa možného porušovania práv detí v prípadoch, keď sú potrebné urýchlené kroky a spolupráca medzi viacerými inštitúciami a keď situáciu nedokáže vyriešiť jediná inštitúcia alebo sa ukázalo, že je nemožné ju vyriešiť dlhší čas.

4. Odborná príprava špecialistov

V právnych predpisoch sa stanovia široké spektrum odborníkov (sudcov, prokurátorov, právnikov, súdnych úradníkov a súdnych psychológov), ktorí posudzujú duševný stav dieťaťa, spolu s certifikovanými notármi, príslušníkmi polície, ktorí pracujú s deťmi, atď. – ktorí musia získať odborné znalosti v oblasti ochrany práv detí. Odbornú prípravu pre sudcov v záležitostiach týkajúcich sa práv detí organizuje ministerstvo spravodlivosti.

5. Záujem dieťaťa

Podľa zákona o ochrane práv detí majú práva a záujmy dieťaťa prednosť pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa dieťaťa. V Lotyšsku sa musia pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí, ktoré vykonávajú orgány ústrednej štátnej správy alebo miestnej samosprávy, verejné organizácie, iné fyzické alebo právnické osoby, súdy a iné orgány presadzovania práva, prioritne rešpektovať práva a záujmy dieťaťa.

Všetky fyzické a právnické osoby musia chrániť najlepší záujem dieťaťa pri všetkých činnostiach a rozhodnutiach, ktoré sa tohto dieťaťa priamo alebo nepriamo dotýkajú alebo ho môžu ovplyvniť. Pri určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa by malo byť cieľom nájsť udržateľné riešenie situácie dieťaťa s náležitým zreteľom na osobitnú situáciu, pričom sa náležite zohľadnia kritériá stanovené zákonom.

6. Monitorovanie a výkon rozhodnutí v súdnych konaniach týkajúcich sa detí

Len čo rozsudok týkajúci sa práv a záujmov dieťaťa nadobudne právoplatnosť alebo je okamžite vykonateľný, ale nevykoná sa, zákonný zástupca dieťaťa môže súdnemu úradníkovi predložiť exekučný titul. Podrobnosti o rozsudku súd neposiela dieťaťu osobne. Predpokladá sa, že rodičia alebo poručník dieťaťa ako zákonný zástupca konajúci v najlepšom záujme dieťaťa vysvetlia rozsudok súdu dieťaťu s ohľadom na jeho schopnosť porozumieť mu a oznámia dieťaťu potrebné informácie o pokroku dosiahnutom pri výkone rozhodnutia. Súdny úradník v prípade potreby pri výkone rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa starostlivosti a práva styku spolupracuje so súdom pre rodinné veci a vydáva pokyny na poskytnutie informácií potrebných na výkon rozhodnutia a na účasť na exekučnom konaní.

7. Prístup k právnym prostriedkom nápravy

V občianskoprávnom konaní veci týkajúce sa maloletých osôb vedú ich zákonní zástupcovia, ktorými sú spravidla rodičia alebo poručníci dieťaťa. Ak zákon umožňuje maloletým osobám vykonávať svoje občianske procesné práva samostatne, prizvú sa aj ich zákonní zástupcovia.

Stanovuje sa dodatočný nástroj ochrany pre deti z prostredia, kde sa vyskytuje rodinné násilie. Ak je dieťa terčom násilia alebo nátlaku, návrh na ochranu v najlepšom záujme dieťaťa môže podať nielen jeden z rodičov alebo poručník dieťaťa, ale aj súd pre rodinné veci alebo prokurátor. To znamená, že ak zákonný zástupca dieťaťa z akéhokoľvek dôvodu nechráni práva dieťaťa, možno podať návrh na súd prostredníctvom niektorého z uvedených príslušných orgánov. Je potrebné poznamenať, že o ochranu pred násilím možno požiadať v ktorejkoľvek fáze občianskoprávneho konania, a to aj pred podaním žaloby.

8. Postup osvojenia vrátane medzinárodného osvojenia

V Lotyšsku môžu byť maloleté osoby osvojené, ak je to v ich najlepšom záujme. Právne základy pre osvojenie sú stanovené v občianskom práve. Postup osvojenia je stanovený nariadením vlády. Osvojenie schvaľuje súd. Dieťa si možno osvojiť, ak bolo pred schválením osvojenia zverené do starostlivosti a pod dohľad osvojiteľa a poručnícky a opatrovnícky ústav zriadený miestnym orgánom (súdom pre rodinné veci) zistil, že dieťa a osvojiteľ si navzájom rozumejú a existuje dôvod domnievať sa, že osvojenie povedie k vzniku plnohodnotného vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Dieťa, ktoré dovŕšilo vek 12 rokov, musí dať osobný súhlas s osvojením.

Osoba, ktorá si chce osvojiť dieťa, musí podať príslušnú žiadosť na súd pre rodinné veci. Súd pre rodinné veci vykoná v adoptívnej rodine vyšetrovanie v súlade s postupom osvojenia s cieľom zistiť vhodnosť na osvojenie dieťaťa. Dieťa môže byť rozhodnutím súdu pre rodinné veci umiestnené do adoptívnej rodiny.

V zákonom stanovených prípadoch a v súlade so zákonom stanovenými postupmi je možné medzištátne osvojenie vo vzťahu k cudziemu štátu, ktorý je viazaný Haagskym dohovorom z 29. mája 1993 o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach a Dohovorom o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, s ktorým Lotyšsko uzatvorilo bilaterálnu zmluvu vymedzujúcu špecifiká vzájomnej justičnej spolupráce v oblasti zahraničného osvojenia. Medzištátne osvojenie vo vzťahu k cudziemu štátu sa môže uskutočniť po tom, ako Komisia pre zahraničné osvojenia (Ārvalstu adopcijas komisijas) vydá stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že proces medzištátneho osvojenia je v súlade so zásadami ochrany práv dieťaťa stanovenými v tomto zákone a že je v najlepšom záujme dieťaťa.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

V Luxembursku je minimálny vek, keď žalobca môže samostatne podať žalobu na súd, 18 rokov pre všetky oblasti práva. Výnimka existuje v prípade emancipovaných detí, ktoré môžu podať sťažnosť vo svojom vlastnom mene.

V Luxembursku sa trestnými činmi spáchanými deťmi pod hranicou minimálneho veku trestnej zodpovednosti zaoberá špecializovaný súdny systém. Minimálny vek trestnej zodpovednosti v Luxembursku je 18 rokov. Z tohto dôvodu dieťa mladšie ako 18 rokov podľa luxemburského právneho systému nepácha „trestné činy“; pácha skôr „činy kvalifikované ako trestné činy“, v prípade ktorých zodpovedá za uplatňovanie opatrení v oblasti ochrany, starostlivosti a/alebo vzdelávania súd pre mladistvých ako špecializovaná jurisdikcia.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

Občianskoprávne veci sa okrem niektorých záležitostí týkajúcich sa ochrany rodiny a detí riešia na občianskych súdoch. V oblasti správneho súdnictva neexistujú žiadne špeciálne rodinné súdy a súdy pre mladistvých. Správne súdy preskúmavajú len rozhodnutia v oblasti azylu a migrácie.

• Súd pre mladistvých, ktorý je špecializovaným súdom, má právomoc zaoberať sa deťmi ako podozrivými a páchateľmi a má tiež právomoc nariadiť ochranné opatrenia pre deti, ktoré potrebujú pomoc a ochranu. Súd pre mladistvých (Tribunal de la jeunesse) prijíma opatrenia v oblasti vzdelávania a ochrany. Deti ako podozriví/páchatelia sa nepovažujú za páchateľov, ale za deti, ktoré potrebujú ochranu a pomoc. Na základe toho sa trestné právo ako také na deti neuplatňuje.
• Sekcia „ochrany mladistvých“ úradu prokuratúry sa vo všeobecnosti zaoberá všetkým, čo ovplyvňuje deti a ich rodiny. Keď sú detské obete účastníkmi súdneho konania, prokurátori úzko spolupracujú so sekciou „ochrany mladistvých“ v justičnej polícii.
• Luxembursko má súd pre mladistvých, ktorý sa ako špecializovaný súd zaoberá riešením záležitostí týkajúcich sa ochrany dieťaťa. Na súdoch pre mladistvých pôsobia špecializovaní sudcovia. Sudcovia pre mladistvých majú právomoc presadzovať zákony týkajúce sa ochrany mladistvých. Sudca pre rodinné veci má právomoc zaoberať sa vecami týkajúcimi sa rodičovských práv a povinností. Sudca pre rodinné veci vykonáva aj dohľad nad prácou právnych zástupcov alebo poručníkov. V rámci tejto úlohy môže sudca pre rodinné veci požiadať právnych zástupcov alebo poručníkov dieťaťa, ako aj samotné dieťa o vysvetlenie.

3. Právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom pri riešení vecí, ktoré sa týkajú detí

Nie sú zavedené osobitné ustanovenia na zabezpečenie, aby sa občianskoprávne súdne konania, ktoré sa týkajú detí, konali bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o procesné lehoty, uplatňujú sa všeobecné pravidlá (pravidlá, ktoré sa uplatňujú na dospelých). Tieto pravidlá sa líšia v závislosti od súdu, ktorý o veci pojednáva.

4. Podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti a záujem dieťaťa

• Osoby zahŕňajúce dospelých aj deti môžu získať bezplatné právne informácie z právnej informačnej služby.

Táto služba môže dieťaťu poskytnúť podporu pri prístupe k právnym prostriedkom nápravy. Dieťaťu môže pomáhať aj advokát.

• Význam pojmu „záujem dieťaťa“ nie je vymedzený v platných právnych predpisoch.

Posúdenie záujmu dieťaťa patrí do právomoci sudcov. Sudcovia môžu pri posudzovaní záujmu dieťaťa zohľadniť viaceré faktory vrátane napríklad blaha dieťaťa, sociálnych faktorov atď. Napriek platnej právnej požiadavke môže súd zohľadniť názory dieťaťa pri stanovení jeho záujmu. Dieťa môže vyjadriť svoje názory počas vypočutia v občianskych veciach, napríklad v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností.

Všetky súdy konajú v súlade s medzinárodnými právnymi nástrojmi, napríklad s Európskym dohovorom o výkone práv detí a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

5. Monitorovanie výkonu rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Deti samotné sa nemôžu domáhať výkonu rozhodnutia súdu. Toto právo vykonáva v ich mene ich právny zástupca.

Ak bolo vydané rozhodnutie proti dieťaťu, ktoré je žalované, výkon rozhodnutia sa musí uskutočniť na majetku dieťaťa. Žalované deti, ktoré si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu, nemôžu byť podrobené donucovaciemu opatreniu obmedzenia slobody.

Vo veciach ochrany dieťaťa sa samotné dieťa, ktoré zastupuje advokát, môže domáhať výkonu rozhodnutia súdu.

6. Prístup k prostriedkom nápravy

Dieťa, ktoré chce podať sťažnosť, odvolanie alebo požiadať o súdne preskúmanie na všeobecnom súde, musí byť zastúpené svojím právnym zástupcom. Výnimka sa uplatňuje v prípade emancipovaných detí, ktoré môžu podať sťažnosť vo vlastnom mene.

Keďže právny zástupca dieťaťa zastupuje dieťa a vykonáva všetky úkony v jeho mene, môže predkladať podania alebo odvolania bez súhlasu dieťaťa. Súd môže vymenovať administrátora ad hoc, ak existuje konflikt záujmov medzi rodičmi a dieťaťom.

Aj proti rozhodnutiam, ktoré prijal súd pre mladistvých, sa dieťa môže odvolať s pomocou advokáta.

7. Inštitúcie zodpovedné za podporu detí:

• Office national de l’enfance (ONE)
• Service d’assistance sociale (SCAS) – Service de la protection de la jeunesse (SPJ)
• Ombudsman fir Kanner a Jugendlecher (OKaju)

8. Osvojenie

V Luxembursku je osvojenie prístupné pre všetkých obyvateľov s bydliskom v Luxembursku bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú štátnymi príslušníkmi, ako aj pre iné osoby, ako sú obyvatelia Luxemburska, ktoré si želajú osvojiť si osobu s bydliskom v Luxembursku.

Požiadavky na osvojenie sa riadia vnútroštátnym právom štátu osvojiteľa(-ov).

V prípade osvojenia dvoma manželskými partnermi, ktorí nemajú rovnakú štátnu príslušnosť alebo sú bez štátnej príslušnosti, rozhodným právom je právo štátu ich spoločného obvyklého pobytu v čase podania žiadosti.

V prípade osvojencov sa uplatňujú právne predpisy ich krajiny pôvodu, pokiaľ sa im na základe ich plánovaného osvojenia nepriznáva štátna príslušnosť osvojiteľa. Ak normy právomoci nie sú v súlade, o osvojení sa právoplatne rozhodne na základe postupu stanoveného podľa práva krajiny, v ktorej došlo k osvojeniu.

Každá osoba, ktorá si želá osvojiť dieťa, sa musí najskôr obrátiť na ministerstvo národného vzdelávania, detí a mládeže (MENJE), kde podá žiadosť o osvojenie. Pred posúdením vhodnosti žiadateľov na osvojenie žiadatelia absolvujú „prípravný kurz na osvojenie“.

Maison de l’adoption je poradenská služba pre oblasť osvojenia pre osoby, ktoré sa zaujímajú o osvojenie (potenciálni osvojitelia, osvojenci, adoptívne rodiny, odborníci zúčastnení na osvojení).

Poskytuje podporu počas a po skončení postupu osvojenia prostredníctvom personalizovaných konzultácií.

Postup osvojenia v Luxembursku pozostáva z viacerých fáz.

Odkaz na právne predpisy

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v Luxembursku (v angličtine a vo francúzštine) (989 Kb)

Existujú rôzne vymedzenia toho, čo sa podľa práva považuje za „dieťa“ (právna spôsobilosť dieťaťa) v maltskom právnom rámci.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Na Malte je minimálny vek trestnej zodpovednosti 14 rokov. Vo všetkých prípadoch minimálny vek, kedy žalobca môže samostatne podať žalobu na súd je 18 rokov.

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

V prípade mladistvých páchateľov súd pre mladistvých predstavuje špecializovaný súd, ktorý sa zaoberá maloletými osobami v trestnej oblasti. Vypočúvanie detských obetí sa uskutočňuje prostredníctvom videospojenia. Občianskoprávne konanie: Maloleté osoby mladšie ako osemnásť rokov samotné nemôžu podať žalobu alebo byť žalované, môže sa tak stať jedine prostredníctvom rodiča, tútora, kurátora alebo poručníka. V súdnych konaniach týkajúcich sa rozluky alebo rozvodu osôb súd však v priebehu konania vždy posudzuje záujem dieťaťa. K správnym súdnym konaniam týkajúcim sa detí patrí: ochrana detí, osvojenia, zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, žiadatelia o azyl bez sprievodu a deti v konaní o azyle.

3. Právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom pri riešení vecí, ktoré sa týkajú detí

Platné právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom v riešení prípadov týkajúcich sa detí sa líšia v závislosti od okolností: trestné veci: dieťa ako obeť a dieťa ako páchateľ, občianskoprávne veci v rodinných veciach – zohľadňuje sa záujem dieťaťa. Ak ide o správne veci týkajúce sa maloletých osôb v súvislosti s vydávaním príkazov na starostlivosť, tieto veci sa riešia na súde pre mladistvých, ktorý je špecializovaným súdom.

4. Podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti a záujem dieťaťa

Maltské právo neobsahuje žiadne všeobecné pravidlo, ktoré špecifikuje podmienky, za ktorých má byť zraniteľné dieťa vypočuté vo všetkých jednotlivých existujúcich trestných alebo správnych konaniach. Právne predpisy sú obsiahnuté v rôznych štatútoch a postupoch uplatňovaných súdnymi alebo kvázisúdnymi orgánmi, ktoré vedú príslušné správne a trestné konania v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Na Malte môže každé dieťa poskytnúť svedeckú výpoveď, nevyhnutné však je, aby súd bol presvedčený o tom, že detský svedok rozumie tomu, že nie je správne poskytnúť krivú výpoveď.

5. Monitorovanie výkonu rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Monitorovanie a výkon rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí, závisí od typu veci, podľa maltského práva sa trestné právo uplatňuje nasledovne: vynesenie rozsudku, príkazy na starostlivosť, probačné príkazy a podmienečné prepustenie. Rozhodnutia v rámci občianskoprávnych konaní týkajúce sa detí ako žalobcov alebo obžalovaných sa vykonávajú rovnakým spôsobom ako rozhodnutia týkajúce sa dospelých ako žalobcov alebo obžalovaných. Pokiaľ ide o správne konanie podľa maltského práva, deti nemôžu podať žalobu alebo byť žalované, môže sa tak stať jedine prostredníctvom rodiča vykonávajúceho rodičovské práva a povinnosti alebo v prípade neprítomnosti takéhoto rodiča prostredníctvom tútora alebo kurátora. Veci týkajúce sa ochrany detí môže iniciovať právne oddelenie inštitúcie Agenzija Appogg alebo súkromný advokát.

6. Prístup k prostriedkom nápravy

Podľa maltského práva v trestnoprávnom konaní detské obete nemajú žiadne osobitné právo, toto právo vyplýva zo samotných právnych predpisov a vzťahuje sa na všetky obete, či už ide o dieťa alebo dospelého. Pokiaľ ide o občianskoprávne konanie/správne konanie, dieťa môže mať prístup k akémukoľvek mechanizmu podávania sťažností, odvolaní alebo súdneho preskúmania prostredníctvom rodiča, tútora, kurátora alebo poručníka. Počas sporového konania medzi nositeľmi rodičovských práv pred rodinným súdom je možné vymenovať právneho zástupcu pre deti, aby zastupoval záujmy dieťaťa.

7. Osvojenie

Postup osvojenia na Malte pozostáva z viacerých fáz.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí na Malte (366 Kb)

V rakúskom občianskom súdnom poriadku sa stanovujú všeobecné zásady pre výsluch maloletých osôb, t. j. osôb mladších ako 18 rokov, v občianskoprávnom konaní. Tieto zásady slúžia na osobitnú ochranu maloletých osôb pred stresujúcimi situáciami pri výsluchu. V prípade maloletých osôb možno na požiadanie alebo z úradnej moci od výsluchu úplne alebo čiastočne upustiť, ak samotný výsluch ohrozuje najlepšie záujmy maloletej osoby, pričom sa zohľadňuje duševná vyspelosť maloletej osoby, predmet výsluchu a blízky vzťah medzi maloletou osobou a účastníkmi konania, a jej ochranu nemožno dosiahnuť inak. V prípade, že už samotný výsluch za prítomnosti účastníkov konania alebo ich zástupcov ohrozuje najlepší záujem maloletej osoby, môže sa uskutočniť samostatný, t. j. priestorovo oddelený výsluch, v prípade potreby za účasti vhodných odborníkov. Ak je to v záujme maloletej osoby, pri výsluchu musí byť prítomná osoba, ktorej dôveruje. Ak má predmet občianskoprávneho konania vecnú súvislosť s trestným konaním a ak má byť v občianskoprávnom konaní vypočutá maloletá obeť tohto trestného konania, t. j. osoba, ktorá ešte nedosiahla vek 14 rokov, musí byť vykonaním výsluchu poverený vhodný znalec. Výsluch v rámci verejného pojednávania sa môže v prípade potreby uskutočniť aj s vylúčením verejnosti.

Trestné konanie proti mladistvým v Rakúsku

Trestný čin mladistvého je čin, ktorý spáchala osoba vo veku od 14 do 18 rokov [§ 1 ods. 1 č. 2 a 3 zákona o súdoch pre mladistvých (Jugendgerichtsgesetz – JGG)].

Trestné činy spáchané mladistvými mladšími ako 14 rokov sú vyňaté z trestného stíhania. V reakcii na takéto činy môže opatrovnícky súd/rodinný súd prijať len opatrenia na zaistenie a podporu osobného rozvoja maloletej osoby [§ 4 ods. 1 JGG].

Mladistvý (t. j. osoba vo veku od 14 do 18 rokov), ktorý spácha trestný čin, nie je trestne stíhaný ani v prípade, že:

1. z určitých dôvodov nie je dostatočne zrelý na to, aby chápal protiprávnosť daného činu alebo aby podľa toho konal; alebo

2. spácha trestný čin vo veku menej ako 16 rokov, ak sa nedopustil hrubej nedbanlivosti a neexistujú žiadne osobitné dôvody, pre ktoré je potrebné uplatniť trestné právo mladistvých, aby sa mladistvému zabránilo v páchaní trestnej činnosti.

Hlavnou zásadou trestného práva pre mladistvých, ktorá je zakotvená predovšetkým v JGG, je zabrániť páchateľom v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a tak im pomôcť, aby sa z nich stali zodpovední občania dodržiavajúci zákon [§ 5 ods. 1 JGG]. Niektoré procesné ustanovenia JGG a určité obmedzenia závažnosti sankcií sa vzťahujú aj na osoby vo veku od 18 do 21 rokov, ktoré sa považujú za „mladých dospelých“ [§ 1 ods. 5 a § 19 JGG].

V konaniach proti mladistvým páchateľom a vo väčšine konaní proti mladým dospelým sa spravidla znižuje maximálna dĺžka trestu odňatia slobody a maximálna výška pokuty, ktorá sa vypočítava na základe denných sadzieb, na polovicu. Minimálna výška trestu nie je stanovená. Peňažné pokuty vypočítané podľa príslušnej hodnoty, prospechu alebo škody vrátane náhrady hodnoty a konfiškácie možno uložiť len vtedy, ak neohrozujú ďalší vývoj obvineného [§ 5 ods. 4, 5 a 6 JGG].

Mladiství a mladí dospelí páchatelia nemôžu byť odsúdení na doživotie. Trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie, a trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na desať až dvadsať rokov, sa trestá odňatím slobody na jeden rok až pätnásť rokov v prípadoch, keď mladistvý spáchal trestný čin vo veku 16 a viac rokov, a v iných prípadoch odňatím slobody na jeden rok až desať rokov [§ 5 ods. 2 JGG]. Trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na desať až dvadsať rokov, sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až desať rokov [§ 5 č. 3 JGG].

Rakúske trestné konanie proti mladistvým, ktoré možno označiť za „procesnú dekriminalizáciu“, umožňuje upustiť od trestného stíhania alebo sa ho vzdať. Prokuratúra musí upustiť od trestného stíhania mladistvého páchateľa, ak je za trestný čin možné uložiť len peňažnú pokutu alebo trest odňatia slobody do piatich rokov a ďalšie opatrenia sa nezdajú byť potrebné na to, aby sa mladistvému páchateľovi zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Ak mal však trestný čin za následok smrť osoby, údajný páchateľ musí byť stíhaný vždy [§ 6 ods. 1 JGG]. Za rovnakých podmienok musí súd po začatí prípravného konania alebo podaní obžaloby uznesením prerušiť konanie o trestnom čine až do skončenia hlavného pojednávania [§ 6 ods. 3 JGG].

Ak sa ukáže, že je potrebné údajného páchateľa formálne poučiť o protiprávnej povahe určitých činov, ako je sú činy, ktoré sú predmetom trestného oznámenia, a o ich možných následkoch, na žiadosť prokuratúry tak musí urobiť opatrovnícky súd [§ 6 ods. 2 JGG].

Okrem toho musí prokuratúra ponúknuť obvinenému opatrenia zamerané na odvrátenie za všeobecnej podmienky, že zavinenie páchateľa sa nepovažuje za závažné, trestný čin nemal za následok smrť osoby a zdá sa, že na to, aby sa obvinenému zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nie je potrebné potrestanie.

Existujú štyri formy opatrení zameraných na odvrátenie: zaplatenie peňažnej pokuty (§ 200 StPO), verejnoprospešné práce (§ 201 a 202 StPO), skúšobná doba v spojení s asistenciou probačného úradníka a podmienkami (§ 203 StPO) a mediácia (§ 204 StPO). Za rovnakých podmienok môže súd ukončiť trestné konanie aj odklonom.

Ďalšou možnou reakciou je rozhodnutie o vine bez uloženia trestu [§ 12 JGG] alebo s výhradou trestu [§ 13 JGG]. Súčasťou podmienok môžu byť podmienky, probačná služba a súdne príkazy.

Podľa § 12 JGG by mal súd upustiť od odsúdenia, ak má byť mladistvému páchateľovi uložený len mierny trest a možno predpokladať, že samotný trest je dostatočný na to, aby páchateľa odradil od spáchania ďalších trestných činov.

Podľa § 13 JGG nemožno v skúšobnej dobe od jedného do troch rokov uložiť trest za trestný čin spáchaný mladistvým, ak možno predpokladať, že odsúdenie a hrozba trestu ako také alebo v spojení s inými opatreniami sú vhodné na to, aby páchateľa odradili od spáchania ďalších trestných činov.

Katalóg súdnych reakcií na trestnú činnosť mladistvých dopĺňa možnosť podmienečného alebo nepodmienečného odsúdenia.

Ak sa ukáže, že je potrebné formálne poučiť obvineného o protiprávnej povahe určitých činov, ako sú činy, ktoré sú predmetom trestného oznámenia, a o ich možných následkoch, na žiadosť prokuratúry tak musí urobiť poručnícky súd [§ 6 ods. 2 JGG].

Aby sa predišlo negatívnym dôsledkom najmä krátkodobého odňatia slobody, vyšetrovacia väzba by sa mala ukladať len vtedy, ak je nevyhnutná a nemožno reagovať inak. Vyšetrovaciu väzbu nemožno uložiť za menej závažné trestné činy.

Prokurátori a sudcovia sú povinní pravidelne skúmať, či je vyšetrovacia väzba nevyhnutná. Z tohto dôvodu a s cieľom preskúmať iné možnosti postupu sa musia uskutočniť konferencie za účasti sociálnej siete mladistvého páchateľa (konferencia sociálnej siete), aby sa predišlo vyšetrovacej väzbe.

Okrem toho sa takmer v každom prípade musí vykonať individuálne posúdenie (posúdenie mladistvého), pri ktorom by sa mali zohľadňovať najmä osobnosť a vyspelosť, ekonomické, sociálne a rodinné zázemie vrátane prostredia a osobitná potreba ochrany mladistvého páchateľa.

V neposlednom rade rakúske trestné právo pre mladistvých zabezpečuje, aby sudcovia a prokurátori, ktorí sa zaoberajú trestným konaním proti mladistvým, mali v tejto oblasti osobitné kompetencie a účinný prístup k špeciálnej odbornej príprave.

Súhrnne možno povedať, že „nástroje“ rakúskeho zákona o súdoch pre mladistvých umožňujú čo najlepšie rozhodovanie prokurátorov a sudcov v trestnom konaní proti mladistvým páchateľom a zabezpečujú maximálne množstvo opatrení restoratívnej justície.

Transpozíciou smernice o trestnom konaní proti mladistvým [smernica (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 11.5.2016, s. 1 a nasl.)] do vnútroštátneho práva sa takisto zabezpečuje, aby boli mladiství aktívne zastúpení právnym zástupcom už od prvého policajného výsluchu (ustanovenie platné bez výnimky v trestnom konaní o trestnom čine). Okrem toho sa výsluch políciou a inými orgánmi presadzovania práva musí zaznamenávať audiovizuálne, ak je to vhodné (najmä ak nie je prítomný právny zástupca), pričom práva mladistvého obvineného na informácie sa rozšírili v súlade s ustanoveniami smernice o trestnom konaní proti mladistvým. Ostatnými ustanoveniami smernice o trestnom konaní proti mladistvým sa ustanovujú práva, ktoré sa v podstate už uvádzali v JGG.

• Práva maloletých obetí v trestnom konaní:

V rakúskom trestnom konaní okrem všeobecných práv obetí, ktoré majú všetky obete [§ 66 a nasl. rakúskeho Trestného poriadku (Strafprozessordnung – StPO)], existuje niekoľko osobitných práv a opatrení na ochranu maloletých obetí, ako napríklad:

• ustanovenie kurátora pre maloleté obete v prípadoch podľa § 66a ods. 3 StPO,
• informovanie v prípade, že väzeň utečie a je opätovne zadržaný, má prvýkrát opustiť väzbu bez dohľadu, má byť prepustený alebo bol prepustený, vrátane informácií o podmienkach týkajúcich sa ochrany obete, ktoré mu boli uložené (§ 106 ods. 4, § 149 ods. 5 StVG),
• psychosociálna a právna pomoc počas trestného konania v súlade s § 66b StPO (pozri v nasledujúcom texte),
• možnosť samostatného a ohľaduplného krížového výsluchu v rámci vyšetrovania a súdneho konania s cieľom zabrániť priamemu kontaktu svedkov s obvineným (§ 165 a § 250 StPO),
• ak sa uskutočnil krížový výsluch, svedok je oslobodený od povinnosti ďalšej výpovede a zápisnica z krížového výsluchu sa môže prečítať na hlavnom pojednávaní (§ 252 ods. 1 č. 2a StPO),
• ochrana totožnosti svedka (§ 10 ods. 3, § 161 ods. 1, § 162 StPO),
• ochrana súkromia svedka (§ 228 ods. 4 StPO, § 7a ods. 1 č. 1 MedienG);
• možnosť vypočuť svedka doma alebo na inom mieste (napr. v prípade choroby, nespôsobilosti, odôvodnených okolností – § 160 ods. 1 StPO a § 247a StPO),
• Obete mladšie ako 18 rokov sa vždy považujú za obzvlášť zraniteľné a okrem všeobecných práv obetí v trestnom konaní majú aj osobitné práva uvedené v § 66a ods. 2 StPO:
  • byť počas vyšetrovania vypočutý osobou rovnakého pohlavia, ak je to možné (č. 1),
  • požiadať, aby im tlmočnícke služby (§ 66 ods. 3) počas výsluchu v rámci vyšetrovania a súdneho konania poskytovala osoba rovnakého pohlavia, ak je to možné (č. 1a),
  • odmietnuť odpovedať na otázky o podrobnostiach trestného činu, ktorých opis považujú za neprimeraný, alebo o okolnostiach z ich súkromia (č. 2),
  • požiadať o ohľaduplné vypočutie počas vyšetrovania a súdneho konania (§ 165, 250 ods. 3 StPO) – a to maloletá obeť, ktorej sexuálna integrita mohla byť narušená trestným činom, z ktorého je obvinený stíhaný, a to spôsobom uvedeným v § 165 ods. 3 StPO, prípadne znalcom (č. 3),
  • požiadať o vylúčenie verejnosti zo súdneho konania (§ 229 ods. 1 StPO) (č. 4),
  • byť bezodkladne informovaný z úradnej moci v zmysle § 172 ods. 4, § 177 ods. 5 a § 181a StPO (č. 5) a
  • právo na to, aby bola na pojednávaní prítomná osoba, ktorej dôverujú (§ 160 ods. 2 StPO) (č. 6).
• Podľa § 70 ods. 1 StPO musia byť obzvlášť zraniteľné obete poučené o svojich právach podľa § 66a StPO najneskôr pred prvým výsluchom.
• Obetiam musia byť poskytnuté právne inštrukcie v jazyku, ktorému rozumejú, a to zrozumiteľným spôsobom, pričom sa zohľadnia ich osobitné osobné potreby.
• Obete, ktoré ešte nedosiahli vek 14 rokov, môžu byť v súlade s § 160 ods. 3 StPO vypočuté len v prítomnosti osoby, ktorej dôverujú. Môže ňou byť buď zákonný zástupca, osoba poskytujúca právnu pomoc, alebo iná dôveryhodná osoba. Všetky ostatné obete – najmä tie, ktoré už dosiahli vek 14 rokov, ale ešte nedosiahli vek 18 rokov – majú takisto právo na prítomnosť osoby, ktorej dôverujú, podľa vlastného výberu počas ich výsluchu. Na toto právo musia byť upozornené v predvolaní na výsluch svedka.
  • Od roku 1997 sú na všetkých súdoch, na ktorých sa vedie trestné konanie, zriadené miestnosti na výsluch prispôsobené deťom.

Jedným z najdôležitejších nástrojov v oblasti ochrany obetí je psychosociálna a právna pomoc počas trestného konania. Tá sa určitým skupinám osôb na požiadanie poskytuje bezplatne.

Na psychosociálnu a právnu pomoc majú právo:

• Obete, ktoré boli vystavené násiliu alebo nebezpečnému vyhrážaniu v dôsledku úmyselného trestného činu; alebo obete, ktorých sexuálna integrita a sebaurčenie mohli byť porušené, alebo obete, ktorých osobná závislosť bola zneužitá pri spáchaní trestného činu.
• Pomoc máte k dispozícii aj v prípade, že ste blízky príbuzný osoby, ktorá zomrela následkom trestného činu, alebo ak ste príbuzný, ktorý bol svedkom trestného činu.
• Pre obete teroristických trestných činov.
• Pre obete typického „nenávistného trestného činu na internete“. Patrí medzi ne sústavné prenasledovanie, sústavné obťažovanie prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov alebo počítačového systému („kyberšikana“) a podnecovanie nenávisti. Patria sem aj trestné činy ako ohováranie, obvinenie z trestného činu, ktoré už bolo súdom zamietnuté, urážka a ohováranie, ak existujú určité náznaky, že trestný čin bol spáchaný prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov alebo počítačového systému.
• Pre maloletých, ktorí boli svedkami násilia v ich sociálnom prostredí (násilie v rodine, násilie na deťoch).

Pomoc pri procese musí byť nevyhnutná na zabezpečenie práv obetí; zabezpečuje ju organizácia na pomoc obetiam.

Psychosociálna procesná pomoc zahŕňa prípravu obetí na trestné konanie a emocionálny stres súvisiaci s trestným konaním a pomoc pri vypočutiach v úlohe svedka; právna pomoc zahŕňa právne poradenstvo a zastupovanie obete v trestnom konaní právnikom (§ 66b StPO). Obetiam, ktorých sexuálna integrita mohla byť porušená a ktoré ešte nedosiahli vek 14 rokov, sa poskytne psychosociálna procesná pomoc v každom prípade.

Spolková ministerka spravodlivosti je oprávnená zmluvne poveriť vhodné overené inštitúcie poskytovaním právnej pomoci osobám uvedeným v odseku 1 po preskúmaní zákonných požiadaviek (§ 66b ods. 3 StPO prvá polovica vety). Spolkové ministerstvo spravodlivosti zmluvne poverilo poskytovaním psychosociálnej a/alebo právnej pomoci veľký počet vhodných overených inštitúcií, pričom mnohé z týchto inštitúcií, ako napríklad centrá na ochranu detí, centrá na prevenciu násilia a intervenčné centrá, sa špecializujú na prácu s deťmi.

1. Právna spôsobilosť maloletých osôb

Podľa Občianskeho zákonníka (Código Civil), maloleté osoby, t. j. osoby, ktoré ešte nedosiahli vek 18 rokov, spravidla nemajú právnu spôsobilosť. Spôsobilosť maloletých osôb sa môže vykonávať prostredníctvom rodičovských práv a povinností, ako aj prostredníctvom poručníctva. Ide o formy právneho zastupovania, pri ktorých niekto koná v mene a záujme maloletej osoby.

Maloleté osoby mladšie ako 18 rokov takisto spravidla nemajú právnu spôsobilosť. Na súde ich môžu zastupovať ich zástupcovia s výnimkou úkonov, ktoré môžu vykonávať osobne a slobodne. Maloleté osoby, ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, zastupujú na súde rodičia, pričom s podaním návrhu na začatie konania musia súhlasiť obaja rodičia.

Ak deti a mladí ľudia spáchajú činy považované podľa trestného práva za trestné, pri určovaní následkov týchto činov sa zohľadňujú vekové skupiny, od ktorých závisí uplatňovanie rôznych právnych režimov. Ak teda takéto činy vykonali:

• osoby mladšie ako 12 rokov, uplatňuje sa režim stanovený v zákone o ochrane detí a mladých ľudí v ohrození (Lei de Proteção de Crianças e Jovens em Perigo) (zákon č. 147/99 z 1. septembra 1999), ktorý slúži výlučne na účely ochrany,
• osoby vo veku od 12 do 16 rokov, uplatňuje sa zákon o výchovnom poručníctve (Lei Tutelar Educativa) (zákon č. 166/99 zo 14. septembra 1999). Podľa tohto zákona sa uplatňujú ochranné a výchovné opatrenia s cieľom vzdelávať maloleté osoby v oblasti uplatňovania práva a ich dôstojného a zodpovedného začleňovania do spoločenského života,
• osoby staršie ako 16 rokov, sú to osoby trestne zodpovedné a môže im byť uložený trest, pričom ich trestná zodpovednosť sa posudzuje v súlade s Trestným poriadkom (Código do Processo Penal). Mladí ľudia vo veku od 16 do 21 rokov podliehajú osobitnému trestnému režimu stanovenému zákonným dekrétom č. 401/82 z 23. septembra 1982.

2. Prístup k vhodným postupom

Portugalská súdna štruktúra zahŕňa špecializované súdy pre maloleté osoby, ktoré riešia záležitosti, ako je regulácia rodičovských práv a povinností, vyživovacia povinnosť, osvojenie, uplatňovanie ochranných opatrení a iné záležitosti. Veci súvisiace s azylom, prisťahovalectvom a utečencami, ktoré sa týkajú maloletých osôb, preskúmavajú správne súdy.

Príklady úprav súdnych konaní týkajúcich sa maloletých osôb sú uvedené v bodoch 3 a 4. Ďalší príklad sa týka zmien Trestného poriadku vyplývajúcich z transpozície smernice (EÚ) 2016/800:

• v prípade konaní týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi alebo trestných činov proti sexuálnej slobode a sebaurčeniu nie sú procesné úkony vrátane súdnych pojednávaní, na ktorých sa zúčastňujú maloleté osoby, vo všeobecnosti otvorené verejnosti,
• osoba, ktorá nie je účastníkom konania, bez ohľadu na jej oprávnený záujem, má zakázané nahliadať do súdnych spisov súvisiacich so žalovanou maloletou osobou,
• obvinená maloletá osoba má právo byť počas konaní sprevádzaná nositeľmi rodičovských práv a povinností, svojím zákonným zástupcom alebo dočasným poručníkom, alebo ak tieto osoby nemožno kontaktovať a ak si to vyžadujú osobitné okolnosti založené na záujmoch maloletej osoby alebo potrebách konania, inou vhodnou osobou, ktorú určí maloletá osoba a akceptuje príslušný súdny orgán, a to len dovtedy, kým tieto okolnosti pretrvávajú.

3. Zákony a opatrenia na skrátenie lehôt v konaniach, ktoré sa týkajú maloletých osôb

Pokiaľ ide o občianske veci:

• súdne konanie o postupe osvojenia je naliehavé (článok 32 zákona č. 143/2015 z 8. septembra 2015),
• podľa právneho rámca občianskoprávneho poručníckeho konania (Regime Geral do Processo Tutelar Cível) (schváleného zákonom č. 141/2015 z 8. septembra 2015), i) občianskoprávne poručnícke konanie, ktorého omeškanie by mohlo poškodiť záujmy dieťaťa, prebieha aj počas súdnych prázdnin; ii) príkazy, ktoré sa považujú za naliehavé, sa musia vydať najneskôr do dvoch dní; iii) ak sa uloží obmedzujúce opatrenie alebo sa uloží dodatočná sankcia, ktorou sa zakáže kontakt medzi rodičmi, alebo ak sú práva a bezpečnosť obetí domáceho násilia a iných foriem násilia v rodinnom kontexte, ako je fyzické alebo sexuálne zneužívanie detí, vážne ohrozené, prokuratúra do 48 hodín od zistenia situácie požiada o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v súvislosti s maloletou osobou alebo o zmenu tejto úpravy; iv) výsluch a súdne konanie sú nepretržité a možno ich prerušiť len z dôvodu vyššej moci alebo absolútnej nevyhnutnosti.

V oblasti trestného práva:

• podľa zákona o výchovnom poručníctve (zákon č. 166/99 zo 14. septembra 1999), i) konanie týkajúce sa maloletej osoby, ktorá je umiestnená v ochrannej starostlivosti vo verejnom alebo v súkromnom zariadení, alebo v zariadení určenom na zaistenie, alebo sa jej sloboda pohybu obmedzuje na účely vykonávania znaleckého osobnostného posudku, sa vykonáva aj počas súdnych prázdnin; ii) ak môže mať oneskorenie konania nepriaznivý vplyv na maloletú osobu, súd odôvodneným uznesením rozhodne, že konanie sa má považovať za naliehavé a má sa viesť aj počas súdnych prázdnin; iii) ak sa uplatňuje opatrenie o internovaní, a existuje voči nemu odvolanie, konanie sa považuje za naliehavé a prebieha aj počas súdnych prázdnin; iv) príkazy, ktoré sa považujú za naliehavé, sa musia vydať najneskôr do dvoch dní.

4. Osobitné mechanizmy a postupy v oblasti podpory dieťaťa a najlepších záujmov dieťaťa

V občianskoprávnych súdnych konaniach a v záležitostiach súvisiacich s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností sa musí vypočuť maloletá osoba staršia ako 12 rokov alebo aj mladšia maloletá osoba, ak je schopná rozumieť otázkam, o ktorých sa diskutuje, pričom sa prihliada na jej vek a vyspelosť. Okrem toho je zásada vypočúvania a účasti detí jednou z hlavných zásad občianskoprávneho poručníckeho konania, ktoré sa riadi právnym rámcom pre občianskoprávne poručnícke konania. V článku 5 ods. 1 tohto rámca sa stanovuje, že „deti majú právo byť vypočuté a súdne orgány zohľadnia ich názory pri určovaní ich najlepšieho záujmu.“

Ak je dieťa obeťou trestného činu, v rámci postavenia obete (Estatuto da Vítima) (schváleným zákonom č. 130/2015 zo 4. septembra 2015, ktorým sa transponuje smernica 2012/29/EÚ) sa stanovuje najmä

i) právo dieťaťa byť vypočuté v rámci trestného konania, pričom sa musí zohľadniť jeho vek a vyspelosť;

ii) povinné pridelenie advokáta, ak sú záujmy dieťaťa a jeho rodičov, právneho zástupcu alebo dočasného poručníka v konflikte, a vtedy, keď o to primerane vyspelé dieťa požiada súd, a

iii) vytváranie zvukového alebo audiovizuálneho záznamu výpovedí dieťaťa počas vyšetrovania trestného činu, na účely využitia týchto záznamov ako dôkazov v súdnom konaní. Na tento účel sa vyhlásenia získavajú v neformálnom, súkromnom prostredí s cieľom okrem iného zabezpečiť spontánnu a úprimnú reakciu.

Právo detí podieľať sa na procese a byť vypočuté sa stanovuje zákonom o ochrane detí a mladých ľudí v ohrození v štyroch druhoch ustanovení:

a) ustanovenia, v ktorých sa zohľadňujú deti vo veku 12 rokov alebo viac;

b) ustanovenia, v ktorých sa zohľadňujú deti mladšie ako 12 rokov;

c) ustanovenia, ktoré neodkazujú na žiadny konkrétny vek, a

d) ustanovenia, v ktorých sa uvádza len kritérium vyspelosti.

Jednou zo všeobecných zásad, ktoré charakterizujú poručnícke konanie stanovené v zákone o výchovnom poručníctve, je vypočúvanie detí (článok 47). Týmto zákonom sa stanovuje aj právo maloletej osoby zúčastňovať sa na akomkoľvek konaní, a to aj v prípade, že je táto osoba zadržaná alebo vo väzbe. Maloletá osoba sa môže zúčastniť na konaní takým spôsobom, pri ktorom sa bude cítiť slobodne a čo najviac uvoľnene (článok 45).

5. Presadzovanie rozhodnutí týkajúcich sa maloletých osôb

Spravidla sa rozhodnutia vydané v občianskoprávnych konaniach, ktoré sa týkajú maloletých osôb ako žalobcov alebo žalovaných, presadzujú rovnakým spôsobom ako rozhodnutia vydané v konaniach týkajúcich sa dospelých osôb ako žalobcov alebo žalovaných za rovnakých podmienok.

Existujú však záležitosti a okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu osobitného právneho rámca. V prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností môže teda sudca v prípadoch, keď existuje riziko nedodržiavania rozhodnutia, nariadiť monitorovanie vykonávania režimu stanoveného technickými poradenskými službami počas stanoveného obdobia (právny rámec pre občianskoprávne poručnícke konanie). V prípade vyživovacej povinnosti je nesplnenie vyživovacej povinnosti stíhané ako trestný čin, hoci na začatie trestného konania je potrebná sťažnosť (článok 250 Trestného zákona).(Código Penal).

Podľa trestného práva sa tri preventívne opatrenia stanovené v zákone o výchovnom poručníctve (návrat maloletej osoby k rodičom, právnemu zástupcovi, náhradnej rodine, dočasnému poručníkovi alebo inej vhodnej osobe, s povinnosťami uloženými maloletej osobe; starostlivosť o maloletú osobu vo verejnom alebo v súkromnom zariadení a starostlivosť o maloletú osobu v zariadení určenom na zaistenie), nahrádzajú na vlastný podnet alebo vlastnú žiadosť súdu, ak sudca zváži, že uplatnené opatrenie nedosahuje zamýšľané účely. V každom prípade sa opatrenia z vlastného podnetu súdu preskúmavajú každé dva mesiace.

Súd vo svojom rozhodnutí určí orgán zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie presadzovania uplatneného opatrenia. S výnimkou prípadov, keď je orgán zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie presadzovania opatrenia určený zákonom, môže súd zveriť presadzovanie opatrenia verejnej službe, zariadeniu sociálnej starostlivosti, mimovládnej organizácii, spolku, športovému klubu alebo akémukoľvek inému verejnému alebo súkromnému subjektu alebo osobe, ktorú považuje za vhodnú. Určený orgán je povinný informovať súd v súlade so zákonom a v intervaloch stanovených zákonom, alebo ak zákon neexistuje, v intervaloch stanovených súdom, o presadzovaní uplatneného opatrenia a o pokroku vo výchovnom procese maloletej osoby, ako aj o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli byť dôvodom na preskúmanie opatrení.

6. Osvojenie

Osvojenie je formou vytvorenia príbuzenského vzťahu medzi dieťaťom zbaveným rodiny a osobou alebo párom, pričom o ňom musí byť rozhodnuté súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu o osvojení sa vydá len na základe oprávnených dôvodov na osvojenie; ak rozhodnutie prinesie dieťaťu skutočné výhody; ak iným deťom osvojiteľa/-ov neprinesú nespravodlivé záväzky a ak možno odôvodnene očakávať, že osvojiteľ/-lia a dieťa alebo mladá osoba si vytvoria rovnakú väzbu, akou je príbuzenský vzťah.

S rozhodnutím o osvojení osvojené dieťa alebo mladá osoba:

• získa postavenie dieťaťa osvojiteľa/-ov na všetky právne účely, ako aj práva a povinnosti rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z prirodzeného príbuzenského vzťahu, pričom sa stane súčasťou rodiny osvojiteľa/-ov,
• zaniknú rodinné vzťahy a kontakt s ich pôvodnou rodinou, s výnimkou prípadov stanovených zákonom, najmä pokiaľ ide o ich biologických súrodencov, za predpokladu, že s tým adoptívni rodičia súhlasia, a ak je udržiavanie takého kontaktu v najlepšom záujme osvojeného dieťaťa,
• príde o svoje pôvodné priezviská a získa priezviská osvojiteľa/-ov,
• môže na žiadosť osvojiteľa/-ov, a ak sa súd domnieva, že to chráni jeho najlepší záujem a uľahčuje integráciu do rodiny, zmeniť svoje krstné meno.

Podľa občianskeho zákonníka sa osvojiteľmi dieťaťa môžu stať:

• dve osoby (aj rovnakého pohlavia) staršie ako 25 rokov, ktoré sú zosobášené viac ako štyri roky (vrátane času, ktorý strávili v nemanželskom zväzku bezprostredne pred uzavretím manželstva), za predpokladu, že nie sú právne odlúčené,
• osoba, ktorá má 30 rokov alebo viac, alebo je vo veku 25 rokov, ak je osvojenec dieťa jej manžela/manželky,

Treba zdôrazniť, že v zásade:

• by osvojiteľ nemal byť starší ako 60 rokov v čase, keď mu bolo dieťa alebo mladá osoba formálne zverené na osvojenie,
• ak má osvojiteľ viac ako 50 rokov, vekový rozdiel medzi ním a osvojencom nesmie byť väčší ako 50 rokov, pokiaľ na to neexistujú závažné dôvody a neodôvodňujú to záujmy osvojenca (napríklad osvojenec je súrodencom iných osvojencov a 50-ročný rozdiel sa vzťahuje len na daného osvojenca).

Osvojenec starší ako 12 rokov musí s osvojením súhlasiť. Osvojenec musí byť vypočutý sudcom za prítomnosti prokurátora, a to v súlade s podmienkami a pravidlami pre vypočúvanie detí stanovenými v občianskoprávnych poručníckych konaniach.

Podľa zákona č. 143/2015 z 8. septembra 2015 nemôžu osvojenci, ktorí ešte nedovŕšili vek 16 rokov, požiadať o prístup k informáciám o svojom pôvode. Po dovŕšení veku 16 rokov môže osvojenec výslovne požiadať o takýto prístup, pričom však až do dovŕšenia 18 rokov sa vždy vyžaduje súhlas adoptívnych rodičov alebo právneho zástupcu. Ak je žiadosť o prístup k informáciám podaná zo závažných dôvodov, najmä ak ide o zdravie osvojenej maloletej osoby, súd môže na žiadosť rodičov alebo prokurátora povoliť prístup k informáciám o osobnej histórii osvojenej maloletej osoby.

Zákonom č. 143/2015 z 8. septembra 2015 sa upravujú vnútroštátne a medzinárodné postupy osvojenia a účasť príslušných orgánov na týchto postupoch.

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Právna spôsobilosť (capacitatea de folosinţă) je schopnosť osoby nadobudnúť občianske práva a povinnosti. Právna spôsobilosť vzniká narodením a zaniká úmrtím.

Spôsobilosť na právne úkony (capacitatea de exerciţiu) je schopnosť osoby vykonávať občianske právne úkony nezávisle. Plná spôsobilosť na právne úkony vzniká, keď osoba dosiahne vek 18 rokov.

Aj maloleté osoby nadobúdajú plnú spôsobilosť na právne úkony uzavretím manželstva.

Opatrovnícky súd (instanţa de tutelă) môže z primeraných dôvodov uznať plnú spôsobilosť na právne úkony u maloletých osôb, ktoré dosiahli vek 16 rokov. Na tento účel budú vypočutí aj rodičia alebo opatrovníci maloletej osoby, pričom v prípade potreby sa zohľadní aj stanovisko rady pre rodinné záležitosti.

Maloleté osoby, ktoré dosiahli vek 14 rokov, nadobúdajú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

Právne úkony osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony vykonáva táto osoba so súhlasom svojich rodičov alebo prípadne svojho opatrovníka a v prípadoch stanovených zákonom aj so stanoviskom rady pre rodinné záležitosti, ak existuje, a s povolením opatrovníckeho súdu.

Fyzické osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony (maloleté osoby mladšie ako 14 rokov, osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné opatrenia týkajúce sa opatrovníctva), budú zastúpené zákonným zástupcom.

V trestných veciach nie sú maloleté osoby mladšie ako 14 rokov trestne zodpovedné. Maloleté osoby vo veku od 14 do 16 rokov sú trestne zodpovedné len vtedy, ak sa preukáže, že vedome spáchali trestný čin, zatiaľ čo maloleté osoby, ktoré dosiahli vek 16 rokov, sú trestne zodpovedné v súlade so zákonom.

Vo vzťahu k maloletej osobe, ktorá mala v čase spáchania trestného činu 14 až 18 rokov, sa prijíma nápravnovýchovné opatrenie, ktoré nezahŕňa pozbavenie osobnej slobody. Vo vzťahu k maloletej osobe vo veku od 14 do 18 rokov sa môže prijať nápravnovýchovné opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody v týchto prípadoch:

1. ak spáchala iný trestný čin, v súvislosti s ktorým sa uplatnilo a bolo vykonané nápravnovýchovné opatrenie alebo ak sa začalo vykonávať pred spáchaním trestného činu, za ktorý je táto osoba súdená;
2. ak za spáchanie trestného činu zákon ukladá trest odňatia slobody na sedem rokov alebo viac alebo trest odňatia slobody na doživotie.

2. Prístup k vhodným postupom; podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti

Súd pre maloleté osoby a rodinu v Brašove (Tribunalul pentru Minori şi Familie Braşov) je jediným špecializovaným súdom tohto druhu v Rumunsku.

Špecializovaný súd má právomoc prerokúvať trestné veci (v ktorých aspoň jeden z obžalovaných alebo jeden z poškodených je maloletou osobou), ako aj občianskoprávne veci (spory týkajúce sa umiestnenia a osvojenia).

Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, Súd pre maloleté osoby a rodinu v Brašove má právomoc v Brašovskej župe, pričom ostatné veci týkajúce sa maloletých osôb prerokúvajú všeobecné súdy.

V prípade detských obetí zodpovedajú za posudzovanie a poskytovanie podporných a ochranných služieb špecializované oddelenia v rámci Generálneho riaditeľstva pre sociálnu pomoc a ochranu dieťaťa (Direcțiile Generale de Asistență Socială și Protecție a Copilului), ktoré je zodpovedné za intervenciu v prípadoch zneužívania, zanedbávania, obchodovania s ľuďmi, migrácie a repatriácie podľa zákona č. 272/2004 o ochrane a presadzovaní práv dieťaťa a rozhodnutia vlády č. 49/2011, ktorým sa schvaľuje rámcová metodika prevencie a intervencie v multidisciplinárnych tímoch a sieťach v prípadoch násilia na deťoch a domáceho násilia a metodika multidisciplinárnej a inštitucionálnej intervencie v prípadoch, ktoré sa týkajú vykorisťovaných detí a detí ohrozených pracovným vykorisťovaním, detských obetí obchodovania s ľuďmi a rumunských migrujúcich detí, ktoré sú obeťami iným foriem násilia v iných štátoch.

V roku 2020 bola zriadená pracovná skupina pre otázky týkajúce sa obetí v rámci ministerstva spravodlivosti (Ministerul Justiției). Medzi najdôležitejšie ciele, ktoré pracovná skupina sleduje, patria: zriadenie osobitných miestností na vypočúvanie maloletých osôb, špecializovaná odborná príprava odborníkov v oblasti riešenia rôznych druhov trestných činov a obetí, vytvorenie neformálnej siete odborníkov zodpovedných za zaobchádzanie s obeťami sexuálnych trestných činov a zlepšenie forenzných služieb pre obete trestných činov.

Organizácia Salvaţi Copiii România v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom pre sociálnu pomoc a ochranu detí 6 (Direcţia Generală de Asistenţă Socială şi Protecţia Copilului Sector 6) v Bukurešti otvorila prvé pilotné centrum Barnahus pre detské obete sexuálneho zneužívania a mimoriadne závažného domáceho násilia. Centrum je založené na integrovanom modeli komplexných služieb Barnahus, psychologickom a lekárskom hodnotení, vypočutí a ochrane detských obetí sexuálneho zneužívania a mimoriadne závažného domáceho násilia.

Prokuratúra pri Najvyššom kasačnom a odvolacom súde (Înalta Curte de Casație și Justiție) v spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), s ministerstvom spravodlivosti a generálnymi riaditeľstvami pre sociálnu pomoc a ochranu detí začala začiatkom roka 2022 realizovať projekt, ktorého všeobecným cieľom je zabezpečiť efektívny, prístupný a kvalitatívny systém trestnej justície pre detské obete trestných činov a trestných činov z nenávisti. Práca v rámci projektu zahŕňa renováciu, usporiadanie a vybavenie 35 miestností na vypočúvanie maloletých osôb, vypracovanie dvoch tematických analýz stavu, pokiaľ ide o trestné činy z nenávisti a o detské obete trestných činov, vypracovanie usmernení (o zisťovaní a stíhaní trestných činov z nenávisti/vypočúvaní maloletých obetí a stíhaní trestných činov spáchaných na týchto obetiach) a poskytovanie špecializovanej odbornej prípravy prokurátorom a iným profesijným kategóriám s cieľom zlepšiť znalosti a informovanosť o potrebách obetí trestných činov z nenávisti a detských obetí trestných činov vrátane tých, ktoré patria k rómskej menšine.

V súvislosti s realizáciou vopred stanoveného projektu odbornej justičnej prípravy a budovania kapacít poskytuje Najvyššia súdna rada (Consiliul Superior al Magistraturii) v súčasnosti 47 miestností na vypočúvanie maloletých osôb na súdoch po celej krajine v súlade s medzinárodnými normami pre vypočúvanie maloletých osôb.

V Trestnom poriadku (Codul de procedură penală) sa zároveň stanovuje, že s cieľom chrániť súkromie alebo dôstojnosť poškodeného alebo ak prepustenie alebo útek páchateľa môže ohroziť súkromie alebo dôstojnosť poškodeného alebo mu spôsobiť ujmu, bez ohľadu na jej povahu a rozsah, môže orgán činný v trestnom konaní voči poškodenému nariadiť ochranné opatrenia stanovené zákonom. Za zraniteľné sa považujú deti, obete, ktoré sú závislé od páchateľa, obete terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi, násilia, ku ktorému došlo v blízkom vzťahu, sexuálneho násilia a vykorisťovania, obete trestných činov z nenávisti, diskriminácie a predsudkov, ktoré sa môžu týkať najmä ich osobných vlastností, osoby so zdravotným postihnutím a obete, ktoré utrpeli značnú ujmu v dôsledku závažnosti trestného činu.

Trestný poriadok obsahuje aj ustanovenia o vypočúvaní maloletých osôb.

V Trestnom poriadku sa teda stanovuje, že vypočutie poškodených a svedkov, ktorí sú maloletými osobami mladšími ako 14 rokov, sa uskutočňuje v prítomnosti jedného z rodičov, opatrovníka alebo osoby alebo zástupcu inštitúcie poverenej výchovou a vzdelávaním dieťaťa a v prítomnosti psychológa vybraného súdnym orgánom. Psychológ bude poskytovať odborné poradenstvo maloletej osobe počas celého súdneho konania.

V prípade poškodených, u ktorých boli určené osobitné potreby ochrany podľa zákona, súdny orgán nariadi jedno alebo viaceré z týchto opatrení bez toho, aby bol dotknutý riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania:

1. ich vypočutie v priestoroch navrhnutých alebo prispôsobených na tento účel;
2. ich vypočutie prostredníctvom psychológa alebo iného odborníka na poradenstvo obetiam alebo v ich prítomnosti;
3. ich vypočutie a prípadné opätovné vypočutie vedie rovnaká osoba, ak je to možné a ak sa súdny orgán domnieva, že to nemá vplyv na riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania;
4. ich vypočutie prostredníctvom videokonferencie alebo iných technických komunikačných prostriedkov na mieste, kde využívajú ochranné opatrenie týkajúce sa núdzového ubytovania.

Vypočutie a prípadne opätovné vypočutie poškodených, ktorí sa stali obeťami trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď., ako aj v iných prípadoch, keď sa to vzhľadom na okolnosti trestného činu považuje za nevyhnutné, vedie zo strany orgánov činných v trestnom konaní len osoba rovnakého pohlavia ako poškodený. Ak to nie je možné, bez toho, aby bol dotknutý riadny priebeh konania alebo práva a záujmy účastníkov konania, môže vypočutie takýchto poškodených a prípadne ich opätovné vypočutie viesť osoba, ktorá nie je rovnakého pohlavia ako poškodený, so súhlasom advokáta a psychológa alebo iného odborníka na poradenstvo obetiam.

Podľa Trestného poriadku sa prípady týkajúce sa poškodených, ktorí sú maloletými osobami, obeťami trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď. riešia naliehavo a prioritne. Ak je poškodený maloletou osobou mladšou ako 16 rokov, ktorá je obeťou trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď., ak sa súd domnieva, že vykonanie určitých dôkazov môže mať negatívny vplyv na túto maloletú osobu, nariadi, aby bola maloletá osoba odvolaná z vypočutia.

Zároveň sa v Trestnom poriadku stanovuje, že zatknutie a vyšetrovaciu väzbu možno voči maloletej osobe výnimočne nariadiť len vtedy, ak účinky pozbavenia osobnej slobody na jej osobnosť a vývoj nie sú neprimerané cieľu sledovanému opatrením.

Trvanie opatrenia vyšetrovacej väzby sa určuje s prihliadnutím na vek obvineného odo dňa, keď sa opatrenie nariadi, predĺži alebo zachová.

V Občianskom zákonníku (Codul civil) sa stanovuje, že počas správnych alebo súdnych konaní, ktorých účastníkom je dieťa, sa musí vypočuť dieťa, ktoré dosiahlo vek 10 rokov. Vypočuté však môže byť aj dieťa mladšie ako 10 rokov, ak to príslušný orgán považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. Právo byť vypočutý zahŕňa možnosť dieťaťa vyžiadať si a získať akékoľvek informácie podľa veku, vyjadriť svoj názor a byť informované o dôsledkoch, ktoré to môže mať, ak sa to rešpektuje, a o dôsledkoch akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré sa ho týka. Názory vypočúvaného dieťaťa sa zohľadnia vo vzťahu k jeho veku a vyspelosti.

3. Odborná príprava odborníkov

Najvyššia súdna rada ako predkladateľ projektu v spolupráci s Národným justičným inštitútom (Institutul Național al Magistraturi), Národnou školou pre vzdelávanie štátnych úradníkov a nórskou správou súdov realizuje vopred stanovený projekt „Odborná justičná príprava a budovanie kapacít“ financovaný z programu „Spravodlivosť“ nórskeho finančného mechanizmu (NFM) na roky 2014 – 2021.

V rámci tohto projektu Najvyššia súdna rada a Národný justičný inštitút oznámili začatie postupu výberu odborníka s cieľom vypracovať učebné osnovy dlhodobej odbornej prípravy v oblasti techník vypočúvania maloletých osôb (spravodlivosť zohľadňujúca potreby detí) – občianske aspekty. Odborník bude vybraný spomedzi odborníkov vybraných ako školiaci personál pre činnosti odbornej prípravy zamerané na oblasť techník vypočúvania maloletých osôb, ktoré sú organizované v rámci projektu, s osobitným zameraním na špecifiká rómskeho obyvateľstva.

Výsledok bude užitočným nástrojom pre Národný justičný inštitút, pokiaľ ide o dlhodobú nepretržitú odbornú prípravu sudcov a prokurátorov v oblasti techník vypočúvania maloletých osôb, a to v občianskych súdnych konaniach, ako aj v trestných konaniach, a položí základ pre jednotný prístup z hľadiska vnútroštátnej a európskej praxe.

Vypracuje sa program dlhodobej odbornej prípravy (učebné osnovy) pre techniky vypočúvania maloletých osôb (súdnictvo zohľadňujúce potreby detí) s cieľom poskytnúť praktickú podporu pracovníkom odbornej prípravy Národného justičného inštitútu, a to najmä na zabezpečenie jednotného prístupu k vypočúvaniu maloletých osôb, v záujme podpory súdnictva zohľadňujúceho potreby detí ako prvoradého záujmu rumunského súdneho systému, a to prispôsobením techník vypočúvania detí.

4. Prístup k prostriedkom nápravy

Na maloleté osoby sa nevzťahujú žiadne osobitné ustanovenia.

V občianskych veciach sa proti rozsudku môžu odvolať účastníci konania, ktorí odôvodnia záujem, ako aj iné orgány alebo osoby nespokojné s rozsudkom v prípadoch stanovených zákonom. Prokurátor môže vždy, keď je to potrebné, požiadať o vydanie nápravného opatrenia voči rozsudkom súdu na ochranu práv, slobôd a oprávnených záujmov maloletých osôb, osôb, ktorým sa poskytuje právne poradenstvo alebo na ktoré sa vzťahujú osobitné opatrenia týkajúce sa opatrovníctva, a nezvestných osôb, ako aj v iných prípadoch výslovne stanovených zákonom.

V trestnom konaní je právna pomoc povinná, ak je podozrivý alebo obvinený maloletou osobou. Právna pomoc poškodenému je povinná, ak nemá spôsobilosť na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípade, keď je poškodený obeťou trestných činov zlého zaobchádzania s maloletými osobami, domáceho násilia, trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a s vykorisťovaním zraniteľných osôb, trestných činov proti sexuálnej slobode a integrite atď.

5. Osvojenie

Osvojenie je právny úkon, ktorým sa vytvára priamy príbuzenský vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako aj rodinný vzťah medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa.

Osvojenie podlieha všetkým týmto zásadám: sleduje sa najlepší záujem dieťaťa, potreba zabezpečiť výchovu a vzdelávanie dieťaťa v rodinnom prostredí, kontinuita výchovy a vzdelávania dieťaťa s prihliadnutím na jeho etnický, jazykový, náboženský a kultúrny pôvod a rýchlosť vykonávania akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa postupu osvojenia.

Postup osvojenia sa riadi Občianskym zákonníkom (články 451 až 482).

1. Právna spôsobilosť dieťaťa

Vo Fínsku je minimálny vek trestnej zodpovednosti 15 rokov.

V iných záležitostiach sa minimálny vek, kedy sa vec môže predložiť súdu, pohybuje od 12 (zdravotné záležitosti, umiestnenie do starostlivosti), 15 (zamestnanosť, záležitosti v oblasti azylu, migrácie, vzdelávania, administratívne sankcie) do 18 rokov (rodinné záležitosti).

2. Prístup k prispôsobeným konaniam

Vyšetrovania zamerané na deti sú, pokiaľ možno, pridelené príslušníkom polície s odbornou prípravou alebo skúsenosťami v tejto oblasti. Väčšie policajné oddelenia majú útvary alebo príslušníkov polície so špecializáciou na vyšetrovanie trestných činov páchaných na deťoch. Vo všetkých policajných oddeleniach sú vyšetrovaním trestných činov páchaných na deťoch spravidla poverení vyšetrovatelia, ktorí majú odborné znalosti a osobitnú spôsobilosť v oblasti vyšetrovania takéhoto typu trestných činov.

Prokuratúra má systém špeciálnych prokurátorov na účely zabezpečenia odborných znalostí v oblasti špecializácie a udržiavania a rozvíjania odborných zručností prokurátorov. Zriadená je skupina špeciálnych prokurátorov, ktorí sa špecializujú na násilie páchané na deťoch a ženách, a školia iných prokurátorov v oblasti ich odbornej pôsobnosti.

Vyšetrovania zamerané na deti sú, pokiaľ možno pridelené pracovníkom s odbornou prípravou alebo skúsenosťami v tejto oblasti.

Ombudsman pre deti presadzuje záujem detí a uplatňovanie práv detí na všeobecnej úrovni, ale nezaoberá sa jednotlivými prípadmi.

3. Podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti

Od začiatku roka 2016 možno na súde použiť ako dôkaz aj videonahrávku 15 – 17-ročnej obete v prípadoch, keď obeť potrebuje osobitnú ochranu.

Podľa zákona o vyšetrovaní trestných činov orgán pre vyšetrovanie trestných činov konzultuje podľa potreby s lekárom alebo iným odborníkom o tom, či opatrenia v rámci vyšetrovania môžu byť namierené proti osobe mladšej ako 18 rokov.

Vypočúvanie detských obetí a svedkov vedú spravidla príslušníci polície s odbornou prípravou alebo skúsenosťami v tejto oblasti. Vypočúvanie môže vykonávať aj zdravotnícky pracovník.

Univerzitné nemocnice vo veľkých mestách majú špecializované odborné centrá zamerané na vypočúvanie maloletých obetí trestného činu. Polícia v rámci svojej práce s týmito centrami úzko spolupracuje.

4. Vzdelávanie odborníkov

Ministerstvo spravodlivosti pravidelne organizuje pokročilú odbornú prípravu sudcov, zamestnancov súdu a pracovníkov poskytujúcich právnu pomoc v oblasti detskej psychológie, právnej psychológie, práv obetí, ľudských práv a osobitných potrieb obetí, ktoré boli sexuálne zneužité. Na odbornej príprave sa môžu zúčastniť aj prokurátori.

Generálna prokuratúra organizuje odbornú prípravu pre prokurátorov, ktorí sa zaoberajú prípadmi sexuálneho zneužívania a fyzického týrania detí. Preberá sa vývoj detí, detská psychológia a spôsob vedenia vypočúvania dieťaťa.

Odborná príprava príslušníkov polície zahŕňa prípravu v oblasti detskej psychológie, komunikačných zručností a vedenia vypočúvania dieťaťa. Osobitná kvalifikácia ako expert sa poskytuje tým odborníkom, ktorí absolvovali špeciálnu odbornú prípravu poskytovanú Národnou policajnou radou.

5. Prístup k prostriedkom nápravy

Sťažnosť na rozhodnutie prokurátora skutok nestíhať sa môže predložiť generálnemu prokurátorovi, ktorý má právo začať nové posúdenie obvinení.

6. Rodinný život

Prvým krokom v procese osvojenia je poradenstvo pri osvojení poskytované komunálnymi orgánmi sociálnej starostlivosti a organizáciou Save the Children Finland. Poradenstvo pri osvojení je pre klientov bezplatné. Na účely predloženia žiadosti o povolenie na osvojenie a návrhu na schválenie osvojenia poskytovateľ poradenstva pri osvojení poskytne písomnú správu o poskytnutí poradenstva pri osvojení. V správe sa uvedú potrebné informácie o dotknutých osobách a ich pomeroch.

Na základe správy rada pre osvojenia prijme rozhodnutie o schválení povolenia na osvojenie. Pri vnútroštátnych, ako aj medzištátnych osvojeniach sa na osvojenie maloletého dieťaťa vyžaduje povolenie schválené radou pre osvojenie. Povolenie platí dva roky. Žiadatelia môžu požiadať o predĺženie platnosti povolenia.

Existuje len jeden typ osvojenia. Po schválení osvojenia sa osvojenec považuje za dieťa osvojiteľov a nie bývalých rodičov.

Povolenie na osvojenie nie je potrebné, ak osvojenec je dieťa budúceho manžela/manželky osvojiteľa, o ktoré sa už budúci osvojiteľ riadne staral a vychovával ho.

Pri osvojení dieťaťa zo zahraničia je potrebné spravidla okrem poradenstva pri osvojení vždy požiadať o služby pri medzištátnom osvojení. Takéto služby poskytuje oddelenie sociálnych služieb mesta Helsinki, organizácia Save the Children Finland a Interpedia.

Na konci procesu je osvojenie schválené na základe súdneho rozhodnutia.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí vo Fínsku (534 Kb)

1. Minimálny vek, v ktorom môže žalobca samostatne podať žalobu na súd

Vo Švédsku je minimálny vek trestnej zodpovednosti 15 rokov. Vec týkajúcu sa záležitostí v oblasti sa rodiny, zamestnania, migrácie a azylu, ako aj správnych sankcií môžu predložiť na súd osoby, ktoré majú aspoň 18 rokov. Pre záležitosti v oblasti vzdelávania je to vek 16 rokov a pre záležitosti v oblasti zdravia (len ak sa to týka povinného psychiatrického zaistenia/liečby) a umiestnenia do starostlivosti je to vek 15 rokov (aj keď deti budú zvyčajne žalovaní a nie žalobcovia).

2. Špecializované inštitúcie a príslušné orgány

Švédsko nemá špeciálne súdy pre mladistvých páchateľov. Deti mladšie ako 15 rokov nemôžu byť stíhané, patria však do starostlivosti sociálnych služieb, zatiaľ čo deti vo veku od 15 do 18 rokov sú vo všeobecnosti súdené na všeobecných súdoch. Švédsko má všeobecné súdy a správne súdy. Pracujú súbežne. Systém správnych súdov sa zaoberá námietkami proti administratívnym rozhodnutiam.

Občianskoprávne veci a veci týkajúce sa práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, pobytu a styku riešia všeobecné súdy. Neexistujú žiadne špecializované inštitúcie zaoberajúce sa deťmi v občianskosprávnom súdnom konaní vo Švédsku. Väčšina sporov týkajúcich sa rodinného práva patrí do právomoci všeobecných súdov.

3. Zavedené právne a politické opatrenia na zabránenie zbytočným prieťahom pri riešení vecí týkajúcich sa detí

Ak je dieťa podozrivé zo spáchania trestného činu, rodičia alebo iná osoba zodpovedná za starostlivosť o dieťa by mali byť čo najskôr upovedomené o trestnom čine a o vypočúvaní dieťaťa. Rodičia by mali byť prítomní počas vypočúvania. Ak je trestný čin závažný, mali by byť čo najskôr upovedomené o trestnom čine aj sociálne služby a mali byť prítomné počas vypočúvania. Vyšetrovanie a súdne konanie sú prispôsobené mladým podozrivým. Súdne konanie by malo byť ukončené v primeranom čase. Platí tiež všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa príslušné rozhodnutia vydajú a konanie sa začne bez zbytočného odkladu v prípade, keď ide o deti zapojené do vecí týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, pobytu a styku.

4. Podporné mechanizmy a postupy zamerané na deti a spôsoby zabezpečenia, aby dieťa mohlo byť vyjadriť

Účastníkmi súdneho konania môžu byť deti aj dospelí. Deti, ktoré sú obeťami trestného činu, majú preto rovnaké právo byť vypočuté a zúčastňovať sa na konaní ako dospelí. Vo veciach, keď opis udalostí podaný dieťaťom má osobitný význam (v prípade, keď je dieťa obeťou), mal by byť počas vypočutia prítomný odborník v oblasti detskej psychológie alebo psychológie vypočúvania, alebo by sa takýto odborník mal vyjadriť k hodnote opisu podaného dieťaťom. Neexistuje žiadne právo byť vypočutý, pokiaľ ide o svedkov, bez ohľadu na to, či je svedok dieťaťom alebo dospelou osobou. Svedkovia nie sú účastníkmi konania a nezúčastňujú sa na trestnom konaní iným spôsobom než poskytnutím svojho opisu toho, čo sa stalo, v prípade potreby.

5. Multidisciplinárny prístup

Vyžaduje sa spolupráca viacerých subjektov, napr. polície, prokuratúry, zdravotníckych služieb a sociálnych služieb. Ak je dieťa obeťou násilia, za spoluprácu zodpovedajú hlavne sociálne služby. Väčšina obcí má tzv. konzultačné skupiny so zástupcami sociálnych služieb, prokuratúry, polície, služieb zdravotnej starostlivosti o deti a psychiatrických služieb pre deti a mládež, ktoré rozhodujú o koordinácii úsilia a plánovania a rozhodujú o tom, v akom poradí by mali jednotlivé subjekty konať po predložení správy o trestnej činnosti páchanej na dieťati. Ak dieťa je obeťou trestného činu, alebo ak existuje podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, vždy je potrebná spolupráca medzi políciou a prokurátormi. Spolupráca sa nadviaže aj so sociálnymi službami a inými relevantnými aktérmi.

6. Zavedené opatrenia na zabezpečenie, aby záujem dieťaťa bol primárnym alebo prvoradým hľadiskom

Vo švédskom práve je stanovené, že záujem dieťaťa musí byť primárnym hľadiskom na všeobecných súdoch, čo znamená, že súd je povinný posúdiť záujem každého dieťaťa. Vo veciach týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, pobytu a styku súd rozhoduje so zreteľom na záujem dieťaťa. V rámci švédskeho správneho práva však neexistuje všeobecná zásada, že orgány alebo správne súdy musia brať ohľad na záujem dieťaťa, alebo že sa osobitná pozornosť musí venovať záujmu dieťaťa. Správne právo sa teda v tejto súvislosti líši od občianskeho práva. V právnych predpisoch pre jednotlivé sektory je však zavedená zásada, že v niektorých konkrétnych správnych oblastiach sa v rozličnej miere musí brať ohľad na záujmy dieťaťa.

7. Monitorovanie a výkon rozhodnutí v konaniach, ktoré sa týkajú detí

Deti mladšie ako 15 rokov nemôžu niesť trestnú zodpovednosť za trestné činy, ktoré spáchali. Základnou zásadou je, že v prípade mladých páchateľov by sa mali skôr uplatňovať opatrenia v rámci sociálnych služieb, než presunutie do väzenskej a probačnej služby. Existujú osobitné sankcie, ktoré sa vzťahujú len na mladých páchateľov vo veku od 15 do 21 rokov. Deti vo veku od 18 do 21 rokov, ktoré sú páchateľmi, bývajú často odsúdené s rovnakými sankciami ako dospelí. Ak páchateľ spáchal trestný čin pred dovŕšením 21 rokov, pri určovaní trestu by sa mala venovať osobitná pozornosť jeho mladému veku. Ustanovenia o výkone rozsudkov občianskych súdov sú rovnaké pre deti aj dospelých. Ak protistrana nesplní svoje povinnosti podľa rozsudku alebo rozhodnutia, môže strana sporu požiadať o výkon rozsudku alebo rozhodnutia švédsku agentúru pre presadzovanie práva. Kódex detí a rodičov obsahuje ustanovenia o výkone rozsudku alebo rozhodnutí týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, pobytu a styku, ako aj iných rozhodnutí podľa tohto kódexu. Pri presadzovaní takýchto rozsudkov alebo rozhodnutí by sa mal primárne zohľadniť záujem dieťaťa.

8. Prístup k prostriedkom nápravy

Existuje všeobecné právo, t. j. nie výlučne pre detské obete, požiadať o preskúmanie rozhodnutia skutok nestíhať. Takúto žiadosť však môžu podať len dotknuté strany. Detské obete, ako aj dospelé obete môžu požadovať odškodnenie od páchateľa (náhradu škody). Z hľadiska občianskeho práva, keďže vo všeobecnosti deti nemajú spôsobilosť samostatne konať pred súdom, môžu len podať sťažnosť, odvolanie alebo žiadosť o súdne preskúmanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

9. Všeobecné pravidlá týkajúce sa osvojenia (dieťaťa alebo dospelej osoby)

Rozhodnutia o osvojení vydáva súd. Žiadosť podáva osoba alebo osoby, ktoré si želajú uskutočniť osvojenie. Súd preskúma, či sa osvojenie môže uskutočniť. Povolenie na osvojenie dieťaťa sa nesmie udeliť, pokiaľ sa nedospeje k záveru, že je prínosné pre dieťaťa.

Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí vo Švédsku (255 Kb)